Prečo stavať z dreva?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V JAPONSKU

AKO striebristé šupiny rýb leskne sa v studených lúčoch slnka severozápadného Ruska 22 kupol cibuľovitého tvaru na vrcholku dreveného kostola. Bližší pohľad odhalí, že kupoly sú pokryté tisíckami drevených škridlíc, ktoré v priebehu času zvetrali. Takmer tristo rokov vzdorovala táto drevená budova na ostrove v Onežskom jazere drsným zimám. Je tichým svedectvom o úžasnej trvácnosti dreva.

Iné budovy sú ešte väčším svedectvom. Po celej severnej Európe sú roztrúsené drevené stavby, ktoré sa používajú omnoho dlhšie. Napríklad diela rúk Nórov, ktorí prešli horúčkou stavania drevených stavieb okolo 12. storočia, možno dodnes vidieť po celom nórskom vidieku. Za morom, v Anglicku blízko mesta Ongar (Essex), je jedna drevená budova, postavená okolo roku 1013, ktorá doteraz odoláva nepriazni počasia. Ale pravdepodobne starým otcom všetkých stavieb je drevený chrám v Japonsku, ktorý je o stáročia starší.

Najstaršia drevená stavba

Ako je možné, že tento drevený chrám Horjudži stojí už taký dlhý čas? V podstate je to preto, že pôvodní tesári mali jedinečné poznanie o dreve. Vedeli, aké drevo vybrať a ktoré jeho časti použiť na špecifické účely. V tomto prípade vybrali hinoki (japonský cyprus), ktorý predtým než bol zoťatý, rástol najmenej tisíc rokov.

Majster tesár Cunekazu Nišioka, ktorý nedávno zomrel, strávil veľkú časť svojho života prácou na reštaurovaní tohto chrámu. Tvrdil, že klince — ktoré boli vyrobené rovnakým spôsobom ako meče samurajov, použitím techniky opakovaného kovania a nahrievania — hrajú dôležitú úlohu v dlhovekosti chrámu. Pri reštaurátorských prácach boli použité staré klince, pretože ako povedal, „súčasné klince nevydržia ani 20 rokov“.

Niekto sa možno opýta, či má chrám Horjudži naozaj 1300 rokov, keď 35 percent z neho bolo nahradených v tomto storočí. Ale mnohé hlavné stĺpy, základné trámy a odkvapy sú z pôvodného dreva. Nišioka povedal: „Myslím, že tento chrám bude stáť ešte ďalších 1000 rokov.“

Nie div, že si starovekí Japonci vypestovali takú lásku k drevu, keď okolo nich rastú stromy takejto kvality. Ešte aj dnes ich domy ukazujú, že táto láska pretrvala.

Japonské domy

Vnútri domu sa drevo používa v značnej miere, ale nie je nafarbené. Stĺpy, dvere, nábytok a tak ďalej dostávajú takú konečnú úpravu, ktorá umožňuje obdivovať prírodnú kresbu a farbu. Na drevených doskách na verande sa nerobí konečná úprava. Drevo bez takejto konečnej úpravy je prirodzeným spojovacím článkom so stromami a kríkmi v záhrade. Výsledkom je skôr harmónia a pokoj, než oživenie.

Veľa Japoncov hovorí, že snívajú práve o takomto dome. Ale postaviť si dom z dreva dobrej kvality je teraz pre priemerného pracujúceho človeka príliš drahé. Napriek tomu Japonci radi používajú drevo tam, kde môžu, pretože dejiny ich naučili, že drevo — okrem toho, že dobre vyzerá — je vhodné do ich prostredia, kde sú časté zemetrasenia, tajfúny, horúce vlhké letá a studené zimy.

Drevo je dobrodením pre krajiny s častými zemetraseniami, pretože pod tlakom sa ľahko ohýba a skrúca, zatiaľ čo taký materiál, ako je kameň, popraská. Drevo má tiež vynikajúcu schopnosť udržať vlhkosť a dobre izoluje. Napriek dažďom a vlhku, ktoré sú v Japonsku od júna do augusta, domy tu nehnijú. Drevo sa vtedy prispôsobuje a poskytuje určitú mieru pohodlia, pretože dokáže absorbovať vlhkosť zo vzduchu a potom vyschne. Ale drevo je pre bežného človeka príťažlivé z úplne odlišných dôvodov.

Krása dreva

Po celom svete si väčšina ľudí vyberá drevo pre jeho vzhľad. Albert Jackson a David Day v knihe Collins Good Wood Handbook (Collinsova príručka o dobrom dreve) hovoria: „Keďže drevo je produkt prírody, každý kus je jedinečný. Každá časť dreva, ktorá je vzatá z nejakého stromu alebo dokonca z tej istej dosky, bude odlišná. Môže mať rovnakú pevnosť alebo farbu, ale nebude mať rovnakú kresbu. Je to práve táto rozmanitosť charakteru, pevnosti, farby, spracovateľnosti a dokonca vône, čo robí drevo takým príťažlivým.“

Prečo možno vidieť takú veľkú rozmanitosť v kresbe dreva? Nuž, v prvom rade preto, že kým niektoré stromy rastú tak, že vytvárajú rovnomernú kresbu, u iných vidno uzly, a ešte u ďalších vlnovky či „kučierky“. Potom, keď stromy rastú, často sa krútia alebo menia smer rastu, vyháňajú konáre, vchádza do nich a vychádza z nich hmyz. Toto všetko vytvára zaujímavé vzory. Okrem toho vzor sa odlišuje aj podľa smeru, ktorým je drevo rezané. Jedno červenkastohnedé drevo, ktoré sa reže tak, aby malo výrazný vzor z takmer čiernych pásikov, sa v niektorých krajinách nazýva zebrové drevo a v iných tigrie drevo.

Tým ďalším, čo prispieva ku kráse dreva, je úžasná pestrosť farieb. Nie každé drevo je hnedé. Čierne jadro ebenu pochádza z Indie a Srí Lanky, červené až purpurovohnedé drevo zo Západnej Afriky a tmavočervený mahagón zo Strednej a Južnej Ameriky. Svetlé oranžovočervené brazílske drevo, ktoré sa pri vystavení na vzduchu mení na sýto červenohnedé, pochádza z Brazílie. Niektoré drevá sú zelené a niektoré sú ružové. Aljaška poskytuje svetložlté drevo zo žltých cédrov a európsky platan je ešte svetlejší. Na konci spektra sú biele drevá, bledé, akoby bezfarebné.

Pre mnohých ľudí je príťažlivá aj vôňa dreva. Jedným takým voňavým drevom je borievka, ktorú Šalamúnovi tesári použili na obloženie podlahy chrámu. (1. Kráľov 6:15) Vôňa borievkového dreva sa možno šírila vzduchom a občas sa zmiešala s vôňou kadidla. (2. Paralipomenon 2:4) Borievka je známa nielen svojou vôňou, ale aj trvácnosťou a odolnosťou proti rozkladu.

Na chválu dreva by sa dalo povedať oveľa, oveľa viac. Má toľko predností, že sa možno pýtať, či by sa vôbec dalo proti nemu niečo povedať.

Dar dreva

Je pravda, že nie každé drevo je odolné proti škodcom a proti skaze, a nie každé pretrváva stáročia. Najväčšie starosti pri stavbách z dreva robí ľuďom oheň. Ale v extrémnej horúčave ťažké drevo horí pomaly, aj pevnosť stráca pomaly a trvá mu dlhšie než oceli, kým spadne. Dnes však má len málo domov trámy a stĺpy z ťažkého dreva starého typu. Preto by mal človek uniknúť z horiaceho domu tak rýchlo, ako je to len možné.

Drevo nie je lacný a podradný stavebný materiál. Naopak, ak sa vyberie správne drevo a ak je vhodne opracované, môže sa postaviť dobre izolovaná budova, ktorú bude možné používať stáročia. Niektorí odborníci tvrdia, že by sa nikdy nerozpadlo, keby sme sa oň správne starali. Či už je to pravda alebo nie, drevo je rozhodne jedným z najlepších stavebných materiálov, ktoré nám dal Stvoriteľ.

[Obrázok na strane 17]

Kupoly cibuľovitého tvaru na vrcholku kostola na ostrove v Onežskom jazere

[Prameň ilustrácie]

Tass/​Sovfoto

[Obrázky na strane 18]

Drevený chrám Horjudži v Japonsku