Pabyvol širokorohý — zviera so zmyslom pre spoluprácu

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Keni

VEZIETE sa autom cez africkú savanu. Auto sa prehupne cez kopec a náhle sa vo vzdialenosti iba niekoľkých metrov objaví skupina divých, strach vzbudzujúcich zvierat. Sú to mohutné tvory, každý má výšku v kohútiku asi 1,5 metra a váži takmer tonu. Znepokojené vaším príchodom zostanú úplne nehybne stáť, majúc zaklonené hlavy, aby zachytili váš pach, pričom na vás hrozivo hľadia.

Vy však upierate zrak na ich obrovské rohy, ktoré sú zahnuté najprv dole a po stranách sa oblúkovite stáčajú dohora. Medzi špičkami rohov je rozpätie až 147 centimetrov. Niektoré zvieratá majú v bázovej časti rohy rozšírené, takže im pokrývajú vrch čela, tvoriac tak velikánsku helmu. Asi uvažujete, koľko úderov takýmto baranidlom by mohlo vaše vozidlo vydržať.

Keď uvážime povesť, akú toto zviera má, sú takéto obavy pochopiteľné. Napokon, sú to pabyvoly širokorohé a majú povesť mimoriadne nebezpečných zvierat, ktoré môžu zaútočiť pri najmenšom podnete. Hovorí sa, že pabyvoly poranili či zabili viac ľudí, ba i levov, než ktorýkoľvek iný bylinožravec na zemi. Nie div, že pohľad na ne vás môže vyľakať! Keď si teda jedno zo zvierat prudko odfrkne, pripravujete sa na najhoršie. Ale na vaše prekvapenie, i úľavu, útok neprichádza. Namiesto toho sa celá skupina býkov otočí a ženie sa preč!

Nie, nepodarilo sa vám tieto tvory odplašiť upreným pohľadom. Hoci pabyvol nie je zviera, s ktorým by sa dalo zahrávať, je od prírody prekvapujúco pokojný. Živí sa trávou, nie mäsom (ani zvieracím, ani ľudským). Jeho povesť zúrivého zvieraťa je výsledkom legiend a zveličených príbehov, ktoré rozprávajú lovci; nie je výsledkom vedeckého bádania. V skutočnosti radšej pred konfliktom utečie, než by ho vyhľadával. Pabyvol širokorohý nie je ani zďaleka nepríjemným divochom, je skôr vzorom spolupráce.

Spolupráca v záujme prežitia

Pabyvol širokorohý je neobyčajne spoločenský tvor. Žije takmer na celom území Afriky na juh od Sahary a uspokojí sa naozaj s každým druhom terénu, pokiaľ je v blízkosti voda. Počas obdobia dažďov, keď má dosť vody a potravy, putuje pabyvol vo veľkých stádach. V niektorých oblastiach má priemerné stádo zvyčajne okolo 350 zvierat, no v niektorých stádach ich napočítame tisíce. V období sucha sa stáda rozdelia na skupiny od dvoch do dvadsiatich kusov. Každý deň, raz ráno a raz večer, putuje stádo k blízkemu zdroju vody. Jediný pabyvol vypije 30 až 40 litrov vody.

Počas dennej horúčavy tieto spoločenské štvornožce rady ležia vo vode a váľajú sa v blate. Týmto zvykom dosahujú nielen ochladenie a osvieženie, ale zbavujú sa tak aj nepríjemných parazitov. Alebo iba ležia v tieni zdanlivo meditujúc, pričom pomaly zažívajú trávu, krovinaté porasty a listy, ktorými sa nakŕmili cez noc.

Keď hrozí nebezpečenstvo, rýchle sa prejaví duch spolupráce. Pabyvol hlasitým odfrkávaním vyhlási poplach. Čoskoro sa zhromaždí celé stádo, aby ho bránilo. Pabyvoly sú známe tým, že sa zoskupia a napadnú i leva! Tento inštinkt vzájomnej ochrany je medzi bylinožravcami úplne nezvyčajný. V nebezpečenstve sa spravidla každé zviera musí postarať o seba samo. Vďaka tomuto inštinktu však môžu prežiť aj chromé a slepé pabyvoly, kým sa zdržujú v blízkosti stáda.

Rovnaká súdržnosť pretrváva, aj keď nehrozí bezprostredné nebezpečenstvo. Napríklad pri zmene činnosti, povedzme z pasenia do ľahu, sa za niekoľko minút prispôsobí celé stádo. Vedci si mysleli, že stádo v tom nasleduje jedno vedúce zviera, ale nedávno zistili, že stádo nasleduje ktorékoľvek zviera, ktoré najlepšie pozná tú oblasť, kde sa stádo práve nachádza. Obyčajne je to staršia samica. Dospelé samce sa zvyčajne dávajú svojou cestou a stádo opustia. Stáda teda nie sú nútené poslúchať nejakého vodcu, a predsa sa prejavuje ich vrodený zmysel pre spoluprácu.

Osamotený býk — samotár?

Prečo sa však býky oddeľujú od stáda? Stávajú sa nespoločenskými? Vôbec nie. Ich pomerná osamotenosť vyplýva z toho, že majú mohutné telo. Sú príliš ťažké, než aby sa toľko pohybovali ako stádo, a tak uprednostňujú usadlejší spôsob života. Každý býk si vyznačí svoje územie — miesto, kde má tieň, vegetáciu na nočné pasenie a blízky zdroj vody. Zdržiava sa však čo najbližšie pri ceste, ktorou sa stádo každý deň uberá k vode. Z času na čas sa pasie so svojimi bývalými spoločníkmi. V období sucha, keď sa zásoby vody zmenšia, sa niekoľko býkov dá dohromady a spolu chodia dva razy denne k vode.

Čo sa však stane, ak musí stádo prejsť cez územie niektorého býka? Nasleduje veľký boj? Vôbec nie. Býk prevezme stádo na hranici svojho „majetku“ a osobne ho odprevadí na hranicu územia susedného býka. Tu zodpovednosť prevezme tento býk a vedie ho k ďalšiemu územiu. To sa opakuje dovtedy, kým sa stádo nedostane k vode. Ak je stádo ohrozené, býky prevezmú úlohu ochrancov kráv a teliat. Automaticky vytvoria zadný voj — zaujmú najnebezpečnejšiu pozíciu — a dávajú sa na útek ako posledné.

Pabyvol širokorohý si teda povesť obávaného zvieraťa nezaslúži. Prišli sme, aby sme toto zviera lepšie spoznali; nepovažujeme ho za tupého, agresívneho ničiteľa, ale za pokojný príklad spolupráce hodný uvažovania — a možno dokonca napodobňovania.

[Obrázky na stranách 24, 25]

Pabyvoly sú známe tým, že sa zoskupia a napadnú i leva

Hoci býky opúšťajú stádo, naďalej zostávajú spoločenské