Radosť vo Východnej Európe
V LETE tohto roku sa zhromaždili desaťtisíce ľudí vo veľkých mestách Východnej Európy. Ulice malebnej Budapešti, Prahy, Záhrebu a ďalších vyše dvadsiatich miest sa zaplnili ľuďmi s bielo-modrými menovkami. Tie ich označovali ako ľud milujúci božskú slobodu — účastníkov zjazdov Jehovových svedkov.
Po prvý raz v dejinách sa slobodne konali zjazdy v európskych republikách Sovietskeho zväzu ako aj na ďalekej Sibíri a v sovietskej ázijskej republike Kazachstane. Celkove sa tešilo vyše 370 000 účastníkov zjazdov z hrejivého spoločenstva v Česko-Slovensku, Maďarsku, Juhoslávii, Poľsku, Rumunsku a v Sovietskom zväze.
Tí, ktorí neboli prítomní, si iba ťažko dokážu predstaviť radosť 74 252 tých, ktorí sa zišli v Sovietskom zväze, aby verejne, bez strachu uctievali Jehovu. Ich čistá radosť sotva prevýšila radosť tých 74 587 v Prahe a 40 601 v Budapešti, ktorí sa zhromaždili na najväčších štadiónoch v Česko-Slovensku a Maďarsku, alebo tých 14 684, ktorí sa zišli v juhoslovanskom Záhrebe.
Je to také pozoruhodné preto, že ešte pred niekoľkými rokmi boli Jehovovi svedkovia vo väčšine východoeurópskych krajín zakázaní. Počas studenej vojny boli odrezaní od Západu. Dokonca i stretávanie sa v malých skupinách pri uctievaní Boha bolo nezákonné. Nemožno sa preto diviť tej veľkej radosti, keď sa mohli slobodne zísť na veľkých zjazdoch!
Istá 59-ročná česká svedkyňa, ktorá strávila asi pred 40 rokmi osem mesiacov v samoväzbe pre svoju vieru v Boha, povedala: „Mnohí, ktorí žijeme v Prahe, sme snívali o veľkom zjazde, ktorý by bolo možné usporiadať na tomto štadióne, ale nikdy sme si nemysleli, že sa náš sen splní takým veľkolepým spôsobom.“
Dva týždne pred zjazdom, ktorý sa konal od 9. do 11. augusta v Prahe, napísali pražské noviny Večerník Praha: „Obviňovaní z velezrady a z rozvracania socializmu boli Jehovovi svedkovia zatváraní na dlhé roky do komunistických žalárov.“ Po vysvetlení, že mesto sa čoskoro stane hostiteľom desaťtisícov svedkov, článok končil slovami: „Toľko milých a usmievavých ľudí v Prahe okrem druhého augustového víkendu len tak rýchlo neuvidíte.“
Možno sa však spýtate: ‚Boli niekedy Jehovovi svedkovia prenasledovaní oprávnene? Boli niekedy hrozbou pre politické autority v krajinách, kde žijú? Kde sa vzali státisíce delegátov zjazdov vo Východnej Európe? Ako dokázali vzrásť do takého počtu, keď boli vyše 40 rokov potláčaní, izolovaní a bez možnosti voľného kontaktu so Západným svetom?‘