Priekopnícky postup bezkrvnej chirurgie s Jehovovými svedkami
JEHOVOVI SVEDKOVIA sa v minulých rokoch často dostávali na titulné stránky novín preto, že neprijímajú transfúzie krvi. Hoci odmietajú krv z biblických dôvodov, existujú aj všeobecne uznávané nebezpečenstvá spojené s transfúziou krvi. (1. Mojžišova 9:3, 4; 3. Mojžišova 17:10–12; Skutky 15:28, 29) Následkom ich postoja dochádzalo ku konfrontáciám s lekármi, nemocnicami i súdmi. Dospelým Jehovovým svedkom boli odopierané lekárske zákroky, pretože odmietajú transfúziu; ich deti boli nútené podvoliť sa na základe rozhodnutia súdov.
V súčasnosti dochádza v postojoch k transfúziám krvi k určitému posunu. Krv je často kontaminovaná. Transfúziami sa prenášajú choroby, z ktorých niektoré sú dokonca smrteľné. Následkom povzbudzovania k rutinnému používaniu krvi sa z nej stal predmet veľkého obchodu; tým sa vynoril ďalší činiteľ — chamtivosť, ktorá plodí zbytočné riziko pre chirurgiu.a Z týchto i ďalších dôvodov mnohí ľudia, ktorí nie sú Jehovovými svedkami, znovu zvažujú prijímanie transfúzií krvi.
Jehovovi svedkovia v tom zohrali istú úlohu. Tisíce ich podstúpilo operácie a v mnohých prípadoch sa zotavili dokonca rýchlejšie než ľudia, ktorí prijali transfúziu. Skúsenosti Jehovových svedkov ukazujú, že chirurgovia môžu robiť operácie s oveľa menšími stratami krvi a že v niektorých prípadoch môžu hodnoty krvného obrazu klesnúť oveľa viac oproti tomu, čo sa predtým považovalo za bezpečné. Okrem toho ich prípady ukázali, že v súčasnosti existuje veľké množstvo dostupných alternatívnych postupov, ktoré možno použiť, a tým znížiť náklady a vylúčiť riziko vyplývajúce z transfúzií. Ich víťazstvá na súdoch tiež vrátili pacientom ich právo prijať alebo odmietnuť určité lekárske postupy.
Veľa z toho dosiahli Jehovovi svedkovia spoluprácou s lekármi a nemocnicami. V predchádzajúcich rokoch zriadili vo svojom svetovom ústredí oddelenie nazvané Nemocničná informačná služba (angl. Hospital Information Services, HIS). Zástupcovia tohto oddelenia cestovali do mnohých krajín v rôznych častiach sveta, viedli tam semináre v odbočkách Spoločnosti Strážna veža a zriaďovali Výbory pre styk s nemocnicami, ktoré v prípade potreby nadväzujú kontakt s nemocnicami a lekármi. Pri návštevách väčších odbočiek predstavitelia HIS zriaďovali aj oddelenia Nemocničnej informačnej služby, aby pokračovali v práci po ich odchode.
Na seminároch sa tieto výbory školili, aby ich členovia vedeli komunikovať s lekármi a nemocničným personálom, aby vedeli hovoriť o vhodných alternatívach k transfúzii krvi a aby vedeli vysvetliť, že pedantným a zručným chirurgickým postupom je možné výrazne znížiť straty krvi. A nakoniec, títo cestujúci členovia HIS uskutočňujú praktické školenia nových Výborov pre styk s nemocnicami tým, že ich berú so sebou, aby hovorili s lekármi a riaditeľmi nemocníc.
Na začiatku sa uskutočnilo 18 seminárov v Spojených štátoch. Nasledovali štyri semináre v tichomorskej oblasti — v Austrálii, v Japonsku, na Filipínach a na Havaji, ktoré boli určené pre osem odbočiek Spoločnosti Strážna veža v tejto oblasti.b V novembri a decembri 1990 viedli traja členovia HIS ďalších desať seminárov v Európe, Latinskej Amerike a v Karibskej oblasti. Nasleduje správa o výsledkoch týchto seminárov.
Päť seminárov sa konalo v Európe — v Anglicku, Švédsku, Francúzsku, Nemecku a Španielsku. Slúžili dvadsiatim odbočkám Spoločnosti Strážna veža a vyškolilo sa na nich vyše 1 700 starších pre prácu vo Výboroch pre styk s nemocnicami.
Istý francúzsky chirurg vyjadril uznanie za to, že Jehovovi svedkovia svojím pevným postojom v otázke krvi pomohli lekárskej profesii v pokroku v oblasti chirurgie bez použitia krvi. Povedal, že žiadne iné náboženstvo nevyvinulo také úsilie, aby pomohlo svojim členom riešiť náročné problémy.
V najmodernejšej nemocnici v Madride v Španielsku mali v tejto otázke voči svedkom nepriateľský postoj. Jednu svedkyňu, ktorá potrebovala operáciu chrbtice, odmietali liečiť, pretože odmietla transfúziu krvi. Keď nechcela opustiť nemocnicu, donútili ju odísť tým, že jej nedávali jesť a piť. Členovia HIS však dohodli a uskutočnili stretnutie s riaditeľom nemocnice a s prednostom chirurgického oddelenia; trvalo dve hodiny. A výsledok? Súhlasili s uskutočnením chirurgického zákroku a zatelefonovali tejto svedkyni, aby sa vrátila na operáciu.
Keď sa svedkovia z Talianska vrátili zo seminára, hneď museli čeliť pokusu vnútiť transfúziu krvi nedonosenému dieťaťu. Píšu: „S informáciami, ktoré sme dostali na seminári, sme dokázali zvládnuť napätú situáciu a dieťa bolo úspešne vyliečené bez použitia krvi.“
V Latinskej Amerike a v Karibskej oblasti
Ďalších päť seminárov sa konalo v Mexiku, Argentíne, Brazílii, Ekvádore a Portoriku. Týchto päť seminárov slúžilo tridsiatim dvom odbočkám Spoločnosti Strážna veža.
Riaditeľ krvnej banky v Mexico City povedal, že Jehovovi svedkovia razili cestu chirurgii bez použitia krvi, a teraz je v tejto oblasti dosť poznatkov, aby aj ďalší mohli mať úžitok z tohto priekopníckeho snaženia. Prezrel si vytlačený zoznam alternatívnych postupov, ktoré sa môžu uplatniť v prípadoch krvácania, vydaný HIS.c Potom povedal: ‚Chcem vyhotoviť kópie tohto zoznamu pre informačné tabule každej nemocnice v Mexico City. Požiadam lekárov, aby si tiež urobili kópiu pre svoju informáciu. Keď budú v budúcnosti požadovať krv z tejto krvnej banky, požiadame ich najprv, aby si vybrali tento zoznam, a potom sa ich opýtame: „Použili ste to? Vyskúšali ste to?“ Ak najprv nevyskúšajú tieto alternatívy, nedostanú od nás krv, pokiaľ tak neurobia.‘
Riaditeľ krvnej banky v severnej Argentíne nám tiež vyšiel v ústrety. V tejto oblasti je povinnosťou každého, kto príde do štátnej nemocnice, zariadiť si, aby jeho príbuzní alebo priatelia vopred darovali aspoň dve jednotky krvi; v opačnom prípade sa mu neposkytne liečba. Pretože svedkovia to nemohli splniť, chirurgické zákroky im boli odmietané. Po vysvetlení nášho úprimného presvedčenia o používaní krvi riaditeľ zariadil, aby sa táto prax po novom prepracovaní zásad zmenila. Dovtedy budú svedkovia, ktorí sa po prijatí do nemocnice preukážu kartou „Záväzný pokyn a zbavenie zodpovednosti pre lekára“, oslobodení od požiadavky darovať krv.
V Ekvádore uskutočnil jeden vynikajúci vplyvný chirurg vyše 2 500 chirurgických zákrokov na svedkoch i iných pacientoch bez použitia krvi. Povedal, že plánuje začať kampaň, ktorou chce povzbudzovať k chirurgickým zákrokom bez použitia krvi v tejto krajine vzhľadom na mnohé nebezpečenstvá, ktoré hrozia pacientom z transfúzie krvi.
Po skončení seminára v Ekvádore povedal jeden chirurg, ktorý sa ho zúčastnil: „Ak sú títo ľudia schopní robiť v medicíne bádanie takejto kvality, hovorí to niečo o ich štúdiu Biblie a cítim, že ich náboženstvo je hodné preskúmania.“
K vítanej zmene postoja došlo aj v Portoriku. V minulosti sa niekedy dospelým Jehovovým svedkom násilím vnútila krv; niektorí z nich neskôr zomreli. Predstavitelia HIS sa stretli s viceprezidentom a tiež s právnym poradcom Združenia nemocníc Portorika, ktorý bol zároveň administrátorom jednej nemocnice. Ešte pred začiatkom programu, bezprostredne po formálnom úvode, oznámil právny poradca, že musí niečo povedať. Na prekvapenie svedkov začal opisovať plán na zlepšenie práv pacientov v nemocniciach tohto ostrova, a tento plán zahrnoval všetky hlavné body programu! Požiadal tiež o dovolenie urobiť si kópiu niektorých informácií z materiálov, ktoré mu boli poskytnuté; chcel ich zahrnúť do pripravovaného článku pre časopis nemocničného združenia.
Výsledky dosiahnuté v Spojených štátoch
Jeden lekár — James J. Riley, prednosta chirurgického oddelenia vo svojej nemocnici, urobil nasledovné významné vyhlásenie k miestnemu Výboru pre styk s nemocnicami: „Podľa môjho názoru ste v prednej línii v lekárskych a právnych informáciách o používaní krvi.“
V jednej veľkej nemocnici v oblasti Washingtonu D.C. sa stretol Výbor pre styk s nemocnicami so skupinou administratívneho a lekárskeho personálu, ktorá im prisľúbila podporu a obzvlášť vyjadrila ocenenie „Spoločnosti Strážna veža za to, že pomáha svojim ľuďom v čase potreby podpornými opatreniami, ako je toto“.
Vedúca oddelenia starostlivosti o pacientov istej nemocnice vo Wisconsine vyhlásila, že bola veľmi nesprávne informovaná o Jehovových svedkoch. Povzbudzovala Výbor pre styk s nemocnicami, aby sa „ponáhľali, nech sa táto správa dostane všetkým v zdravotníctve“.
Dôležitou súčasťou práce HIS je posielanie lekárskych a právnických článkov určitým lekárom, nemocniciam a nemocničným a lekárskym združeniam. V odpovedi vedúceho právneho oddelenia, zaoberajúceho sa rizikovými situáciami istej nemocnice v Baltimore v štáte Maryland, sa píše: „Ďakujem vám za poslanie rozsiahleho materiálu, týkajúceho sa transfúzií a Jehovových svedkov. Tieto informácie budú pre našu nemocnicu veľmi užitočnou pomocou pri prepracovávaní našich postupov, týkajúcich sa liečby Jehovových svedkov.“
V samotných Spojených štátoch je takmer 10 000 lekárov na zozname tých, ktorí sú ochotní robiť Jehovovým svedkom chirurgické zákroky bez použitia krvi.
Pomocou 32 seminárov, ktoré sa doteraz uskutočnili, boli zriadené Výbory pre styk s nemocnicami v 62 odbočkách pre potreby Jehovových svedkov v rôznych častiach sveta. Sú pripravené starať sa o milióny Jehovových svedkov. A výsledky ukazujú, že Jehova skutočne žehná úsilie HIS.
[Poznámky pod čiarou]
a Ďalšie informácie pozri v Prebuďte sa! z 22. októbra 1990, s. 2–15, angl.
b Správu z týchto krajín pozri v Prebuďte sa! z 8. decembra 1990 (slov.) v článku s názvom „Preklenúť priepasť medzi lekármi a pacientmi svedkami“.
c Tento zoznam nájdete na 10. strane tohto časopisu.
[Rámček na strane 10]
Prevencia a zastavovanie krvácania bez transfúzie krvi
1. Chirurgické zariadenia:
a. Elektrokauter
b. Laser
c. Koagulátor s argónovým lúčom
d. Rádiochirurgia s využitím gama noža
2. Metódy a zariadenia, ktorými možno lokalizovať a zastaviť vnútorné krvácanie:
a. Endoskopia na lokalizáciu vnútorného krvácania
b. Ohybná odsávacia elektróda koagulátora (J. P. Papp, JAMA, 1. novembra 1976, strany 2076–2079)
c. Arteriálna embolizácia (JAMA, 18. novembra 1974, strany 952–953)
d. Riadená hypotenzia (dokiaľ nebude zastavené krvácanie)
e. Tkanivové adhezíva (dr. S. E. Silvas, MWN, 5. septembra 1977)
3. Operačné a anestetické metódy:
a. Hypotenzná anestézia (zníženie krvného tlaku)
b. Hypotermia (zníženie telesnej teploty)
c. Hemodilucia počas operácie
d. Zariadenia na odsávanie a návrat krvi z rany počas operácie (napríklad „cell-saver“)
e. Starostlivá hemostáza a operačná technika
f. Viacčlenný operačný tím, čím sa zníži operačný čas
4. Monitorovacie zariadenia:
a. Transkutánny kyslíkový monitor
b. Oximeter
5. Látky zväčšujúce objem:
a. Kryštaloidy
(1) Ringerov laktátový roztok (E. R. Eichner, Surgery Annual, január 1982, strany 85–99)
(2) Fyziologický (soľný) roztok
b. Koloidy
(1) Dextran
(2) Želatína (P. J. Howell, Anaesthesia, január 1987, strany 44–48)
(3) Derivát škrobu HES (hetastarch)
6. Chemické hemostatiká:
a. Avitene
b. Gelfoam
c. Oxycel
d. Surgicel
e. Mnoho ďalších prípravkov
7. Terapeutiká pri nízkej hladine hemoglobínu:
a. Kyslík
b. Hyperbarická kyslíková komora (G. B. Hart, JAMA, 20. mája 1974, strany 1028–1029)
c. Železitý dextran (S. J. Dudrick, Archives of Surgery, jún 1985, strany 721–727)
d. Kyselina listová
e. Erytropoetin — podporuje tvorbu krvi v kostnej dreni
f. Anabolické steroidy, napr. Decadurabolin, syntetický rastový hormón
g. Vitamín B-12, vnútrosvalová injekcia
h. Vitamín C
i. Vitamín E (obzvlášť pre novorodencov)
8. Vonkajšie opatrenia:
a. V prípade krvácania:
(1) Priamy tlak
(2) Balíčky s ľadom
(3) Úprava polohy tela (napr. zdvihnutím poranenej končatiny sa krvácanie spomalí)
b. V prípade šoku:
(1) Priložiť na nohy tlakové obväzy
(2) Protišokové nohavice
(3) Zdvihnúť obidve nohy, aby sa udržal krvný tlak
9. Lieky pre pacientov, ktorí majú problémy s krvou:
a. DDAVP, desmopressin (N. L. Kobrinsky, Lancet, 26. mája 1984, strany 1145–1148)
b. Epsilon-aminokapronová kyselina (S. I. Schwartz, Contemporary Surgery, máj 1977, strany 37–40)
c. Vitamín K
d. Bioflavonoidy (amer. Physician’s Desk Reference)
e. Salicylan carbazochromu
f. Kyselina tranexamová (Transfusion Medicine Topic Update, máj 1989)
g. Danazol
10. Ďalšie podnety:
a. Mierne zníženie krvného tlaku na hodnotu 90–100 mm ortuťového stĺpca môže pomôcť zastaviť krvácanie z porezanej tepny, takže krv sa bude prirodzene zrážať
b. Pravidlo, že pri operácii je potrebná minimálna hodnota hemoglobínu 10, nemá vedecké opodstatnenie
c. Pacienti prežili i operácie pri hladine hemoglobínu 1,8 (Anaesthesia, 1987, ročník 42, strany 44–48)
d. Nízka hladina hemoglobínu vedie k nízkej viskozite krvi, čím sa zase znižuje záťaž srdca a zlepšuje sa perfúzia a okysličovanie tkanív