Nórske olympijské hry — boli ideály dostačujúce?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NÓRSKU

KEĎ bol pred sto rokmi založený Medzinárodný olympijský výbor (MOV), mal veľkolepé predstavy. Cieľom bolo podporovať bratstvo a mier tým, že sa každý štvrtý rok zhromaždia na športoviskách mladí z celého sveta, bez nároku na finančný zisk. Dúfalo sa, že čestné súťaženie vytvorí medzi národmi súdržnosť a súlad. Na tomto základe boli v modernej dobe opäť oživené olympijské hry antických čias.

Zo skromného začiatku v roku 1896 v Aténach (Grécko) sa letné olympijské hry rozvinuli do najväčšej športovej udalosti sveta s vrcholným počtom 11 000 účastníkov z vyše 170 krajín. Prvé zimné olympijské hry sa konali v Chamonix (Francúzsko) roku 1924 a boli vždy „menším bratom“ letných hier. Avšak v dňoch 12. až 27. februára 1994 sa v Lillehammeri (Nórsko) zišlo na zimných olympijských hrách asi 2000 športovcov z takmer 70 krajín.a

Myšlienka bratstva a priateľstva, ako ju symbolizujú známe olympijské kruhy, a idea „v zdravom tele zdravý duch“ sa zdajú viac potrebné ako kedykoľvek predtým. Akú úlohu zohrali tieto ideály na olympijských hrách v Lillehammeri?

Olympiáda a veľký obchod

Podrobné spravodajstvo vyvolalo obrovský záujem verejnosti o túto olympiádu. V Lillehammeri bolo štyrikrát viac zástupcov oznamovacích prostriedkov ako športovcov a zimné hry sledoval v televízii rekordný počet približne dvoch miliárd divákov. Tak sa olympiáda stala výnosným obchodom s mocnými obchodnými záujmami, a televízne siete a sponzori zápasili o zvláštne privilégiá a kontrakty.

Na olympiádu do Lillehammeru prišli zástupcovia obchodu a priemyslu z celého sveta, pričom mnohí z nich považovali toto medzinárodné masové stretnutie za príležitosť nadviazať obchodné styky a organizovať semináre a konferencie. Veľké i malé podniky prejavili zdanlivo bezhraničný talent vo vynachádzavosti, čo sa odzrkadľovalo vo vymýšľaní najrôznejších olympijských výrobkov, ktoré sa predávali — počnúc odznakmi a pohľadnicami až po kuchynské vybavenie a oblečenie.

Samozrejme, každodenný život miestnych obyvateľov sa počas olympiády úplne narušil. Veľký príliv priamych účastníkov hier, olympijských pracovníkov i vedúcich zdvojnásobil počet obyvateľov Lillehammeru, ktorých je inak vyše 20 000. Okrem toho to bola každodenná „invázia“ 100 000 divákov. Niektorí z miestnych obyvateľov sa rozhodli odísť na dovolenku a uniknúť tomuto zmätku; preto boli žartovne označení ako „športoví utečenci“.

A ako to bolo so športovou stránkou hier a s olympijskými ideálmi?

Citius, altius, fortius

V súlade s olympijským mottom — Citius, altius, fortius (Rýchlejšie, vyššie, mocnejšie) — sa olympionik snaží prekonať rekordy a predstihnúť súperov. Ak to chcú dnes olympionici dosiahnuť, zisťujú, že obyčajne nestačí urobiť zo športu len činnosť na voľný čas. Pre väčšinu olympionikov je to zamestnanie na plný úväzok a ich živobytie; ich príjem z podporovania reklám do značnej miery závisí od dosiahnutých výsledkov. Pôvodne amatérsky ideál musel ustúpiť peniazom a profesionalizmu.

Publiku sa zase dostáva celá dramatickosť a zábava, ktorú chce. Niekoľko rekordov vytvorených na poslednej olympiáde svedčí o schopnostiach, ktoré boli pred niekoľkými desaťročiami nemysliteľné. Nie je to však iba výsledok zvýšeného tréningu a väčšej špecializácie, ale aj lepšieho výstroja a lepších zariadení. Na hrách v Lillehammeri boli napríklad v piatich súťažiach rýchlokorčuliarov mužov vytvorené štyri svetové a päť olympijských rekordov. Určité zásluhy boli pripísané aj novému rýchlokorčuliarskemu štadiónu, kde boli použité vedecké merania, aby bol ľad pre profesionálnych korčuliarov ideálny.

Žiaľ, niektorí športovci vynikli tak, že nepretekali „v pravom duchu športového správania na slávu športu“, ako to sľúbili v olympijskej prísahe. Tohtoročnej zimnej olympiády sa zúčastnilo niekoľko športovcov, ktorí nevedeli prehrávať, a niekoľko športovcov sa snažilo poškodiť spolusúťažiacich. V posledných rokoch bolo potrebné bojovať proti drogám a steroidom. V Lillehammeri bol jeden účastník poslaný už v deň otvorenia olympiády pre doping domov. Počas hier však ani jeden účastník nemal pozitívne testy na doping.

V súvislosti s olympiádou v Lillehammeri sa objavili niektoré nové prístupy k olympijským ideálom.

Ochrana životného prostredia, podporný fond a mierové úsilie

Také obrovské podujatie, akým je olympiáda, vrátane rozsiahleho vývoja a veľkej produkcie odpadu, „nešetrí ani zdroje, ani životné prostredie“. (Miljøspesial, bulletin lillehammerskej olympiády o životnom prostredí) Mnohí si uvedomovali, že je to nezlučiteľné s duchom olympiády, a navrhli urobiť zimné olympijské hry 1994 ukážkou toho najlepšieho, pokiaľ ide o ochranu životného prostredia. Táto myšlienka bola prijatá a olympiáda v Lillehammeri začala upútavať medzinárodnú pozornosť ako „prvé olympijské hry so ‚zeleným profilom‘“. Čo to zahŕňalo?

Umiestnenie, vzhľad a dlhodobá prevádzka nových športových zariadení boli navrhnuté tak, aby mali čo najmenšie nepriaznivé účinky na životné prostredie. Na všetkých miestach boli vo veľkom použité materiály nepoškodzujúce životné prostredie, také, ktoré sa dajú recyklovať, napríklad drevo, kamene a lepenka, a pre všetkých sponzorov a dodávateľov boli v tomto smere stanovené vysoké normy. Fajčenie vnútri zariadení bolo všade zakázané.

Štúdium olympijských cieľov viedlo aj k založeniu podporného fondu s názvom Lillehammerský olympijský fond. Začal sa tvoriť ako zbierka na pomoc deťom v bývalej olympijskej dedine Sarajevo v Bosne a Hercegovine, neskôr bol tento fond rozšírený na pomoc mladým obetiam vojny na celom svete. Akcia dostala úžasný impulz, keď jeden z výhercov zlatej medaily prispel na podporu fondu celou sumou za svoje víťazstvo v jednej z disciplín (asi 30 000 dolárov). Zakladatelia dúfajú, že Olympijský fond bude pokračovať aj počas nasledujúcich olympiád.

Obvyklé vypustenie holubíc pri otváracom ceremoniáli olympiády vyslalo do sveta tiché mierové posolstvo. Ideál mieru sa neskôr dostal do centra pozornosti v súvislosti so zimnou olympiádou 1994, keď prezident MOV Juan Antonio Samaranch, pôvodom Katalánec, opakovane hovoril o mieri pre všetkých ľudí na zemi.

Ideály, ktoré sa uskutočnia

Olympijské ideály odzrkadľujú túžbu, ktorá je hlboko zakorenená vo všetkých ľuďoch — túžbu po bratstve, mieri, spravodlivosti, radosti a po telesnom i duševnom zdraví. Tohtoročná zimná olympiáda bola veľmi vyzdvihovaná preto, že opäť uviedla do centra pozornosti pôvodné ciele olympiády, a hovorilo sa o nej ako o „najlepších zimných olympijských hrách vôbec“. Olympijské hnutie však opäť nedosiahlo svoje ideály.

Nad základnými ideálmi športu víťazili skôr prestíž a komercionalizmus. Súťaž sa často menila na silné súperenie, ktoré namiesto bratstva a súladu podnecovalo samoľúbosť a nacionalizmus.

Je nejaký spôsob, ako by sa dali dosiahnuť olympijské ciele? Biblia ukazuje, že ľudské úsilie dosiahnuť ideálny svet zlyhá. Čoskoro však zasiahne Božie Kráľovstvo a nastolí na zemi dokonalé rajské podmienky. (Jeremiáš 10:23; 2. Petra 3:13) Taký svet nie je založený na rozvoji športu ani na vernosti olympijským zásadám a tradíciám, ale na skutočnej oddanosti Stvoriteľovi. Apoštol Pavol povedal: „Lebo telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko, lebo má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť.“ A tak pre tých, ktorí sa dnes cvičia „v zbožnej oddanosti ako v svojom cieli“, bude výsledkom skutočne zdravá myseľ v zdravom tele. — 1. Timotejovi 4:7, 8.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 26]

Olympijská náboženská zmes

Olympijské hry majú svoj pôvod v gréckom náboženstve. Boli založené ako náboženská slávnosť na počesť Dia, najvyššieho z gréckych bohov. Rôzne typické znaky moderných hier majú náboženský nádych: slávnostné obrady s olympijskou zástavou, „posvätný“ oheň a olympijská prísaha. Takmer storočná grécka hymna, ktorá sa spieva pri otvorení hier, bola pre otvárací ceremoniál v Lillehammeri preložená do nórčiny. Táto olympijská hymna má silný náboženský podtext. Je považovaná za hymnu pre Dia. V básni sú tieto verše: „Nesmrteľný duch antiky, / otec pravdy, krásy a dobra, / zostúp, ukáž sa, vylej na nás svoje svetlo /... Dodaj život a elán týmto vznešeným hrám! /... Všetky národy ťa prichádzajú uctievať, / ó, nesmrteľný duch antiky!“

Nórska luteránska cirkev sa prostredníctvom vlastného olympijského výboru postarala o rozsiahly hudobný a náboženský program. V tomto medzicirkevnom programe boli zastúpené všetky väčšie cirkevné organizácie. V olympijskej dedine v Lillehammeri bol k dispozícii oficiálny olympijský kaplán a medzinárodný a ekumenický zbor duchovných.

[Obrázky na stranách 24, 25]

Hore: Rýchlokorčuliar siahajúci po zlatej medaile v pretekoch na 10 000 metrov

V strede: Akrobacia na lyžiach bola novou olympijskou disciplínou

Dole: Preteky v zjazde mužov — rýchlosťou vyše 120 kilometrov za hodinu

[Prameň ilustrácie]

Photos: NTB