Ženy — sú dnes v úcte?
PREČO vôbec klásť takúto otázku? Tak sa môžu spýtať niektorí prekvapení muži. Ale keď preskúmame zaobchádzanie so ženami na celom svete v priebehu dejín i dnes, niekoľko jednoduchých otázok nám poskytne kľúč k odpovedi.
Kto predovšetkým bol v ľudských vzťahoch obeťou, a kto tyranom? Kto v prvom rade bol v manželstve bitý? Muži, alebo ženy? Kto bol znásilňovaný v časoch mieru i vojny? Kto bol väčšinou obeťou sexuálneho zneužívania v detstve? Chlapci, alebo dievčatá? Kto bol často ľudskými nariadeniami odsúdený na podradné postavenie v spoločnosti? Komu sa odopieralo právo voliť? Kto mal obmedzené príležitosti na vzdelanie? Muži, alebo ženy?
Takýchto otázok by mohlo byť veľa, ale skutočnosti hovoria samy za seba. Elisabeth Bumillerová na základe vlastných skúseností z Indie píše v knihe May You Be the Mother of a Hundred Sons (Kiež by si bola matkou sto synov): „‚Typická‘ indická žena, reprezentujúca okolo 75 percent zo 400 miliónov žien a dievčat v Indii, žije na dedine... Nevie čítať ani písať, hoci by chcela, a zriedkavo cestovala viac než 30 kilometrov od svojho rodiska.“ Táto nerovnosť vo vzdelaní je problémom nielen v Indii, ale po celom svete.
Ako v mnohých iných krajinách, tak i v Japonsku existuje stále nerovnosť. Podľa The Asahi Yearbook 1991 navštevuje štvorročné univerzity 1 460 000 študentov, zatiaľ čo počet študentiek je iba 600 000. Ženy na celom svete môžu nepochybne dosvedčiť svoje obmedzené príležitosti na poli vzdelania. ‚Vzdelanie je pre chlapcov,‘ to je postoj, s ktorým sa ženy musia vyrovnávať.
Vo svojej nedávnej knihe Backlash—The Undeclared War Against American Women (Spätná reakcia — nevyhlásená vojna proti americkým ženám) kladie Susan Faludiová niektoré výstižné otázky o postavení žien v Spojených štátoch. „Ak sú americké ženy také rovnoprávne, prečo predstavujú dve tretiny všetkých chudobných dospelých?... Prečo je v porovnaní s mužmi stále oveľa pravdepodobnejšie, že budú žiť v chudobe, bez zdravotného poistenia, a prečo je u nich dvakrát väčšia pravdepodobnosť, že nedostanú žiadnu penziu?“
Ženy sú jednoznačne tými, čo trpeli najviac. Sú tými, čo niesli podstatné bremeno nedôstojného zaobchádzania, urážok, sexuálnych útrap a nedostatku úcty zo strany mužov. Toto zlé zaobchádzanie nie je v žiadnom prípade obmedzené na takzvané rozvojové krajiny. Právny výbor amerického senátu nedávno zostavil správu o násilí proti ženám. Tá odhalila niektoré šokujúce skutočnosti. „Každých 6 minút je nejaká žena znásilnená; každých 15 sekúnd je nejaká žena bitá... Žiadna žena v tejto krajine nie je chránená pred násilnými trestnými činmi. Tri zo štyroch žien, ktoré dnes žijú v Amerike, sa stanú obeťou prinajmenšom jedného násilného trestného činu.“ Za jeden rok boli tri až štyri milióny žien týrané svojimi manželmi. A práve tento žalostný stav viedol v roku 1990 k zavedeniu ustanovenia o „Násilí na ženách“. — Správa senátu, The Violence Against Women Act of 1990.
Preskúmajme niektoré situácie, v ktorých ženy po celom svete znášajú nedostatok úcty od mužov. V posledných dvoch článkoch tejto série budeme hovoriť, ako si môžu muži i ženy v každom spoločenskom postavení prejavovať vzájomnú úctu.