Pozorujeme svet
Alkohol v Japonsku zabíja
Počet prípadov akútnej otravy alkoholom v Japonsku nedávno dramaticky stúpol, oznamujú noviny The Daily Yomiuri. A činiteľ, ktorý k tomu prispieva: obnovenie ikkinomi, čo znamená pitie alkoholických nápojov bez prestávky. Často k tomu dochádza pod nátlakom, a niekedy dokonca zástup divákov núti pijana pokrikom a povzbudzovaním, aby pokračoval. Tento spôsob zábavy do istej miery vymizol, no minulý rok sa objavil znovu. Mijako Omotová, docentka na lekárskej fakulte univerzity v Toho, kladie donucovanie k takémuto pitiu alkoholických nápojov na tú istú úroveň ako pokus o vraždu. Hovorí: „Ikkinomi je nebezpečné, lebo človek vypije viac alkoholu, ako môže jeho organizmus zvládnuť, a to skôr, ako začne telo vysielať varovné signály.“ Požiarny zbor v Tokiu hovorí, že v roku 1991 odviezli do nemocnice 9 122 osôb s akútnou otravou alkoholom, čo je osempercentný vzrast oproti predchádzajúcemu roku. Šesť z nich zomrelo.
Neznášanliví susedia
Koho by ste nechceli mať za suseda? Túto otázku položila Európska skupina pre štúdium systému hodnôt 20 000 osobám v 14 krajinách, aby zistila, čoho sa ľudia zvyčajne obávajú a aké majú predsudky. „Najtolerantnejším národom sú Dáni,“ uvádza týždenník The European, zatiaľ čo najmenej tolerantní sú údajne Portugalci. Čo sa týka susedov chorých na aids, najväčšiu nevraživosť voči nim prejavili ľudia v prevažne katolíckych krajinách, ako je Taliansko, Španielsko a Írsko, kým Belgičania prejavili zasa väčšiu rasovú a náboženskú neznášanlivosť. Nemci sú alergickí na susedov — politických extrémistov. V neznášanlivosti prejavili rovnaký postoj tak ženy, ako aj muži. Zdá sa, že vo všetkých krajinách je v neznášanlivosti jeden spoločný činiteľ — vek. Starší ľudia sú všeobecne prieberčivejší v tom, koho by chceli mať za suseda.
Počet tigrov klesá
Časopis New Scientist oznámil, že v jednej z ukážkových prírodných rezervácií Indie miznú tigre. Nedávnym sčítaním v rezervácii Ranthambhor sa zistilo, že zo 44 tigrov spred troch rokov ich zostalo iba 15. Neprekvapuje, že dôvodom je pytliactvo. No dnešní pytliaci chcú viac ako len krásnu kožušinu. Tigrie kosti sa používajú na výrobu „tigrieho vína“, ktoré je v niektorých ázijských krajinách obľúbené ako posilňujúci prostriedok. Pytliaci obyčajne tigra zabijú otrávenou návnadou, niekedy spolu s tigricou aj mláďatá. Iróniou je, že rezervácia Ranthambhor bola pôvodne ukážkou projektu Tiger predstavujúceho výsledok úsilia ochranárov na záchranu bengálskych tigrov pred vyhubením. Podľa odhadov zostalo na celom svete už len asi 6 000 až 9 000 týchto nádherných zvierat.
Fajčenie a zlomeniny
„Nastal čas, keď aj ortopédi budú odporúčať svojim pacientom, aby prestali fajčiť,“ píšu brazílske noviny Folha de S. Paulo. Štúdia zahŕňajúca 29 pacientov so zlomeninami ukázala, že nikotín z tabakového dymu spôsobuje u chronických fajčiarov stratu pružnosti ciev. Naproti tomu nefajčiarom a tým, ktorí fajčia menej ako dva roky, sa cievy ľahšie sťahujú a rozťahujú, čo spôsobuje, že zlomeniny sa rýchlejšie hoja. Nefajčiarom sa zlomeniny hoja priemerne o 28 percent rýchlejšie než dlhodobým fajčiarom. Vdychovanie oxidu uhoľnatého pri fajčení znižuje prísun kyslíka, takže zlomená kosť dostáva menej výživných látok.
Chagasova choroba sa šíri
Svetová zdravotnícka organizácia oznamuje, že v Latinskej Amerike je asi 18 miliónov ľudí infikovaných parazitom, ktorý zapríčiňuje Chagasovu chorobu, čo môže viesť k vážnym ochoreniam srdca, ba dokonca k smrti. Podľa bolívijských novín El Diario je v 17 krajinách Latinskej Ameriky vystavených riziku nákazy touto chorobou spolu 90 miliónov obyvateľov — 25 percent populácie. Chorobu často prenášajú ploštice. Periodikum Notícias Bolivianas odporúča obieliť všetky steny, chovať všetky zvieratá vonku v ohradách a poriadne vyčistiť dom, aby sa zničili ploštice, ktoré prenášajú chorobu. Tie isté noviny poznamenávajú, že pokiaľ ide o transfúziu krvi, 47,6 percenta transfúzií nesie so sebou určité riziko prenosu Chagasovej choroby. Uzatvárajú: „V súlade s biblickým príkazom odporúčame zdržiavať sa krvi.“
Ohrozené vtáky
Z 273 druhov vtákov, ktoré sú rozšírené v Nemecku, je 166 druhov ohrozených, tvrdí Nemecká spoločnosť pre ochranu zvierat. Príčinou sú údajne cesty, ktoré pretínajú všetky dostupné oblasti, priemysel, intenzívne poľnohospodárstvo a turistika. Noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung oznamujú, že hoci je v Nemecku veľa jazier, riek a močiarov vyhlásených za chránené územie, tieto opatrenia nie sú dostatočné na to, aby pomohli takým druhom, ako je čorík čierny, bučiačik obyčajný a orliak bielohlavý. Ochranou územia, kde vtáky hniezdia, sa dosiahne málo, ak nie sú chránené aj zimoviská, ktoré sú napríklad v Afrike. Preto noviny komentujú: „V mnohých prípadoch môže byť ochrana účinná iba v rámci medzinárodnej spolupráce.“
Užitočná masáž novorodencov
„Intuícia a osobná skúsenosť nám hovoria, že je zdravé, keď sa ľudia navzájom dotýkajú,“ píše bulletin Stress & Health Report. Túto zásadu vyskúšali počas starostlivosti o skupinu predčasne narodených detí a bulletin, ktorý vydáva nemocnica Enloe v Kalifornii (USA), cituje z istej vedeckej štúdie zahŕňajúcej 40 dojčiat. Dvadsať dostávalo denne tri jemné, pätnásťminútové masáže. O ostatných dvadsať dojčiat sa starali obvyklým spôsobom. Dvadsiatim dojčatám, ktoré dostávali masáž, sa po mnohých stránkach darilo lepšie ako druhým dvadsiatim. Denne priberali priemerne o 47 percent viac, výsledky testov ich správania boli lepšie a prejavovali sa aktívnejšie a živšie. Stress & Health Report uzatvára: „To, čo je dobré pre celkom malé deti, je dobré pre nás všetkých.“
Jazero sa dusí
Niektorí vedci sú presvedčení, že veľkolepé africké Viktóriino jazero, druhé najväčšie jazero sveta, stojí pred smutným zánikom udusením. Zdá sa, že na dne jazera sa dobre darí riasám a tie ochudobňujú vodu o kyslík. Príčina? Jedným slovom: človek. Odlesňovaním, poľnohospodárstvom a preľudnením. Riasy dostávajú veľké množstvo živín, ktoré je vyplavované z pôdy, ďalej z odpadu a z dymu zo spaľovaného dreva. Asi pred 30 rokmi sa správa pre rybolov rozhodla podporiť obchod s rybami a nasadila do jazera ostrieže riečne. Týmto prišelcom sa dobre darilo a obchod s rybami prekvital tak, ako sa predpokladalo. Avšak ostrieže vychytali drobné ryby, ktoré sa živili riasami a udržiavali rovnováhu. Vyše polovice týchto druhov vymizlo. A teraz sú pre veľmi rozšírený rybolov a nedostatok kyslíka ohrozené aj ostrieže. Od rybolovu na Viktóriinom jazere je závislých asi 30 miliónov ľudí.
Cvičenie mozgu
„Zdravý mozog.“ To je heslo jednej fínskej kampane, ktorá zdôrazňuje využívanie mozgu. Predpoklad je jednoduchý. Čím viac svoj mozog používame — premýšľame, plánujeme, učíme sa nové veci — tým lepšie funguje. „V mozgu máme nekonečný potenciál na riešenie problémov, človek však, žiaľ, využíva priemerne iba desatinu kapacity svojho mozgu,“ tvrdí Juhani Juntunen, vedúci kampane, riaditeľ nemocnice a vedec zaoberajúci sa výskumom mozgu. „Cvičte si mozog, učte sa nové veci a budete môcť viac využívať jeho kapacitu,“ nabáda. Myslí si, že je to do jedu, keď tak mnoho ľudí vyzdvihuje kapacitu mozgu mladých a podceňuje starších, lebo je presvedčený, že v niektorých ohľadoch funguje mozog starších ľudí lepšie než mozog mladých. „Nie je to náhoda, že vyššie postavenia zastávajú dlhoroční pracovníci,“ poznamenáva J. Juntunen. „Mozog sa azda môže opotrebovať, no starší ľudia ho využívajú obratnejšie ako mladí.“
Rozmanitosť sa stráca
Podľa brazílskeho časopisu Superinteressante zaniká v Španielsku viacero druhov melónov a v strednej Ázii viacero odrôd cibule. V Brazílii vymizli už niektoré druhy cukrovej trstiny a obilnín. „Chyba je v priemysle a v konzumentoch, ktorí uprednostňujú stále tie isté produkty,“ citujú noviny Edouarda Saoumu, generálneho riaditeľa Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo. Časopis dodáva: „Keďže farmári sa snažia uspokojiť trh, úbytok druhov sa stáva zo dňa na deň akútnejším.“ Pre túto štandardizáciu môže ľudstvo stratiť v nadchádzajúcich desaťročiach 40 000 druhov zeleniny, varuje E. Saouma. Vedci sa obávajú, že bez biologickej rozmanitosti budú plodiny menej odolné voči chorobám.
Najškodlivejšia návyková látka
Cigarety patria nielen medzi najviac zneužívané návykové drogy, ale sú aj „najčastejšou príčinou úmrtí“, poznamenal Thomas C. Schelling, bývalý riaditeľ Inštitútu pre štúdium správania fajčiarov a pre metodiku. Prestať fajčiť je ťažké, uviedol v časopise Science z 24. januára 1992. Miera úspešnosti pokusov prestať fajčiť na obdobie dvoch alebo viac rokov je jedna k piatim. Prečo je také ťažké prestať fajčiť? Schelling zoradil príčiny takto: cigarety sú lacné, ľahko dostupné, ľahko sa prenášajú a skladujú; nijako neovplyvňujú schopnosti človeka; na fajčenie nie je potrebné žiadne vybavenie. „Ujma na zdraví sa dostavuje pomaly,“ hovorí. „Je typické, že ľudia, ktorí následkom fajčenia ochoreli na rakovinu pľúc a srdcové choroby, fajčili spravidla tri desaťročia alebo i dlhšie, kým sa dostavili príznaky.“ Hoci hlavnou návykovou zložkou v cigaretovom dyme je nikotín, T. Schelling sa domnieva, že k návyku môže prispievať chuť tabakového dymu a vplyv fajčenia na náladu. Prečo je návrat k fajčeniu taký častý? „Väčšina fajčiarov, ktorí prestali fajčiť, má k najbližšej cigarete zriedka ďalej ako päť minút a stačí chvíľková strata sebakontroly a impulz fajčiť je dovŕšený,“ dodáva T. Schelling.