Mladí ľudia sa pýtajú...

Čo ak nám rodič robí hanbu?

JAKUBOV otec bol kedysi váženým kresťanským dozorcom v jednej africkej krajine. Ale keď opustil Jakubovu matku kvôli inej žene, bol vylúčený z kresťanského zboru. Situácia sa ešte zhoršila, keď začal veľmi piť. „V takom stave,“ spomína Jakub, „chodil do školy a robil mi hanbu pred učiteľmi a spolužiakmi.“a

Iný mladík z Afriky, nazveme ho Dávid, zažil niečo podobné, keď bol jeho otec vylúčený z kresťanského zboru ako nekajúcny previnilec. „Nemohol som tomu uveriť,“ hovorí Dávid. „Vždy som sa naňho pozeral ako na svoj vzor. Najviac som sa obával toho, že s rodinou vylúčeného sa nikto nebude chcieť stýkať.“

Nie je nič neobvyklé, že sa cítiš zahanbený, ponížený a máš strach z budúcnosti, ak jeden z rodičov pošpinil meno rodiny tým, že sa zaplietol do pohoršujúceho správania, alebo sa dokonca dostal do väzenia. Azda sa niekedy cítiš ako žalmista, ktorý napísal: „Celý deň mám pred sebou svoje pokorenie a pokryla ma hanba mojej vlastnej tváre.“ — Žalm 44:15.

Správanie tvojho rodiča možno spôsobuje, že sa v spoločnosti svojich priateľov a známych cítiš trápne a upadáš do rozpakov. Možno sa ti zdá, že niektorí z nich sa v tvojej prítomnosti necítia dobre. Daktorí bezcitní mladí sa možno dokonca tešia z toho, že si z teba môžu uťahovať pre nepríjemnosti spôsobené tvojím rodičom. Alebo ťa dospelí vážne varujú, že môžeš dopadnúť tak isto.

Nie je to tvoja vina!

Známe staroveké príslovie hovorí: „Otcovia jedia nedozreté hrozno, ale synom tŕpnu zuby.“ (Ezechiel 18:2) Dnešní mladí majú azda pocit, že sú tu na to, aby niesli následky zlého počínania svojich rodičov. Keď bol Dávidov otec vylúčený zo zboru, mladý Dávid sa cítil veľmi zranený a premýšľal, či ho trestá Boh.

Ale bolo to tak? Boh, pravda, varoval izraelský národ, že „privádza trest za previnenie otcov na synov“. (2. Mojžišova 20:5) Jehova napríklad kedysi poslal celý národ do vyhnanstva v ďalekom Babylone. Hoci to bol v prvom rade následok zlého správania dospelých, vo vyhnanstve nepochybne trpeli aj izraelské deti. Boh však i vtedy prejavoval priazeň mladým Izraelitom, napríklad Danielovi a jeho spoločníkom, ktorí ho stále verne uctievali. — Daniel 3:28, 30.

Teda aj keď ti previnenie tvojho rodiča spôsobuje veľký žiaľ a bolesť, nemusíš sa báť, že si stratil Božiu priazeň alebo požehnanie. Uvažuj o Jehovových slovách v Ezechielovi 18:14, 17, ktoré nasledujú za citovaným príslovím o trpkom hrozne: „Hľa, niekto sa stal otcom syna, ktorý stále vidí všetky hriechy svojho otca, ktoré robil, a vidí a nerobí také veci... On sám nezomrie pre previnenie svojho otca. Určite zostane nažive.“

Všimni si, že ak chceš zostať nažive, musíš sa rozhodnúť pre inú životnú cestu ako tvoj nesvedomitý rodič. Biblia nabáda: „Ale nech dokáže, aké je jeho vlastné dielo, a potom bude mať príčinu jasať nad sebou, a nie v porovnaní s niekým iným.“ — Galaťanom 6:4.

Dokáž, že si iný

Zamysli sa napríklad nad mladým judským kráľom Joziášom. Jeho otec i starý otec boli známi svojím modlárstvom. A predsa Joziáš „robil to, čo bolo správne v Jehovových očiach“. (2. Kráľov 21:19, 20; 22:1, 2) Achaz, otec kráľa Ezechiáša, bol ďalším kráľom, ktorý dal zlý príklad. Achaz zavrel dvere Jehovovho chrámu a vlastných synov obetoval pohanským bohom! (2. Paralipomenon 28:1–3, 24, 25) Ezechiáš však dokázal, že je iný ako jeho otec. Keď mal dvadsaťpäť rokov, stal sa kráľom a ihneď začal v Judsku obnovovať pravé uctievanie. — 2. Kráľov 18:1–5.

Kórachovi synovia sa zachovali podobne. Pred vstupom do Zasľúbenej krajiny sa Izraeliti na čele s Kórachom, popredným Lévitom, vzbúrili proti Mojžišovi a Áronovi. Vzburu však rýchlo ukončilo zemetrasenie a oheň z neba, ktorý zahubil Kóracha a jeho prívržencov. No je zaujímavé, že Kórachovi synovia prežili. (4. Mojžišova 26:9–11) Zrejme sa v tejto vzbure nepostavili na stranu svojho otca. Kórachovi synovia nepochybne pociťovali hanbu za zlé počínanie svojho otca. Ale Jehova požehnal Kórachových potomkov, lebo dodržiavali jeho Zákon. Slová Kórachových synov patria k tým najkrajším vyjadreniam, aké možno v Biblii nájsť. — Pozri Žalm 45, 48, 84, 85, 87 a 88.

Podobne ako Joziáš, Ezechiáš a Kórachovi synovia, i dnes mnohí mladí kresťania dokazujú, že sú iní ako ich nezodpovední rodičia. Uvažuj o chlapcovi, ktorého nazveme Matej. Jeho rodičia boli kedysi vernými Jehovovými svedkami, ale stali sa z nich odpadlícki odporcovia kresťanskej viery. Raz jeho rodičia niesli transparenty a demonštrovali v okolí miesta kresťanského zjazdu, ktorý navštívil aj Matej. „Bolo to veľmi trápne,“ hovorí. „Niektorí kresťania, ktorí nevedeli, že sú to moji rodičia, mi hovorili: ‚Videl si tých nerozumných odpadlíkov, čo sú vonku?‘“ Matej však nešiel po ceste neposlušnosti ako jeho rodičia. A s pomocou verných členov rodiny a ďalších kresťanov sa mu podarilo vyrovnať sa s pocitmi poníženia a hanby.

Matej, Jakub a Dávid (poslední dvaja spomenutí už skôr) sa naozaj preniesli cez situáciu vo svojej rodine. V súčasnosti všetci traja slúžia v odbočke Spoločnosti Strážna veža v Afrike. „Viem, že v budúcnosti pravdepodobne ešte budem musieť čeliť ťažkostiam zo strany rodičov,“ hovorí Matej, „ale viem aj to, že ak sa spoľahnem na Jehovu, dá mi silu vytrvať.“

Vyrovnať sa s pocitmi

Pravdepodobne potrebuješ pomoc najmä v tom, aby si zvládol pocit smútku vyvolaný hanebným správaním svojho rodiča. „Keď vidím svoju matku [opitú],“ napísala pätnásťročná Karolína, „cítim, akoby vo mne niečo zomieralo... Veľmi ma to rozhnevá... Ale mám ešte svoju hrdosť, a preto sa moji priatelia nikdy nedozvedia o problémoch mojej matky.“ (Alcohol Abuse—​The Incredible Lie! [Zneužívanie alkoholu — neuveriteľná lož!] od Henriho Naudéa) Jedno príslovie nám však pripomína, že „žiaľ, o ktorý sa podelíme, je polovičný žiaľ“. Veď druhí sa aj tak môžu dozvedieť o probléme tvojho rodiča. Prečo teda z toho robiť tajomstvo, ktoré sa nesmie vysloviť? A hoci je rozumné zachovať diskrétnosť, aký to má zmysel, ak dovolíš, aby stále narastali tvoje pocity nepriateľstva? Nebolo by lepšie, keby si vyhľadal zrelého kresťana, ktorému sa môžeš zveriť? Mohol by ťa vhodnými slovami povzbudiť. — Príslovia 12:25; 16:24.

Iný účinný spôsob, ako sa vyrovnať s negatívnymi pocitmi, je uvažovanie o biblických zásadách. Jakub pripúšťa: „Keď som videl, čo robí môj otec, pocítil som v srdci nenávisť.“ Ale nenávisť nezlepší tvoju situáciu a nie je ani v súlade s biblickým príkazom ctiť si svojho otca a matku. (Efezanom 6:1–3) Namiesto toho, aby si nenávidel svojho rodiča ako osobu, mal by si mať zdravú nenávisť k jeho zlému konaniu. (Porovnaj Príslovia 8:13 a Júdu 23.) Je dokonca vhodné nesvedomitého rodiča poslúchať a prejavovať mu úctu. Ak dáš najavo, že tvoja láska neochabla, môže to takého rodiča podnietiť k tomu, aby urobil potrebné zmeny.

Mladý Jakub mal aj ďalší, dosť bežný problém — sklon porovnávať sa s inými mladými, ktorí majú lepšie podmienky. Zistil však, že také uvažovanie je neplodné. Jakub hovorí: „Namiesto zaoberania sa takými myšlienkami je užitočnejšie sústrediť sa na spôsob, ako sa vyrovnať so situáciou.“ Jakub zistil, že mu veľmi pomáha čítanie biblickej literatúry a uvažovanie o životnej ceste verných kresťanov.

Pomôcť ti môže aj úzke spoločenstvo s kresťanským zborom. Môžeš tam nájsť duchovných „bratov a sestry a matky“. (Marek 10:30) Mladý Dávid sa bál, že sa mu budú členovia zboru vyhýbať pre vylúčenie jeho otca. Zistil však, že to boli úplne neoprávnené obavy. Vysvetľuje: „V zbore sme sa nemuseli cítiť ako vydedenci, ako som si to predstavoval. Priatelia nás stále navštevovali. To všetko ma presvedčilo, že sa zbor o nás naozaj stará.“

Niet pochýb, že mať nezodpovedného rodiča môže byť veľmi bolestné a zdrvujúce. Ale nemusíš si zúfať. Uvažuj o skúsenostiach tých, čo tu boli spomenutí. Hľadaj pomoc milujúcich priateľov. Nebuď neúctivý k svojim rodičom; tvoja cesta vernosti ich nakoniec môže podnietiť k tomu, aby sa zmenili. (Porovnaj 1. Petra 3:1, 2.) A bez ohľadu na to, čo sa deje, pamätaj si, že tvoje postavenie pred Bohom nezávisí od správania tvojich rodičov. Závisí od teba!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázok na strane 20]

Nemal by si konať tak ako tvoji nezodpovední rodičia