Palivové drevo — rozplynie sa v dyme?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Nigérii

ZAPADAJÚCE slnko sfarbuje africkú oblohu do červena. Sampa varí pre manžela a deti ryžu. Naberá z vedra vodu a leje ju do začadeného hliníkového kotlíka. Pod kotlíkom praská malý ohník udržiavaný troma hrubými polenami.

Vedľa na kope je ďalšie drevo. Sampa ho kupuje od mužov, ktorí ho zvážajú z vrchov. Drevo je nanajvýš dôležité. Bez dreva nemôže byť ohňa. Bez ohňa nemožno uvariť ryžu.

Sampin najstarší syn hovorí: „Keď nemáme drevo, nejeme.“ Ukazujúc na domy bohatých na kopci, pokračuje: „V tamtých domoch majú elektrinu. Majú tam sporáky na elektrinu a sporáky na plyn.“ Obracia sa znova k ohňu, krčí plecami a dodáva: „My používame drevo.“

Rovnaké podmienky ako rodina Sampy majú mnohí ďalší. V rozvojovom svete sú z každých štyroch ľudí traja závislí od dreva ako jediného palivového zdroja na varenie a kúrenie. No v súčasnosti je zúfalý nedostatok dreva.

Rozsah krízy z nedostatku palivového dreva je podľa FAO (Organizácia OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) skutočne ohromujúci. Asi jedna miliarda ľudí v rozvojových krajinách čelí nedostatku palivového dreva. Ak bude súčasný trend pokračovať, ich počet sa môže do konca storočia ľahko zdvojnásobiť. Jeden predstaviteľ FAO vyhlásil: „Zaobstarať potravu pre hladujúcich sveta stráca zmysel, ak nemajú možnosť uvariť si ju.“

Prečo je nedostatok?

Od najranejších čias používalo ľudstvo drevo ako palivo. Prečo? Drevo je veľmi výhodné. Na jeho získavanie nie sú potrebné nákladné zariadenia ani zložitá technológia. Pokiaľ sa neťaží v nadmernom množstve, jeho zásoba môže byť udržiavaná rastom nových stromov. Na varenie a kúrenie drevom nie sú potrebné sporáky ani ohrievače. A v ideálnom prípade je drevo zadarmo a je práve tak dostupné ako najbližší strom. Až v priebehu posledných dvesto rokov prešli niektoré bohatšie krajiny sveta na iné druhy palív, ako je plyn, uhlie a ropa. Ostatné národy zostali pri dreve.

Niektorí odborníci tvrdia, že jadrom súčasného problému je obrovský vzrast populácie. Počet ľudí sa zvyšuje, a tak sa vytínajú lesy, aby uvoľnili priestor pre rastúce usadlosti a rozširujúce sa poľnohospodárstvo a aby poskytli drevo pre priemysel i na palivo. S rozvojom takmer každej krajiny dochádza k rýchlemu odlesňovaniu. Severná Amerika i Európa už takýmto obdobím prešli.

Súčasná populácia však rastie alarmujúcou rýchlosťou. Na našej planéte žije už asi päť a pol miliardy obyvateľov. V rozvojových krajinách sa každých dvadsať až tridsať rokov počet obyvateľov zdvojnásobí. S rastúcim počtom ľudí vzrastá aj dopyt po dreve. Populácia sa stala akoby veľkým, nenásytným, lesy požierajúcim zvieraťom s neukojiteľným apetítom, zvieraťom, ktoré stále rastie a je každý deň hladnejšie. Takto sa zásoby palivového dreva spotrebúvajú skôr, ako môžu byť nahradené. Podľa FAO si v súčasnosti vyše sto miliónov ľudí v dvadsiatich šiestich krajinách nemôže zaobstarať dostatok palivového dreva, ba nemá ani na to, aby mohli uspokojiť svoje najzákladnejšie potreby.

No nie všetci, čo žijú v krajinách s akútnym nedostatkom, sú postihnutí rovnako. Tí, ktorí si to môžu dovoliť, jednoducho prejdú na iný druh paliva, napríklad na petrolej alebo propán-bután. Kríza z nedostatku palivového dreva je krízou chudobných, ktorých počet narastá.

Dopad na ľudí

V posledných rokoch sa cena dreva zdvojnásobila či strojnásobila a na niektorých miestach je dokonca štvornásobne vyššia. Dnes, keď sú plochy okolo miest postupne odlesňované, ceny ďalej stúpajú. Mnohé mestá v Ázii a Afrike obklopujú takmer úplne odlesnené oblasti. Niektoré mestá musia dovážať drevo zo vzdialenosti vyše 160 kilometrov.

Rastúce ceny pridávajú k bremenu tých, ktorí sú už i tak nesmierne chudobní. Rôzne štúdie ukazujú, že v častiach Strednej Ameriky a západnej Afriky robotnícke rodiny vydávajú za palivové drevo až 30 percent svojho príjmu. Na všetko ostatné — na stravu, oblečenie, bývanie, cestovanie a vzdelávanie — sa musí našetriť z toho, čo zostane. V ich prípade platí príslovie, že „to, čo ide pod hrniec, je drahšie ako to, čo ide do hrnca“.

Ako to riešia? Tam, kde je nedostatok dreva alebo je drevo drahé, ľudia znižujú počet teplých jedál. Kupujú lacnejšie potraviny alebo menšie množstvo potravín, čoho výsledkom je menej vyvážená strava. Jedlo tiež kratšie varia. Choroboplodné zárodky a parazity tak nie sú zničené a telo vstrebáva menej živín. Pitnú vodu neprevárajú. Zhromažďujú všetko, čo by mohlo horieť.

Milióny ľudí začali používať menej kvalitné palivá, ako je napríklad slama, byle alebo suchý zvierací trus. Tam, kde je drevo drahé, a trus lacný, sa z ekonomického hľadiska zdá rozumné dávať ho na oheň namiesto na pole. Často nie je veľmi na výber. Následkom toho sa však do pôdy nedostávajú hodnotné organické látky. Časom pôda stráca úrodnosť a vysychá.

Hoci tí, ktorí žijú vo vidieckych oblastiach, zvyčajne za drevo platiť nemusia, jeho nedostatok veľmi predlžuje čas, ktorý treba vynaložiť na jeho získavanie. V niektorých častiach Južnej Ameriky strávia ženy 10 percent dňa zbieraním dreva. V istých afrických krajinách celodenné zbieranie znamená zásobu iba na tri dni. Niekedy rodiny pridelia jednému dieťaťu stálu úlohu zbierať celý deň drevo.

Veľmi často býva vidiecka oblasť obetovaná na uspokojovanie požiadaviek mesta. Drevo sa vytína a predáva oveľa rýchlejšie, ako stačí narásť. Zásoby sa teda zmenšujú a rodiny sa buď sťahujú do miest, alebo trávia viac času zbieraním dreva pre svoje potreby.

A tak milióny ľudí vynakladajú viac času a peňazí, aby si zabezpečili základnú potrebu paliva. Aké sú iné možnosti? Pre chudobných to znamená menej jesť, trpieť zimou a večer byť bez svetla.

Čo sa podniká

Pred niekoľkými rokmi upútala vážna kríza spôsobená nedostatkom palivového dreva medzinárodnú pozornosť. Svetová banka a ďalšie inštitúcie vynaložili množstvo peňazí na zalesňovacie projekty. Hoci neboli všetky tieto projekty úspešné, boli veľmi poučné. Skúsenosti ukázali, že riešenie krízy z nedostatku palivového dreva nie je iba vecou výsadby väčšieho množstva stromov. Jedným z problémov bolo to, že plánovači niekedy nebrali do úvahy názory miestnych obyvateľov. A tak v jednej krajine západnej Afriky dedinčania zničili semenáče, lebo boli zasadené na pôde tradične využívanej na pasenie.

Ďalším problémom bolo, že znovuzalesňovanie je dlhodobá záležitosť. Môže to trvať až 25 rokov, kým sú stromy schopné produkovať palivové drevo a zároveň dorastať. To znamená oneskorenie zisku voči investícii. Znamená to tiež, že sadenie nijako neprispieva k uspokojeniu súčasného dopytu.

V mnohých krajinách sa uskutočňujú zalesňovacie projekty. Uspokoja však budúci dopyt? Odborníci v lesnom hospodárstve hovoria, že nie. Stromy sú vytínané oveľa rýchlejšie, ako sú nahrádzané. Jedna odborníčka z Ústavu pre pozorovanie sveta píše: „Nanešťastie mnohé tropické krajiny tretieho sveta nevyvíjajú žiadne politické úsilie a necítia zodpovednosť za nové zdroje, aby tak kolobeh odlesňovania zastavili. Na každých desať vyklčovaných hektárov pripadá v súčasnosti iba jeden hektár vysadených stromov. Nepochybne najväčší nedostatok je v Afrike, kde je pomer medzi vyťatými a vysadenými stromami dvadsaťdeväť k jednej. Uspokojenie predpokladaného dopytu po palivovom dreve v treťom svete do roku 2000 by si vyžadovalo trinásťnásobné zrýchlenie súčasného tempa výsadby stromov na nepriemyselné účely.“

Vyhliadky do budúcnosti

Do úsilia vyriešiť problém nedostatku palivového dreva je dnes aktívne zapojených veľa úprimných ľudí. No ich prognózy sú často pesimistické. Výskumníci zaoberajúci sa pozorovaním zeme v knihe Fuelwood—​The Energy Crisis That Won’t Go Away (Palivové drevo — Energetická kríza, ktorá sa neskončí) napísali: „Všetky tieto opatrenia na prekonanie krízy z nedostatku palivového dreva nemôžu úplne zmierniť ťažkosti, ktoré chudobným pôsobí nedostatok paliva a rastúce ceny dreva.“ Príručka FAO s názvom The Fuelwood Crisis and Population—​Africa (Kríza palivového dreva a populácia — Afrika) uvádza: „Každý pokus bude mať malú šancu na úspech, kým nebude regulovaný rast populácie.“ No tá istá publikácia ukazuje, že populácia bude ďalej vzrastať, „pretože rodičov zajtrajška je viac ako rodičov dneška. Rodičia zajtrajška sú už na svete.“

V protiklade k týmto bezútešným predpovediam biblické proroctvo jasne ukazuje, že Všemohúci Boh má zámer dokonca obnoviť raj na tejto zemi. (Lukáš 23:43) Vyriešiť zložité problémy týkajúce sa palivového dreva, populácie a chudoby nepresahuje jeho možnosti. — Izaiáš 65:17–25.

Rozplynie sa všetko v dyme? Rozhodne nie! Čoskoro sa splní proroctvo, ktoré hovorí o našom milujúcom Stvoriteľovi: „Otváraš svoju ruku a uspokojuješ túžbu všetkého živého.“ — Žalm 145:16.

[Zvýraznený text na strane 14]

‚Zaobstarať potravu stráca zmysel, ak nemajú možnosť uvariť si ju‘