Kritická situácia detí
Dvanásťročný chlapec sa lopotí 11 hodín denne lámaním kameňa v indickom kameňolome. Za deň zarobí 85 centov.
Desaťročné dievča predáva svoje telo vo verejnom dome v Bangkoku. Nie je tam z vlastnej vôle. Predal ju tam otec za 400 dolárov.
V istej africkej krajine mladý desaťročný vojak pomáha pri stavbe zátarasy. Na pleci mu visí samopal; voľný čas si kráti fajčením marihuany.
TAKÉTO situácie sú v rozvojových krajinách až príliš bežné. Počet detí v takej kritickej situácii ide do miliónov. Sedem miliónov trpí núdzou v utečeneckých táboroch; ulicami sa potuluje 30 miliónov detí bez domova; 80 miliónov vo veku od 10 do 14 rokov vykonáva práce, ktoré brzdia ich normálny vývoj; v tomto desaťročí hrozí vyše 100 miliónom smrť následkom nedostatku potravy, čistej vody a zdravotníckej starostlivosti.
Zamyslime sa iba nad niektorými problémami, v ktorých sa nachádzajú deti po celej zemeguli.
Choroby
Každý deň zomiera asi 8 000 detí, lebo neboli očkované proti takým chorobám, ako sú osýpky a čierny kašeľ. Denne zomiera ďalších 7 000, lebo ich rodičia nevedia, čo robiť pri dehydratácii z hnačkových ochorení. Ďalších 7 000 denne zomiera, lebo nedostanú antibiotiká v hodnote jediného dolára, aby prekonali infekcie dýchacích ciest.
Už celé roky sú dostupné lieky a sú známe postupy na prevenciu alebo liečbu mnohých chorôb, ktoré boli dlho metlou ľudskej rodiny. Ale nedostali sa k miliónom tých, ktorí ich potrebovali. Výsledkom je, že za posledné dve desaťročia zomrelo iba na následky hnačkových ochorení a chorôb dýchacích ciest asi 100 miliónov detí. „Je to tak, ako keby bol konečne objavený liek na rakovinu, ale potom by sa 20 rokov takmer nepoužíval,“ smutne sa konštatuje v správe UNICEF’s State of the World’s Children 1990.
Napriek tejto neradostnej situácii bol dosiahnutý určitý pokrok. Napríklad UNICEF a Svetová zdravotnícka organizácia rozvinuli účinnú očkovaciu kampaň. V roku 1991 bolo oznámené, že 80 percent detí sveta bolo zaočkovaných proti šiestim chorobám, ktorým sa dá predísť očkovaním — proti osýpkam, tetanu, záškrtu, obrne, tuberkulóze a čiernemu kašľu. Spolu s úsilím o zvládnutie hnačkových ochorení bola výsledkom záchrana niekoľkých miliónov mladých životov ročne.
No v posledných rokoch sa objavila ďalšia choroba, aids, ktorá môže ohroziť a možno aj zvrátiť všetok pokrok, ktorý sa v Afrike za posledných desať rokov dosiahol pri znižovaní detskej úmrtnosti. Iba v Afrike môže zomrieť v dekáde deväťdesiatych rokov až 2,7 milióna detí. Do roku 2000 môže v strednej a východnej Afrike osirieť ďalších tri až päť miliónov detí, lebo ich rodičia zomrú na aids.
Podvýživa
Všetci dobre poznáme smutné obrázky hladujúcich detí, ktoré pripomínajú kostry, s nafúknutým bruškom a prázdnym pohľadom. Tieto deti vzbudzujúce súcit predstavujú iba špičku ľadovca podvýživy. V rozvojových krajinách ide asi 177 miliónov detí — jedno z troch — spať hladných. A ich počet sa stále zvyšuje.
Trvalá podvýživa bráni deťom dosiahnuť plný duševný a fyzický potenciál. Väčšina podvyživených detí je slabá, ľahostajná, s bezvýraznými očami a apatická. Podvyživené deti sa menej hrajú, a učia sa pomalšie ako deti, ktoré majú dobrú výživu. Sú tiež náchylnejšie na infekcie, čo je závažný činiteľ prispievajúci každoročne k úmrtnosti asi tretiny zo 14 miliónov detí v rozvojových krajinách.
Práve tak ako moderná lekárska veda vyvinula lieky na boj proti chorobám, je možné vypestovať a dodať viac než dosť potravín, aby sa na zemi nasýtili všetci. Ale na podvýživu niet žiadnych liekov s rýchlym účinkom. Neodstránia ju dodávky potravín a vitamínových tabletiek. Jej korene tkvejú v trvalej chudobe, rozšírenej nevedomosti, znečistenej vode, nehygienických podmienkach a nedostatku poľnohospodárskej pôdy v oblastiach postihnutých chudobou.
Problémy životného prostredia
Prehlbujúca sa celosvetová kríza životného prostredia najviac postihuje deti; sú totiž najzraniteľnejšie. Uvažujme o znečisťovaní vzduchu. Dieťa do troch rokov vdychuje pri odpočinku dva razy toľko vzduchu, a tým aj znečisťujúcich látok, ako dospelý. A keďže deti nemajú ešte úplne vyvinuté obličky, pečeň a enzýmové systémy, ich organizmus nemôže vylučovať znečisťujúce látky tak účinne ako organizmus dospelých.
Z prísad olova v benzíne a z takých plynov, ako je oxid uhoľnatý, oxidy dusíka a oxid siričitý, utrpia deti väčšiu ujmu ako dospelí. Táto citlivosť priamo prispieva k smrti vyše 4,2 milióna detí do piatich rokov, ktoré v rozvojových krajinách každoročne zomierajú na infekcie dýchacích ciest. Mnohé, ktoré prežijú, majú v dospelosti choroby dýchacích ciest a tie ich sužujú celý život.
Keďže deti sa ešte telesne vyvíjajú, aj na účinky nevhodnej stravy sú citlivejšie než dospelí. Zmenšovaním zalesnených plôch v jednej krajine za druhou, rozširovaním púští a tým, že nadmerne vyťažovaná poľnohospodárska pôda podlieha erózii, vyčerpáva sa, a tak prináša menšiu úrodu a menej potravy, následkom čoho zase trpia najmä deti. Len v samotnej Afrike zaostalo vo vývoji následkom nedostatočnej výživy asi 39 miliónov detí.
K problému pristupuje ešte závažný nedostatok nezávadnej vody. V celom rozvojovom svete má iba polovica detí prístup k čistej pitnej vode, a dokonca ešte menej ich má prístup k hygienickým zariadeniam s likvidáciou odpadkov.
Vojny
V minulosti boli obeťami vojen najmä vojaci. Dnes nie. Od druhej svetovej vojny predstavovalo z 20 miliónov zabitých a 60 miliónov ranených v rôznych konfliktoch 80 percent civilné obyvateľstvo — prevažne ženy a deti. V jednom období v osemdesiatych rokoch zomieralo v Afrike následkom takýchto konfliktov každú hodinu 25 detí! Nespočetné množstvo detí bolo zabitých, ranených, opustených, osirelých alebo odvedených ako rukojemníci.
Milióny detí, ktoré teraz vyrastajú v utečeneckých táboroch, sú často pripravené o totožnosť a národnostnú príslušnosť, ako aj o primeranú potravu, zdravotnícku starostlivosť a vzdelanie. Pre mnohé je nedostupné osvojiť si vedomosti, ktoré by im pomohli zaradiť sa do spoločnosti.
Ale deti nie sú vo vojnách iba obeťami; vo vojnách aj bojujú. V posledných rokoch bolo 200 000 chlapcov mladších ako 15 rokov odvedených, vyzbrojených a vycvičených zabíjať. Patrili k nim aj tí, ktorí prišli o život alebo o údy, keď poslúchli rozkazy a otvárali priechod vojskám cez zamínované polia.
Vykorisťovanie detí
V celom rozvojovom svete chudoba zapríčiňuje, že rodičia predávajú svoje deti za veľmi malý obnos, aby zahnali hlad alebo zaplatili dlhy. Čo sa stane s týmito deťmi? Niektoré sú nútené k prostitúcii alebo do otročenia v špinavých dielničkách, kde pracujú za minimálne mzdy. Iné deti sprostredkovatelia alebo západné agentúry pre adopciu detí predajú až za 10 000 dolárov.
Z údajov vyplýva, že detská prostitúcia vzrastá a sú do nej zapájané stále mladšie deti, tak chlapci, ako aj dievčatá. Predpokladá sa, že iba v Brazílii je až 500 000 mladistvých prostitútok. Prosperuje aj detská pornografia; k jej rozšíreniu prispieva ľahko dostupné video.
Priority
Je ťažké pochopiť bolesť a muky skrývajúce sa za štatistikami. A je dobré, že nie sme schopní obsiahnuť utrpenie miliónov či tisícov. Mnohí z nás si dobre uvedomujú hrôzu, ktorú možno pozorovať pri utrpení či smrti len jediného dieťaťa — jedinca s jeho či jej jedinečnou individualitou, duše, ktorá je pre Boha cenná, osobnosti s rovnakým právom žiť a rozvíjať sa ako ktokoľvek iný.
Delegáti Svetového summitu o deťoch nestrácali veľa času uvažovaním nad otázkou, prečo je dnes situácia detí v takom stave, ale s dôverou hovorili o budúcnosti a sľúbili, že nebudú ďalej trpieť tento stav. Ich „Plán opatrení“ medziiným stanovil dosiahnuť do roku 2000 nasledovné ciele:
◻ Znížiť percento úmrtnosti detí do piatich rokov v porovnaní s rokom 1990 o tretinu.
◻ Znížiť závažnú a miernu podvýživu u detí do piatich rokov na polovicu úrovne roku 1990.
◻ Zaobstarať všetkým prístup k nezávadnej pitnej vode a hygienickému odstraňovaniu výkalov.
◻ Chrániť deti najmä v ťažkých situáciách, obzvlášť počas ozbrojených konfliktov.
Dodatočné náklady programov na dosiahnutie cieľov, ktoré majú v deväťdesiatych rokoch predísť úmrtiu 50 miliónov detí, boli odhadnuté na 2,5 miliardy dolárov ročne.
V celosvetovom meradle to nie je veľká suma. Americké spoločnosti venujú ročne na reklamy na cigarety 2,5 miliardy dolárov. Svet vynaloží za jediný deň 2,5 miliardy dolárov na zbrojenie.
V súčasnosti predstavujú výdavky na zbrojenie — podľa umiernených odhadov Spojených národov — vyše jeden bilión dolárov ročne, čo prevyšuje celkový ročný príjem najchudobnejšej polovice ľudstva. Iba 5 percent z tejto obrovskej sumy by stačilo na urýchlenie dosiahnutia cieľov summitu. Napríklad cena jedinej bojovej stíhačky F/A-18 (vyše 30 miliónov dolárov) by pokryla náklady na dostatočné množstvo očkovacích látok, ktoré by chránili 400 miliónov detí proti smrtiacim chorobám.
Národy sú schopné splniť náročné požiadavky, ktoré vytýčil summit. Majú na to znalosti, techniku aj peniaze. Otázkou zostáva: Urobia to?
[Rámček/obrázok na strane 6]
Boj s podvýživou
Šesť vecí, ktoré by mali rodičia vedieť
1. Materské mlieko samo osebe je pre dieťa v prvých štyroch až šiestich mesiacoch života najlepšou možnou výživou. Poskytuje úplnú výživu a chráni dieťa proti bežným infekciám.
2. Od štvrtého až šiesteho mesiaca dieťa potrebuje aj inú potravu. Ak sa začne pevná strava podávať predčasne, zvyšuje sa nebezpečenstvo infekcie; neskoršie podávanie vedie k podvýžive.
3. Dieťa do troch rokov potrebuje jesť dvakrát častejšie ako dospelý, energeticky bohatšiu stravu v menších množstvách.
4. Jesť a piť dávame dieťaťu aj vtedy, keď je choré alebo keď má hnačku.
5. Po chorobe dieťa potrebuje celý týždeň jedno jedlo denne navyše, aby dohnalo úbytok na váhe.
6. Pre zdravie matky a dieťaťa je dôležité, aby medzi jednotlivými pôrodmi bolo rozpätie najmenej 2 rokov.
[Pramene ilustrácií]
Prameň: Detský fond OSN
UNICEF/C/91/Roger Lemoyne
[Obrázok na strane 5]
V rozvojových krajinách má iba polovica detí prístup k nezávadnej pitnej vode
[Prameň ilustrácie]
UNICEF/3893/89/Maggie Murray-Lee
[Obrázok na strane 7]
Každé dieťa so svojou jedinečnou osobnosťou je Bohu drahé a má rovnaké právo rozvíjať sa ako ktokoľvek iný
[Prameň ilustrácie]
Foto: Cristina Solé/Godo-Foto