Malí ľudia, veľké stresy

„Iste, detské žiale bývajú malé, ale aj dieťa je malé.“ — Percy Bysshe Shelley.

POZRITE sa dole na obrázok cylindra. Na prvý pohľad sa zdá vyšší ako širší. V skutočnosti je však výška i šírka cylindra rovnaká. Pri odhadovaní miery sa môžeme ľahko zmýliť.

Práve tak ľahko môžu dospelí nesprávne odhadnúť mieru detského stresu. ‚Detské problémy sú celkom triviálne,‘ tvrdia niektorí. „Dospelí by nemali posudzovať problémy podľa ich veľkosti,“ radí kniha Childstress! (Detský stres!), „ale podľa miery bolesti, ktorú spôsobujú.“

V mnohých prípadoch je miera detskej bolesti väčšia, než si dospelí uvedomujú. To bolo potvrdené aj štúdiou, v ktorej boli rodičia vyzvaní, aby ohodnotili citový stav svojich detí. Takmer všetci odpovedali, že ich deti sú „veľmi šťastné“. Keď sa však pýtali detí oddelene od rodičov, väčšina sa ohodnotila ako „nešťastný“ alebo dokonca „veľmi nešťastný“. Deti pociťujú obavy, ktoré rodičia vo veľkej miere podceňujú.

V inej štúdii, ktorú viedol Dr. Kaoru Jamamoto, požiadali skupinu detí, aby ohodnotila 20 udalostí zo života podľa sedemstupňovej stupnice stresu. Tie isté udalosti potom hodnotili dospelí podľa toho, ako si mysleli, že ich hodnotili deti. Dospelí ohodnotili nesprávne šestnásť z dvadsiatich udalostí! „Všetci si myslíme, že poznáme svoje deti,“ hovorí Dr. Jamamoto, „ale až príliš často naozaj nevidíme či nepočujeme, ba ani nechápeme, čo ich skutočne trápi.“

Rodičia sa musia naučiť pozerať na životné skúsenosti z novej perspektívy: očami dieťaťa. (Pozri rámček.) Najmä dnes je to životne dôležité. Biblia predpovedala, že „v posledných dňoch nastanú nebezpečné časy veľkého stresu... s ktorými sa bude dať ťažko vyrovnať a ktoré bude ťažké znášať“. (2. Timotejovi 3:1, The Amplified Bible) Deti nie sú voči takémuto stresu imúnne; často sú jeho prvými obeťami. Zatiaľ čo niektoré detské stresy jednoducho „súvisia s mladosťou“, iné sú úplne nezvyčajné a zasluhujú si mimoriadnu pozornosť. — 2. Timotejovi 2:22.

[Rámček na strane 5]

Očami dieťaťa

Smrť rodiča = Vina. Pri spomienke na prechodné zlostné myšlienky voči rodičovi môže dieťa trpieť skrytými pocitmi viny.

Rozvod = Opustenosť. Detská logika hovorí, že ak sa prestali milovať rodičia, môžu prestať milovať i jeho.

Alkoholizmus = Napätie. Claudia Blacková píše: „Každodenné ovzdušie strachu, opustenosti, popierania skutočnosti, rozporuplnosti a skutočné alebo potenciálne násilie v domove alkoholika je sotva funkčným, zdravým prostredím.“

Hádky rodičov = Strach. Jednou štúdiou, ktorá zahŕňala 24 študentov, sa ukázalo, že rodičovské hádky sú také stresujúce, že ich následkom môže byť zvracanie, nervový tik tváre, vypadávanie vlasov, chudnutie alebo priberanie, a dokonca žalúdočné vredy.

Požiadavka byť lepší = Frustrácia. „Kdekoľvek sa deti obrátia,“ píše Mary Susan Millerová, „zdá sa, že bežia preteky o život, ktoré im pripravili dospelí.“ Dieťa je nútené, aby bolo najlepšie v škole, doma, ba aj v hre; dieťa nikdy nevyhráva a preteky sa nikdy nekončia.

Narodenie súrodenca = Strata. Teraz sa dieťa musí deliť o pozornosť a náklonnosť rodičov, a môže to pociťovať skôr ako stratu rodiča než ako získanie súrodenca.

Škola = Úzkosť z odlúčenia. Pre Amy znamenala rozlúčka s matkou a odchod do školy každodenné utrpenie a bolesť.

Chyby = Poníženie. Sebahodnotenie je u detí ľahko otrasiteľné a „majú sklon niektoré veci neúmerne zveličovať“, hovorí Dr. Ann Epsteinová. Zistila, že ponižovanie je najbežnejším podnetom k samovražde.

Invalidita = Frustrácia. Telesne alebo duševne postihnuté dieťa môže znášať okrem posmeškov neľútostných vrstovníkov aj netrpezlivosť učiteľov a členov rodiny, ktorí vyjadrujú sklamanie nad tým, čo je jednoducho nad jeho schopnosti.

[Obrázok na strane 4]

Starodávny cylinder