Otrava olovom — celosvetový problém

EXPEDÍCIA sira Johna Franklina, hľadajúca severozápadnú cestu, sa dostala do ťažkostí. Jeho dve lode uviazli v ľade a dlhá arktická zima sa ešte len začínala. Jeden námorník už zomrel neobvyklou smrťou — postupne strácal rozum, potom to prešlo do hystérie; ďalej chradol, až napokon zomrel. Šialenstvo sa šírilo. Zomreli ďalší muži. Keď počas nasledujúcich dvoch rokov zomrelo 24 mužov, prežijúci členovia expedície sa rozhodli opustiť lode a vydali sa na zúfalý pochod zamrznutou pustatinou smerom na juh, ťahajúc obrovské sane naložené nepotrebnými, ba aj luxusnými vecami. Tento pochod neprežil ani jediný člen výpravy. Stalo sa to roku 1848. Príčina ich šialenstva bola ďalších asi 140 rokov záhadou. V poslednom desaťročí však testy vlasov a zvyškov kostí poskytli kľúč k tejto záhade: olovo. Muži jedli mäso konzervované v plechovkách spájkovaných olovenou spájkou. Dostali otravu olovom!

Dávno pred touto osudnou expedíciou bola otrava olovom problémom, ktorý sa odvtedy rozrástol do rozmerov predstavujúcich ohrozenie zdravia v celosvetovom meradle. V posledných rokoch boli o nebezpečenstvách otravy olovom popísané celé kopy papiera. Zdravotnícke organizácie celého sveta stoja pred dilemou, ako sa s týmto problémom vyrovnať. Otrava olovom sa stala vzrastajúcim problémom najmä v takých krajinách, ako sú krajiny Latinskej Ameriky a Východnej Európy, kde je iba obmedzená kontrola životného prostredia. Postihnuté sú však aj priemyselné krajiny.

Na základe rastúceho počtu dokladov o tom, že otrava olovom sa stala rozšírenou chorobou, začali asi pred desiatimi rokmi zodpovední zdravotnícki pracovníci v Austrálii, Dánsku, Mexiku, Nemecku, Spojených štátoch a Škótsku uskutočňovať štúdie na zistenie toho, do akej miery sú aj tie najmenšie množstvá olova pre človeka nebezpečné, a to predovšetkým pre deti.

Nakoľko nebezpečné?

Môže byť účinok obyčajného, bežného kovu naozaj taký nebezpečný? Dr. Richard Wedeen, autor článku Poison in the Pot: The Legacy of Lead (Jed v hrnci: Dedičstvo olova), je presvedčený, že olovo môže narušiť každú biochemickú funkciu ľudského tela. Prichádza preto k záveru, že „olovo môže mať súvislosť s vysokým krvným tlakom, mŕtvicou, infarktom srdca, ako aj s chorobami obličiek“. Dr. Wedeen je presvedčený, že niektorí dospelí, trpiaci akútnou otravou olovom, sa dokonca môžu stať alkoholikmi a skončiť v ústave pre duševne chorých.

The World Book Encyclopedia uvádza aj iné príznaky, napríklad chudokrvnosť, malátnosť, svalové kŕče, telesnú slabosť, ochrnutie, bolesti žalúdka a zvracanie. „Vo vážnych prípadoch dochádza k poškodeniu mozgu, hlbokému bezvedomiu a kŕčovým stavom, a v extrémnych prípadoch bola otrava olovom príčinou smrti,“ uvádza encyklopédia. A značná časť pacientov, ktorí sa zotavili z vážnej otravy olovom, trpí trvalým poškodením mozgu, píše jeden popredný lekár.

Ako však olovo pôsobí, že vyvoláva tieto príznaky? Organizmus v skutočnosti mylne považuje olovo za vápnik, a preto nevyvíja žiadne úsilie, aby ho vylúčil. V krvnom obehu je olovo voľne unášané a spôsobuje škody všade, kde sa dostane. Bráni tvorbe hemoglobínu, a tak poškodzuje schopnosť krvi prenášať kyslík. V mozgu a v nervovej sústave sa viaže na životne dôležité bielkoviny nazývané enzýmy a znehodnocuje ich. Olovo sa tiež hromadí a ukladá v kostiach, ktoré ho niekedy uvoľňujú oveľa neskôr, čím môže spôsobiť ďalšie škody.

Otrava olovom má dve črty, pre ktoré je taká nebezpečná. Po prvé, môže to byť taká forma, ktorá sa prejavuje postupne a ťažko sa zisťuje. Po druhé, olovo je v našom životnom prostredí naozaj všade, prevažne v dôsledku priemyselnej revolúcii.

Všadeprítomný kov

Dnes je využívanie olova ohraničené iba ľudskou fantáziou. Napríklad od dvadsiatych rokov tohto storočia až donedávna sa do benzínu pridávali milióny ton olova na zlepšenie výkonu motorov. Olovo sa vo veľkom pridávalo do náterov, hoci dnes niektoré krajiny prísne obmedzili toto jeho používanie.

No aj keď žijete v krajine, kde je pridávanie olova do náterov či benzínu už dlho zakázané, pred pôsobením olova nemôžete byť úplne chránení. Môžete napríklad žiť v dome alebo v byte, kde boli nátery urobené skôr, než vstúpili do platnosti príslušné zákony. Alebo žijete azda tam, kde je ešte mnoho áut starého typu, ktoré jazdia na olovnatý benzín a ich olovnaté výfukové plyny znečisťujú okolitý vzduch a pôdu.

Olovo sa vo veľkom používalo aj pri klampiarskych prácach a pri spájkovaní. Olovnaté materiály sa používajú aj ako ochrana proti škodlivému žiareniu pre obsluhu röntgenových zariadení a pre pracovníkov s jadrovými materiálmi. Ešte stále sa používajú fontánky na pitie so zásobníkmi spájkovanými olovenými spájkami, ako aj plechovky so švami z olovených spájok. Obľúbené sú i vínové poháre a karafy z olovnatého skla. Ba sú z neho vyrábané aj niektoré fľašky pre deti. V batériách áut sú olovené platne. Olovené guľky a broky do brokovníc sa používajú v miliónoch. Zdá sa, že zoznam je nekonečný.

Hoci otrava olovom dospelých je predmetom vážnych obáv lekárov, najzraniteľnejšími obeťami tejto choroby sú deti. Prečo práve ony? A ako môžete chrániť deti i seba pred touto chorobou oslabujúcou telo i myseľ?

[Zvýraznený text na strane 4]

Môže byť vplyv bežného kovu naozaj taký nebezpečný?

[Zvýraznený text na strane 4]

V krvnom obehu je olovo voľne unášané a spôsobuje škody všade, kde sa dostane

[Zvýraznený text na strane 5]

„Olovo môže mať súvislosť s vysokým krvným tlakom, mŕtvicou a infarktom, ako aj s chorobami obličiek“

[Prameň ilustrácie na strane 3]

Foto: Obraz od Thomasa Smitha, s láskavým dovolením Maritime Museum, Greenwich, Anglicko