Žasli nad tým, čo videli

POČAS tohtoročného leta ľudia videli Jehovových svedkov na mnohých miestach Východnej Európy a tiež v ďalekom Kazachstane a na Sibíri tak, ako ich nikdy predtým nepoznali. Na miestnych obyvateľov a návštevníkov zjazdov to hlboko zapôsobilo, ba dokonca žasli nad tým, čo videli.

Delegátom v Záhrebe hovorili znova a znova: „Nemysleli sme si, že prídete!“ Väčšina turistov zrušila svoje cestovné plány do Juhoslávie — ale nie Jehovovi svedkovia. Londýnske noviny The Times o zjazde napísali: „Je to skutočne prvý zjazd, ktorý organizujú Jehovovi svedkovia v krajine, kde je občianska vojna.“

Mimoriadne prekvapení boli príslušníci polície. V Záhrebe jeden povedal: „Bolo by dobré, keby oznamovacie prostriedky ukázali, čo sa deje práve tu, na tomto štadióne, kde vidíme v pokoji sedieť vedľa seba Srbov, Chorvátov, Slovincov, Černohorcov i ďalších.“

V Budapešti požiadali jedného policajta, aby porovnal zhromaždenie Jehovových svedkov na obrovskom štadióne so zvyčajným davom fanúšikov futbalových zápasov. Zasmial sa, pozrel sa hore a povedal: „Rozdiel je asi taký, ako medzi nebom a zemou.“

„Čo tým myslíte?“

„Nuž,“ odpovedal, „len sa pozrite. Nikto tu nefajčí, nikde nie sú odpadky a ľudia sú zdvorilí. Urobia všetko, o čo ich požiadate.“

V Kyjeve, hlavnom meste Ukrajiny, sa zišlo na štadióne Dynama 14 654 ľudí; niektorých môžete vidieť na titulnej strane tohto časopisu. Istý svedok sa spýtal jedného kapitána polície, či mali jeho podriadení počas zjazdu mnoho práce. „Nie, nabudúce tam pošleme iba dvoch policajtov.“

„Prečo dvoch?“ spýtal sa svedok.

„Keď jeden zaspí,“ odpovedal žartom, „aby ten druhý dával naňho pozor.“

Verejnosť nevychádzala z údivu

Budapeštianske noviny Pesti Hírlap napísali: „Vyše 40 000 ľudí strávilo tento víkend na Népstadione. Nezostal tam po nich ani kúsok papiera či chleba, žiadne ohorky z cigariet.“ Ďalšie budapeštianske noviny Fehérvár Hírlap napísali: „Tí, ktorí sa od 26. do 28. júla náhodou zatúlali na Népstadion, boli určite milo prekvapení... Zažili to, čo možno vidieť len zriedka — príklad kresťanského správania a spôsobu života.“

Cez víkend zaplavovali Budapešť prívaly dažďa; napršalo vyše päť centimetrov. Ale svedkov to nezastavilo. „To je fantastické! Nad tým ostáva rozum stáť!“ vyjadril sa jeden policajt. „Stále prichádzajú a prichádzajú... Nič ich nemôže zadržať.“ V pondelok bol v jedných novinách článok s titulom „Modlitba v daždi“; citoval slová účastníkov zjazdu: „Iba sme zmokli, voda nás neodniesla!“

V Ľvove, kde sa na Ústrednom ukrajinskom štadióne zišlo 17 531 účastníkov zjazdu, povedal istý policajný úradník jednému svedkovi: „Pre akékoľvek iné verejné podujatie, na ktorom je prítomných toľko ľudí, by sme potrebovali stovky policajtov. Na vašom zjazde sme mali spolu desiatich a v skutočnosti ani tí neboli potrební.“

Potom sa vyjadril, akým hlbokým dojmom naňho zapôsobil zjazd, keď povedal: „Vynikáte vo vyučovaní druhých o tom, čo je dobré, hovoríte o Bohu a nezapájate sa do násilia. Debatovali sme o tom, prečo sme vás vlastne prenasledovali, a prišli sme k záveru, že sme vás nepočúvali a vôbec nič sme o vás nevedeli.“

Po návšteve zjazdu v Usolie-Sibirskoje na Sibíri reportérka sovietskych novín Leninskij puť napísala: „Bolo úžasné vidieť zdvorilosť, pozornosť a reakcie na potreby druhých, ktoré preukazovali Jehovovi služobníci voči sebe. Nikdy nezabudnem na slová, ktoré odzneli na zjazde: ‚Nesmiete kradnúť! Nesmiete klamať! Nesmiete sa opíjať! Buďte usilovní! Pomáhajte svojim blížnym!‘ Toto sú nakoniec zásady, o ktoré by sa mali usilovať všetci ľudia. Ale často na ne zabúdame.“

Silným dojmom pôsobil aj bratský postoj voči iným, ochota pomáhať. Jedna žena nám ponúkla noviny, aby sme nemuseli sedieť na zaprášenej lavičke. Keď začalo pršať, mladá žena, ktorá sedela vedľa mňa, mi s úsmevom podala svoj dáždnik a ďalší muž doslova vtiahol premoknutého chlapca pod svoj dáždnik...

Už samotná atmosféra zjazdu robila človeka trochu lepším, kultivovanejším, šľachetnejším. Nebolo možné nereagovať úsmevom na láskavosť, ktorú nám preukazovali cudzí ľudia... Keď sme odchádzali zo štadióna, cítili sme sa očistení; cítili sme, že sme sa stretli s niečím krásnym.“

Na zjazd do Kyjeva prišlo vyše 2 000 účastníkov z Moskvy a asi 4 500 z Kaukazu. Na letisku bol zriadený informačný pult, kde bola vystavená biblická literatúra. Mnohí kládli otázky, na ktoré svedkovia vľúdne odpovedali. Jedného večera tam pristúpil istý muž a povedal: „Pozorujem vás už dlhý čas. Žasnem nad láskavosťou, s akou hovoríte s ľuďmi o Kráľovstve. Dovoľte mi, prosím, aby som vám daroval túto kyticu kvetov za vašu vynikajúcu prácu.“

Počas krstu na zjazde v Usolie-Sibirskoje zapôsobilo na istého novinára, keď videl, ako mnohí Rusi objímajú a blahoželajú novopokrstenému burjatskej národnosti. Hoci na Sibíri vo všeobecnosti nepanujú rasové predsudky, ozajstné priateľstvo medzi Rusmi a príslušníkmi ázijských národností je zriedkavé. „Ako ste dokázali prekonať národnostné bariéry?“ spýtal sa novinár.

„Uplatňovaním biblickej zásady ‚budeš milovať svojho blížneho ako sám seba,‘“ znela odpoveď.

Medzinárodné spoločenstvo bratov

Na troch medzinárodných zjazdoch boli potešujúce práve prejavy vzájomnej lásky medzi delegátmi z celého sveta. Do Budapešti prišli návštevníci z 35 krajín; väčšina z nich bola z Poľska a z Nemecka, ale prišli aj početné delegácie z mnohých ďalších krajín vrátane 500 delegátov zo Sovietskeho zväzu. Do Prahy prišli delegáti z 39 krajín vrátane vyše 26 000 delegátov z Nemecka, takmer 13 000 z Poľska, vyše 900 z Talianska, 819 z Holandska, 746 zo Švédska a 743 z Japonska. Do Záhrebu prišli návštevníci z 15 krajín napriek tomu, že hrozila občianska vojna.

Na každom medzinárodnom zjazde boli na ploche štadióna postavené tri pódiá, každé pred inou tribúnou. Z týchto pódií bol predkladaný celý program v troch jazykoch súčasne. V Budapešti to bolo v maďarčine, poľštine a nemčine; v Prahe v češtine alebo v slovenčine, poľštine a nemčine; v Záhrebe v chorvátčine alebo srbčine, slovinčine a taliančine. Poučnú biblickú drámu, ktorá čerpala zo skúseností starovekého Ezdráša a jeho druhov, mohli delegáti hovoriaci rôznymi jazykmi sledovať z ktoréhokoľvek z troch jazykových sektorov, ktorý si vybrali.

Väčšinu z hlavných prejavov zjazdu predniesli v angličtine simultánne rôzni členovia vedúceho zboru Jehovových svedkov. Každý z nich hovoril na jednom z troch pódií. Tieto prejavy boli tlmočené do jazykov troch hlavných jazykových skupín; v Budapešti a v Prahe boli prekladané aj do mnohých ďalších jazykov.

Prekladatelia do týchto rôznych jazykov stáli na ploche štadióna priamo pred skupinami, hovoriacimi príslušnou rečou. Reproduktory boli nasmerované na príslušné jazykové sektory, čo umožňovalo počuť prejavy vo vlastnom jazyku bez nevhodného rušenia prekladmi do iných jazykov v ďalších sektoroch. Napríklad v Budapešti boli prejavy členov vedúceho zboru prekladané do holandčiny, fínčiny, francúzštiny, gréčtiny, taliančiny, japončiny, nórčiny, španielčiny a švédčiny popri hlavných jazykoch — maďarčine, poľštine a nemčine.

Na každom medzinárodnom zjazde predniesli záverečný podnetný prejav traja členovia vedúceho zboru. Ich úlohou tiež bolo skončiť prejavy podľa možnosti naraz. Potom sa hlasy mnohých národností spojili v piesni, a napokon aj srdcia vo vrúcnej ďakovnej modlitbe Bohu Jehovovi za požehnanie týchto úžasných zhromaždení, ktoré sa úspešne skončili.

Keď zaznelo záverečné „Amen!“, nikomu sa nechcelo odísť. Po tisícoch tvárí tiekli slzy. Na veľkých štadiónoch si účastníci z jednej strany na druhú mávali vreckovkami, šatkami a dáždnikmi, pozdravujúc na rozlúčku milovaných priateľov, ktorí dokázali vernosť Bohu napriek dlhým rokom zákazu i väznenia. V Prahe mnohí zostali po skončení zjazdu na štadióne vyše hodiny, spievajúc a tešiac sa zo vzájomného spoločenstva.

Skvelý úspech týchto zjazdov si vyžadoval aj úsilie. Jehovovi svedkovia strávili doslova státisíce hodín nielen prípravami zjazdov, ale aj starostlivosťou o stovky maličkostí, ktoré boli potrebné pre ich úspešný priebeh.

Príprava zariadení

Obrovský strahovský štadión v Prahe, ktorý nebol už roky používaný na veľké zhromaždenia, potreboval veľmi naliehavo opravy. Mal iba 55 000 miest na sedenie, čo vôbec nepostačovalo pre očakávaný počet účastníkov najväčšieho letného zjazdu vo Východnej Európe. Preto bol na štadióne umiestnený pokazený hobľovací stroj, ktorý svedkovia opravili a použili na zhotovenie vyše 18 kilometrov lavičiek na sedenie pre ďalších asi 30 000 osôb.

Výroba a montáž lavičiek bola pravdaže iba jednou z prác. Boli potrebné aj nátery, čistenie, odstránenie buriny a celková generálna oprava. Nakoniec bol štadión vyzdobený 8 300 kvetináčmi, v ktorých bolo 33 200 kvetov, a 1 357 kusmi ihličnatých stromkov. Niekedy bolo k dispozícii až tisíc pracovníkov. Celkove odpracovali dobrovoľníci z 260 zborov Jehovových svedkov vyše 66 000 hodín.

Podobné práce sa vykonali pri príprave štadiónov v Budapešti a v Záhrebe, ako aj v ďalších mestách. V Ľvove odpracovalo asi 4 000 dobrovoľníkov vyše 40 000 hodín na príprave plôch pre zjazd. Svojou prácou zaplatili poplatok za prenájom zariadení. Na štadióne opravili a natreli farbou všetky lavičky, vyčistili a upevnili všetky hygienické zariadenia. Postavili aj 33 metrov dlhú budovu z tehál, kde boli ďalšie toalety. Podobne na štadióne Chimik v Usolie-Sibirskoje bolo postavených 52 toaliet na používanie počas zjazdu.

Hlavný správca štadióna v Ľvove povedal: „Takých neobyčajných ľudí som ešte v živote nevidel. Pracujete ako jedna rodina. Nechápem to, ale pracovať s vami je veľmi príjemné.“ Správa štadióna vypracovala správu, v ktorej poďakovali svedkom „za vykonané práce a za ich vynikajúce správanie a zmysel pre zodpovednosť“. Správa končila slovami: „Želáme vám úspešný priebeh zjazdu v Ľvove.“

V Kyjeve bolo treba opraviť podlahu v miestnosti, kde mal byť umiestnený bufet. Práca bola za dva dni hotová. Dvaja zamestnanci štadióna sa prišli pozrieť na ten „zázrak“, pričom si povedali: „Za dva dni urobili prácu, ktorá by trvala našim pracovníkom pol roka.“ Predseda klubu vodných športov povedal predsedajúcemu zjazdu: „Štadión ste tak pretvorili, že ho ani nemožno spoznať.“

Zamestnanci štadióna v Kyjeve vyjadrili svoje ocenenie písomne: „Sme úprimne nadšení organizáciou zjazdu Jehovových svedkov... Ako sa spájajú pramene potôčkov, aby vytvorili prekypujúci prúd, tak splývali spolu prúdy Jehovových svedkov od malých po veľké, keď išli na svoju slávnosť. To si zasluhuje obdiv. Vidíme to prvýkrát. Ďakujeme vám, že ste nás svojím príkladom niečo naučili.“

Starostlivosť o delegátov

Jednou z najväčších úloh bolo zaistiť ubytovanie pre tisíce návštevníkov. Miestni svedkovia ubytovali delegátov vo svojich domovoch. Na zjazde v Prahe ubytovali českí svedkovia 6 280 hostí z Poľska vo svojich vlastných domovoch. V Budapešti bývalo 2 203 delegátov v súkromných bytoch. A 278 svedkov v Kyjeve ubytovalo asi 750 až 800 návštevníkov.

Okrem toho mnohé školy a telocvične v Budapešti a v Prahe slúžili ako ubytovacie priestory. V Budapešti využili vyše 40 škôl na ubytovanie 7 930 osôb. V Prahe spalo v školách a v telocvičniach 12 530 osôb. V týchto zariadeniach boli k dispozícii tisíce nafukovacích matracov. Vyše 29 000 návštevníkov pražského zjazdu bolo ubytovaných v internátoch a domovoch mládeže, a tisíce ďalších hostí boli ubytované v hoteloch.

Pre niektoré zjazdy boli urobené opatrenia, aby delegáti mohli spať vo vlakoch, ktorými pricestovali. Asi 2 000 svedkov zo Zakarpatskej oblasti používalo v Kyjeve kupé v železničných vozňoch ako ubytovne, takisto ako ďalší, ktorí prišli do Kyjeva z Kaukazu. Podobne aj svedkovia z Litvy, ktorí pricestovali na zjazd do Tallina v Estónsku, spali vo vlakoch, ktorými pricestovali.

Aj po príchode sa o delegátov rozličnými spôsobmi postarali ich pozorní hostitelia. V Prahe bola napríklad jedna linka mestskej dopravy, kde zvyčajne premáva iba jeden autobus, posilnená 40 autobusmi. Okrem toho, doprava bola vopred zaplatená, preto mohli delegáti cestovať mestskou hromadnou dopravou ráno na zjazd a večer zo zjazdu jednoducho tak, že sa preukázali zjazdovými menovkami. V Sovietskom zväze bolo 11 autobusov na ceste na zjazd do Usolie-Sibirskoje z blízkeho Angarsku sprevádzaných dvoma autami cestnej polície, jedným pred konvojom autobusov a druhým za ním!

Vynaložili úsilie, aby prišli

Najmä v Sovietskom zväze cestovali delegáti na zjazdy na veľké vzdialenosti, čo ich stálo veľa peňazí. Niektorí šetrili celý rok, aby si mohli zaplatiť cestu. Istá skupina prišla do Usolie-Sibirskoje až z tichomorského prístavu Vladivostoku, a precestovala vyše 3 200 kilometrov. Dvanásť účastníkov prišlo z ostrova Sachalin, ktorý sa nachádza v Tichom oceáne severne od Japonska. Jedným z nich bol 20-ročný mladík; sprevádzali ho ďalší traja, s ktorými vedie biblické štúdiá.

Istý vodič autobusu zo Sajanogorska, ktorý sa chcel dať v Usolie pokrstiť, vytrvalo žiadal svojho zamestnávateľa o niekoľko dní voľna, aby sa mohol zúčastniť zjazdu, ale nadriadený ho nechcel pustiť. A tak tento muž odišiel do mesta Abakan, kde dostal kópiu výnosu Sovietskej vlády z 27. marca, ktorým boli Jehovovi svedkovia zákonne uznaní ako náboženská organizácia. Napriek tomu, že nadriadený videl tento doklad, stále sa zdráhal dať mu povolenie odísť. Skoro ráno v deň odchodu, po úpenlivej modlitbe, tento muž znova žiadal, a nakoniec aj dostal povolenie odísť na zjazd.

Krst a nové publikácie

Krst bol vzrušujúcou udalosťou na všetkých zjazdoch vo Východnej Európe. Symbolickým aktom ponorenia vo vode dalo 18 293 osôb verejne pred svedkami najavo, že bezvýhradne oddali svoje životy službe Bohu Jehovovi. Jeden mladý kandidát krstu v Prahe, ktorý nedávno dostal ponuku atraktívneho zamestnania, povedal: „Cítil som, že si musím vybrať medzi bohom trojice pozostávajúcim z amerických dolárov, nemeckých mariek a rakúskych šilingov na jednej strane, a Jehovom na strane druhej. Rozhodol som sa pre Jehovu, a ponuku som odmietol.“

Krst v Talline sa konal vonku v bazéne blízko Baltického mora, kde bolo v pozadí vidno staré opevnenie, kedysi používané ako väznica. Tu boli začiatkom päťdesiatych rokov väznení mnohí estónski svedkovia, kým ich poslali do pracovných táborov v Rusku. Aké to bolo vzrušujúce, najmä pre starších svedkov, vidieť 447 nových, ktorí verejne symbolizovali svoju oddanosť Jehovovi!

Ďalšou vzrušujúcou udalosťou zjazdov bolo vydanie nových publikácií. Litovskí svedkovia v Talline doslova vyskočili zo sedadiel a plakali, keď im oznámili, že brožúra „Hľa, robím všetky veci nové“ je k dispozícii v ich jazyku. Podobne bolo vyvrcholením zjazdov v Rumunsku vydanie knihy Zjavenie — jeho veľkolepé vyvrcholenie je blízko! a pre Čechov a Slovákov bolo zlatým klincom programu v Prahe vydanie Prekladu nového sveta Svätých písiem v obidvoch jazykoch.

Na väčšine zjazdov spôsobilo najväčšie nadšenie vydanie novej knihy The Greatest Man Who Ever Lived (Najväčší muž, aký kedy žil). Vytlačilo sa jej už 10 miliónov exemplárov v 59 jazykoch.

Správne využívajú slobodu

Dnes prichádza biblická literatúra do celej Východnej Európy vrátane Sovietskeho zväzu. Nákladné autá naložené časopismi Strážna veža a Prebuďte sa! odchádzajú z obrovských tlačiarní Jehovových svedkov zo Selters/​Taunusu v Nemecku a tiahnu cez hranice do východoeurópskych krajín. Aký je to rozdiel oproti dobám, keď do týchto krajín museli svedkovia lieratúru tajne prevážať pod hrozbou uväznenia.

Túto úžasnú zmenu ilustruje nasledujúci rozhovor, ktorý sa odohral v čase zjazdu v Talline medzi colníkom a jedným Jehovovým svedkom:

„Čo máte v tej malej škatuli?“

„Časopisy.“

„Aké časopisy? Sú to náboženské časopisy?“

„Áno, sú.“

„Časopisy Jehovových svedkov?“

„Áno.“

„Jaa’a, to je v poriadku. Môžete pokračovať v ceste.“

Po zjazde v Budapešti pozval maďarský prezident Arpád Goncz na návštevu svedka, s ktorým bol vo väzenskej cele počas komunistického útlaku. Prezident Goncz s ním pobudol hodinu a potom požiadal svojho bývalého spoluväzňa, aby odovzdal všetkým svedkom pozdravy. Ľud milujúci božskú slobodu je teraz všade naozaj vďačný, že terajší vládni predstavitelia, ako je aj pán Goncz, umožňujú slobodu vyznania vo Východnej Európe.

Noviny The New York Times zo septembra tohto roku opísali scénu z Petrohradu (predtým Leningrad) ukazujúc, že Jehovov ľud správnym spôsobom využíva svoju slobodu. Píšu: „Pomalé tóny Gershwinovho ‚Leta‘ sa niesli ponad rieku Nevu... Tóny sa vznášali okolo opaľujúcich sa ľudí, batoliat behajúcich za psami, obchodníkov predávajúcich mapy starého Petrohradu a Jehovových svedkov hľadajúcich nových veriacich.“

Áno, Jehovovi svedkovia využívajú svoju slobodu na to, aby horlivo oznamovali dobré posolstvo. Radi by ste sa dozvedeli viac o ich posolstve? Sovietske noviny Vostočno-sibirskaja Pravda píšu: „Podrobné informácie o ich činnosti možno dostať na miestach biblického vzdelávania Jehovových svedkov v hociktorom meste.“ Nech žijete kdekoľvek na svete, neváhajte a informujte sa.

[Tabuľka na strane 13]

ZJAZDY VO VÝCHODNEJ EURÓPE A V SOVIETSKOM ZVÄZE

Krajina Vrcholný počet účastníkov Počet pokrstených

Česko–Slovensko (Praha) 74 587 2 337

Juhoslávia (Záhreb) 14 684 492

Maďarsko (Budapešť) 40 601 1 134

Poľsko (12 miest) 131 554 4 250

Rumunsko (8 miest) 34 808 2 260

Sovietsky zväz (7 miest) 74 252 7 820

Spolu 30 zjazdov: 370 486 18 293

[Obrázky na stranách 8, 9]

Vpravo: Prekladanie pre rôzne jazykové skupiny v Prahe

Dole: Na strahovskom štadióne v Prahe sa zišlo vyše 74 000 delegátov

[Obrázky na strane 10]

Hore: Zjazd v Talline, Estónsko

Zjazd v Budapešti; napriek nepriaznivému počasiu sa delegáti tešili z programu

[Obrázky na strane 15]

Hore: Niektoré z toaliet vybudované pre zjazd v Usolie-Sibirskoje na Sibíri

Natieranie štadióna a zhotovovanie lavičiek pre ďalšie miesta na sedenie v Prahe

[Obrázky na strane 16]

Biblická dráma a krst v Záhrebe

[Obrázky na strane 17]

Hore: Zasvätenie prvej sály kráľovstva v júni 1991, ktorú vybudovali svedkovia v Maďarsku

Uprostred: Vyše 20 000 účastníkov bolo ubytovaných v školách a v telocvičniach v Maďarsku a v Prahe

Dole: Rozdávanie knihy „Najväčší muž, aký kedy žil“ v Usolie-Sibirskoje na Sibíri