Rovníková Guinea — klenotnica plná prekvapení

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Rovníkovej Guinei

V AFRIKE jestvuje krajina, kde sa ešte potulujú slony a gorily, krajina, ktorej sa obchodný duch akoby vyhýbal, kde deti ešte mávajú na pozdrav okoloidúcim. A mimo Afriky počulo o nej iba málo ľudí.

Jej meno — Rovníková Guinea — nie je nevhodné. Krajina leží takmer na rovníku a má rozlohu približne ako Belgicko. V decembri 1990 som navštívil dve hlavné oblasti: ostrov Bioko a malý kúsok africkej pevniny zvaný Mbini.

Prvým prekvapením pre mňa bolo zistenie, že väčšina z 350 000 obyvateľov hovorí okrem svojho domorodého jazyka aj plynne po španielsky. Dozvedel som sa, že táto krajina sa stala jedinou, kde sa hovorí v Afrike po španielsky, a to vďaka hre osudu v histórii kolonializmu.

Spojenie s Európou

Asi 20 rokov predtým, ako Kolumbus objavil Ameriku, podnikol portugalský moreplavec Fernão do Pó výskumnú výpravu do Guinejského zálivu, pričom objavil Bioko, vulkanický ostrov s bujnou vegetáciou. Krása ostrova ho tak očarila, že ho nazval Formosa (Krásna). Sir Henry Stanley, ďalší slávny bádateľ, po rokoch opísal tento ostrov ako „perlu v oceáne“.

Ale celé storočia bola svieža krása tejto oblasti špatená hrozným obchodovaním s otrokmi. Strategická poloha ostrovov spôsobovala, že Bioko a Corisco (ďalší guinejský ostrov hneď pri pobreží Mbini) boli ideálnym miestom na zhromažďovanie a naloďovanie afrických otrokov do Ameriky. Od 16. do 19. storočia prešlo týmito dvoma ostrovmi státisíce otrokov.

Portugalci si naďalej robili nárok na Bioko, ale susedné pobrežie odstúpili v roku 1778 Španielsku, aby tak medzi obidvoma krajinami vyriešili spor týkajúci sa územných požiadaviek v Južnej Amerike. Takto získalo Španielsko vlastný zdroj afrických otrokov a za to sa vzdalo svojich nárokov na portugalské územia v ďalekej Brazílii.

Ale hranice neboli presne vymedzené a španielskych kolonizátorov bolo málo. V 19. storočí, počas európskych hádok o africké kolónie, Francúzsko a Nemecko zabralo územie na pevnine, zatiaľ čo Británia dychtila po ostrove Bioko. Hranice Rovníkovej Guiney boli definitívne stanovené až v roku 1900, keď sa stala španielskou kolóniou a zostala ňou až do získania nezávislosti v roku 1968.

„Úsmev za úsmev“

Zistil som, že obyvatelia Rovníkovej Guiney sú zaujímavou etnickou zmesou. Na ostrove Bioko žijú Bubovia, zatiaľ čo v dvoch najvýznamnejších mestách vynikajú vysokí Hausovia. Sú to prisťahovalci zo severu a sú poprednými obchodníkmi v Guinei. Fangovia sú najväčším kmeňom v kontinentálnej časti krajiny a tvoria podstatnú časť zamestnancov štátnej správy. Guinejčania sa nenútene usmievajú a takto potvrdzujú príslovie Fangov, ktoré hovorí, že „úsmev vyvoláva úsmev“.

Tradičné remeslá a zvyky sa stále udržujú. Upútal ma spôsob, akým si Guinejčania stavajú svoje domy, i keď sú jednoduché a postavené z materiálov, ktoré možno nájsť v džungli. Rybári ešte stále vydlabávajú svoje kanoe z kmeňa stromu a rybária tradičnými spôsobmi.

Každý deň prúdia tisíce Guinejčanov na trhy do Bata a Malabo, dvoch najvýznamnejších miest krajiny. Návšteva trhu mi umožnila lepšie spoznať ľudí a ich spôsob života. Na trhoch sa predáva všetko, čo si len človek dokáže predstaviť — od montážnych kľúčov získaných z druhej ruky až po opice (z opičieho mäsa je dobrý guláš). Rozmanité fľašky účinných, doma vyrobených čistiacich prostriedkov bojujú o priestor s úhľadnými kopami fazule a hlávkami cesnaku. V Guinei nemá čas príliš veľkú cenu. Všimol som si, že obchodíky akoby sa nikdy nezatvárali, aspoň dovtedy, kým nie je tma alebo kým sa všetko nepredá.

V mnohých dedinách Fangov som videl veľký spoločný prístrešok. Povedali mi, že sa volá Casa de la Palabra (Dom slova). Tu sa schádzajú dedinčania a riešia vzájomné spory potom, čo obidve strany uvedú svoje ponosy čiže „slová“. Prístrešok je otvorený, takže každý, kto chce, môže počúvať toto rokovanie.

Tropický prales — poklad, ktorý treba chrániť

Guineu mi symbolizuje predovšetkým rovníkový prales. Bujný porast džungle spôsobuje, že akonáhle vyjdeme von z mesta, zdá sa nám, akoby sme prechádzali zeleným tunelom. Zelená je farbou Guiney, zelená vo všetkých svojich odtieňoch, zelená, ktorá zažiari vždy nanovo po každom tropickom daždi. Pnúce sa liany, mohutné trsy bambusov a stovky druhov stromov spoločne vytvárajú zelený príkrov krajiny. Tropický prales — neusporiadaný, ale pritom harmonický — to je niečo hodné ochrany na našej spustošenej planéte.

Veľké oblasti Rovníkovej Guiney ešte pokrývajú nedotknuté tropické pralesy, a niektoré z oblastí boli vybrané ako budúce národné parky. Prales nie je iba na okrasu. Guinejčanom poskytuje potravu, palivo a aj liečivá. Preto neprekvapuje, že mohutný tropický strom vlnovec päťtyčinkový dominuje v Guinejskom štátnom znaku.

Krása ostrova Bioko na mňa skutočne zapôsobila tak, ako pred piatimi storočiami zapôsobila na prvých európskych bádateľov. Je to hornatý ostrov pokrytý sopečnými krátermi; niektoré sa stali jazerami, ktoré prispievajú k pestrosti ostrova. Najvyšší vrch sopečného pôvodu sa týči do výšky takmer 3 000 metrov nad hladinou mora a jeho zelené svahy sú domovom množstva exotických vtákov a motýľov, ktoré dodávajú farebnosť bujnej vegetácii.

Vysoko na tomto vrchu ma očarilo pozorovanie maličkých nektároviek, ktoré rýchle poletovali okolo kríkov a kvetov na stráňach. Zelené a červené perie samčekov sa v popoludňajšom slnku lesklo ako drahokamy. Pochutnávajú si na nektári veľkých kvetov alebo na hmyze, ktorý nachádzajú v kvetoch, podobne ako kolibríky.

Jedineční obyvatelia pralesa

Rovníkový prales je najmä na kontinente domovom neuveriteľného množstva druhov divej zveri. Pabyvoly a slony, ktoré sú menšie ako slony africkej savany, obývajú hustú džungľu. Ale azda najneobyčajnejším zvieraťom džungle je gorila; počet goríl sa však v celej Afrike znižuje. Hral som sa so skroteným mláďaťom, ktorému lovci zabili matku. Smutný výraz jeho tváre mi pripomenul neistú budúcnosť goríl v rukách človeka.

Pred 25 rokmi prekvapila prírodovedcov celého sveta správa o objave gorily-albína v Guinei. Bol to prvý známy prípad albinizmu u goríl. Samček mal úplne bielu srsť, ružovú pokožku a modré oči. Pomenovali ho Copito de Nieve (Snehová vločka), a nakoniec sa dostal do zoologickej záhrady v španielskej Barcelone, kde ešte stále robí radosť návštevníkom.

Prvé, čo som si v pralese všimol, bolo to, že sme videli iba málo zvierat. Mnohé cez deň spia, preto prales ožíva predovšetkým v noci. Kalone za súmraku opúšťajú v tisícoch svoje hradoviská, aby prehľadali klenbu pralesa, a sovy, ktoré sa živia rybami, začínajú svoju nočnú výpravu pozdĺž potokov a riek. Veľkooké komby skáču z konára na konár, ako keby bol jasný deň.

Cez deň oživujú prales hlavne vtáky a motýle. Najviac priťahujú pozornosť obrovské motýle vidlochvosté svojimi trepotajúcimi sa čierno-zelenými krídlami a kľukatým letom. Tlmené hrkútanie holubov nad nami kontrastuje s chrapľavým krikom nevzhľadných zobákorožcov.

Na zemi som zbadal modro-oranžové jašteričky agamy, ktoré striehli na kmeni padnutého stromu a pozorovali okolie. Nehybne sa krčili a krátkym švihnutím jazyka obratne chytili každého mravca, ktorý sa priblížil na dosah.

Nemal som toľko šťastia, aby som videl jedného z unikátnych obyvateľov guinejských riek; je ním najväčšia žaba sveta skokan goliát, ktorá žije pozdĺž brehov a vodopádov rieky Mbía. Tieto žaby môžu dosiahnuť hmotnosť až 3 kilogramy, ba i viac, a od hlavy po koniec nohy merajú 90 centimetrov. Výskumník Paul Zahl uvádza v časopise National Geographic, že ich mocné nohy im umožňujú skákať až trojmetrovými skokmi.

V Rovníkovej Guinei je zapadajúce slnko skôr oranžové ako červené, čo znamená, že vzduch ešte nie ja tak znečistený ako v iných častiach sveta. Konzumná spoločnosť urobila i tu niekoľko zásahov, no stromy pralesa stále nahrádzajú kyslík. Takýchto neznečistených oblastí je na svete málo a sú veľmi vzácne. Dúfajme, že tento klenot na rovníku zostane jednou z nich.

[Mapy na strane 24]

(Úplný, upravený text — pozri publikáciu)

AFRIKA

Rovníková Guinea

ROVNÍK

[Mapa]

Bioko

Mbini

[Obrázky na strane 25]

Rybári dodnes svoje kanoe vydlabávajú

Spoločný prístrešok („Casa de la Palabra“), kde sa schádzajú obyvatelia dediny a riešia vzájomné spory

[Obrázky na strane 26]

mláďa gorily

sova, ktorá loví ryby

komba

africký motýľ