Olympijské hry v Barcelone — aká je cena slávy?

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Španielsku

DŇA 25. júla 1992 napol jediný lukostrelec, obklopený žiarou reflektorov, svoj luk. Jeho šíp s horiacim hrotom sa vzniesol priamo hore k nočnej oblohe. Klesajúc preletel cez obriu pochodeň umiestnenú nad obrovským štadiónom. Rozhorel sa olympijský oheň. Olympijské hry v Barcelone sa začali.

Prišlo jedenásťtisíc športovcov zo 172 krajín, aby súťažili o 1 691 olympijských medailí. V súlade s mottom olympiády sa účastníci zo všetkých síl snažili byť „rýchlejší, silnejší a skákať vyššie“ ako kedykoľvek predtým — a niektorým sa to podarilo. Odhaduje sa, že víťazstvá i sklamania športovcov sledovalo 3 500 000 000 televíznych divákov.

Hoci športovec sa teší všeobecnej pozornosti iba krátky čas, víťazstvo na olympiáde je prísľubom slávy a bohatstva. Výnimkou neboli ani olympijské hry v Barcelone. Niektorí slávni športovci už predtým zarobili milióny dolárov propagáciou športového náradia, bežeckých topánok, slnečných okuliarov, a dokonca elektronických výrobkov.

Oddanosť — kľúč k olympijskej sláve

Hoci mnohí športovci — najmä gymnasti a súťažiaci v skokoch do vody — predvádzali svoje výkony so zdanlivou ľahkosťou, za takýmto majstrovstvom sú roky náročného tréningu. Niektorí trénujú od svojich piatich rokov. A ak chce mať športovec úspech, šport musí mať preňho absolútnu prioritu.

Španielsky plavec Martín López Zubero, ktorý vyhral preteky na 200 metrov znak, povedal — možno trochu nadnesene: „Tretinu svojho života som strávil vo vode.“ Svoj tréningový plán začína ráno o piatej a odhaduje, že za jeden rok prepláva 8 000 kilometrov.

Tréning znamená utrpenie, nie iba odriekanie. Sedembojárka Jackie Joyner-Kerseeová, zlatá medailistka zo Soulu a z Barcelony, hovorí: „Preteky sú okúzľujúce. Tréning nie... Spýtajte sa ktoréhokoľvek športovca: všetci stále trpíme zraneniami. Vyžadujem od svojho tela, aby zvládlo sedem rôznych úloh. Žiadať od neho, aby ma príliš nebolelo, to by už bolo priveľa.“ Majstrami vo vytrvalosti musia byť najmä gymnasti. Musia dodržiavať každodenný dvojfázový tréning bez ohľadu na bolesť vyvrtnutých zápästí alebo členkov, natiahnutých svalov a väzív, ba dokonca zlomenín spôsobených opakovanými nárazmi. No koniec koncov, tento druh oddanosti plodí víťazov a príťažlivé divadlo.

Olympijský lesk a olympijské zlato

Niet pochýb, že olympijské divadlo môže byť pôsobivé. Zástupom divákov poskytuje vzrušujúce chvíle a je javiskom pozoruhodných športových výkonov. Ani Barcelona nebola výnimkou.

Bieloruský gymnasta Vitalij Ščerbov získal v mužskej gymnastike rekordných šesť zlatých medailí z ôsmich možných. Čínsky gymnasta Xiaosahuang Li predviedol v prostných neuveriteľné trojité salto. Carl Lewis sa zapísal do histórie olympijských hier tým, že tretí raz po sebe zvíťazil v skoku do diaľky. Naproti tomu japonská strieborná medailistka v ženskom maratóne Juko Arimori zožala ovácie za svoju zdvorilosť. Napriek vyčerpaniu obehla štadión, ukláňajúc sa japonským spôsobom obecenstvu a potom i víťazke.

Nadnárodné spoločnosti neprehliadli komerčné možnosti olympiády. Na konto olympijskej slávy zaplatili obrovské sumy sponzorovaním hier samotných alebo národných olympijských tímov.

Cesta k sláve pomocou liekov

Tvrdý tréning a vrodené schopnosti, ktoré sú skutočne dôležité, nie sú jediným kľúčom k úspechu na olympiáde. Nemálo atlétov sa spolieha na lieky, ktoré im dodávajú silu k vrcholným výkonom. Dopingom môžu byť: anabolické steroidy alebo ľudské rastové hormóny na zväčšovanie svalstva (populárne najmä vo vzpieraní a v atletike); beta blokátory na spomalenie úderov srdca (na zlepšenie výsledkov v lukostreľbe a streľbe) alebo erytropoetín na podporu tvorby červených krviniek (užitočný v cyklistike a v behoch na dlhé trate).

Hoci si športovci uvedomujú riziko, tlak používať zakázané lieky je nesmierny. Nemecká atlétka Gaby Bussmannová, členka toho istého družstva ako Birgit Dresselová, ktorá zomrela roku 1987 následkom užívania 20 rôznych liekov, vysvetľuje: „V niektorých disciplínach je ťažké kvalifikovať sa na olympijské hry bez užívania liekov.“

Tréneri obyčajne s dopingom súhlasia; niekedy ho azda aj odporúčajú. Bývalý východonemecký tréner Winfried Heinicke priznáva: „Povedal som im, že ak sa chcú dostať na olympiádu, budú to musieť robiť [užívať lieky].“ Je zrejmé, že pre veľa súťažiacich má väčšiu hodnotu víťazstvo ako čestnosť — dokonca väčšiu ako vlastné zdravie. Nedávnym prieskumom medzi špičkovými športovcami sa ukázalo, že 52 percent by užívalo nejestvujúci zázračný liek, ktorý by im zaručil víťazstvo, aj keby ich po piatich rokoch na vrchole slávy usmrtil.

Britský šprintér Jason Livingston bol s hanbou poslaný z Barcelony domov, lebo jeho test na anabolické steroidy bol pozitívny. Harry Reynolds zo Spojených štátov, svetový rekordér v behu na 400 metrov, vôbec nepretekal. Pozitívny antidopingový test v roku 1990 viedol k dvojročnému zákazu účasti na pretekoch, čo ho stálo nielen možnú olympijskú medailu, ale aj možnosť získať asi milión dolárov od sponzorov.

Väčšinu tých, ktorí užívajú lieky, neprichytia. Napriek takmer 2 000 antidopingovým testom, ktoré sa uskutočnili na hrách v Barcelone, sa nečestní športovci dokázali vyhnúť odhaleniu tak, že začali užívať lieky, ktoré skúšky moču neodhalia. „Dychtivá túžba po víťazstve a peniazoch ukázala temný svet, kde sa stáva ťažkým rozlíšiť medzi etikou a nečestnosťou,“ komentovali to španielske noviny El País.

Mnohí výhercovia medailí pravdaže uspeli nie pre užívanie liekov, ale jednoducho pre roky odriekania. Sú tieto obete hodné námahy?

Trvalá sláva

Gail Deversová, ktorá prekvapivo vyhrala v behu žien na 100 metrov, jasala nad svojím víťazstvom. „Ak niekto verí, že sny sa plnia, tak som to ja,“ povedala. Necelé dva roky predtým mohla sotva chodiť a hovorilo sa o amputovaní oboch chodidiel pre komplikácie pri liečbe Gravesovej choroby. Pablo Morales, ktorý iba pred rokom začal znovu plávať a vyhral zlatú medailu na 100 metrov motýlik, s tým súhlasil. „Konečne nastal čas, keď sa môj sen splnil,“ povedal.

Pochopiteľne, väčšina športovcov sa nikdy nestane víťazmi. Je pravda, že niektorí si myslia, že „na olympijských hrách nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“. No iní športovci, ktorí počítali s víťazstvom, sa vrátili domov s nesplnenými snami. Vzpierač Ibragim Samadov veľmi túžil po zlatej medaile — bol však v tejto disciplíne iba tretí. „Keby som mal zlatú medailu, mohol by som sa zamerať na štúdium a kariéru, a tak pomôcť svojej rodine. Teraz neviem, čo mám robiť,“ povzdychol si. A dokonca aj víťazi čelia traumatickému obdobiu, keď ich výkonnosť začína klesať.

Hráčka tenisu z bývalého Sovietskeho zväzu Anna Dmitrieva povedala: „Sovietske športové zväzy sa nestarajú o ľudí. Myslia si jednoducho: ‚Keď odídeš ty, nájdeme si desať iných.‘“ Podobne priznal Henry Carr, ktorý v roku 1964 získal v Tokiu dve zlaté medaily: „Aj keď sa človek stane najlepším, je to klam. Prečo? Lebo to nie je ani trvalé, ani uspokojujúce. Dnešné hviezdy sú čoskoro nahradené inými a úplne sa na ne zabudne.“

Prchavú olympijskú slávu nemožno porovnať s odmenou večného života, ktorú sľubuje Boh tým, čo mu slúžia. Táto odmena si vyžaduje skôr duchovné ako telesné cvičenie. Preto Pavol napísal Timotejovi: „Lebo telesné cvičenie [doslovne „športový tréning“] je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ — 1. Timotejovi 4:8.

Šampióni olympijských hier majú úžitok z telesného cvičenia — ktorý je prinajlepšom dočasný. Ukazujú svetu, čo dokážu športovci oddanosťou a sebazaprením. Tieto vlastnosti sú potrebné aj pre výhru v kresťanských pretekoch. Tieto preteky, na rozdiel od olympijských disciplín, prinesú trvalý úžitok všetkým, ktorí dokončia beh. Preto kresťania robia dobre, ak nenapodobňujú športovcov, ale Ježiša Krista, aby ‚dokončili svoje školenie‘ a ‚bežali preteky s vytrvalosťou‘. — 1. Petra 5:10; Hebrejom 12:1.

[Obrázky na strane 23]

Súťažiaci v skokoch do vody na olympiáde. V pozadí Barcelona

[Prameň ilustrácií]

Foto: Sipa Sport

[Obrázok na strane 24]

Súťaž v cvičení na bradlách

[Prameň ilustrácie]

Foto: Sipa Sport

[Obrázok na strane 25]

Vo finále v behu na 100 metrov získala zlatú medailu pretekárka úplne vpravo

[Prameň ilustrácie]

Foto: Sipa Sport