Čo sa stalo s mravnosťou?
VLÁDNI úradníci. Kandidáti na politický úrad. Náboženskí vodcovia. Od ľudí v takomto postavení očakávame, že budú vzorom správania. V nedávnej minulosti však ľudia z týchto spoločenských vrstiev zohrali hlavnú úlohu v sérii šokujúcich škandálov. Ich zlé správanie zahŕňalo celú škálu nerestí — od cudzoložstva a nehanebného luhania až po nečestné finančné transakcie a spreneveru.
Autor knihy The Death of Ethics in America (Smrť etiky v Amerike) narieka: „Zdá sa, že zatiaľ čo sa celá pozornosť národa zamerala na smrteľnú chorobu... syndróm získanej imunitnej nedostatočnosti, epidemicky sa rozšíril iný syndróm [syndróm získanej nedostatočnosti v bezúhonnosti]. Ten však ešte nevzbudil podobné naliehavé volanie po liečbe.“ (Kurzíva od nás.) Časopis Time konštatuje, že Spojené štáty sa „váľajú v mravnom bahne“.
Toto mravné bahno sa neobmedzuje len na Spojené štáty. Škandály, ktoré sa týkali významných ľudí, otriasli prednedávnom aj Čínou, Francúzskom, Gréckom, Indiou, Indonéziou, Izraelom, Japonskom a Nemeckom. A vôbec by nás nemalo prekvapovať, že neetické správanie vedúcich osobností spoločnosti je iba zrkadlom správania širokej verejnosti. Thajský premiér o korupcii vo svojej krajine vyhlásil, že sa „šíri ako rakovina“. Dodal, že celá spoločnosť trpí chorobou, ktorej podstata je v chamtivosti a v pokrivených spoločenských hodnotách.
Ľudia sa oprávnene pýtajú: ‚Čo je za touto celosvetovou zmenou morálky? A čo je ešte dôležitejšie, kam to všetko speje?‘
Keď ‚krádež nie je krádežou‘
V meste Columbus (Ohio, USA) sa otvorili zadné dvere pancierového nákladného auta a vypadli z neho dve vrecia s peniazmi. Keď asi dva milióny dolárov poletovali v povetrí a povaľovali sa na ceste, desiatky vodičov rýchlo vystupovali z áut, aby si bankovkami naplnili vrecká a peňaženky. Niektorí motoristi privolali pomocou krátkovlnných vysielačiek ďalších, aby sa pripojili ku krádeži.
Oficiálne naliehavé prosby spolu s ponukou 10-percentnej odmeny za vrátenie akejkoľvek sumy ostali prakticky ignorované. Väčšina ľudí sa rozhodla konať spôsobom: „Čo som našiel, to je moje.“ Iba časť peňazí sa vrátila. Jeden muž dokonca krádež ospravedlňoval slovami, že tieto peniaze boli „darom od Boha“. Takéto udalosti však nie sú ojedinelé. Keď peniaze vypadli z pancierových áut v San Francisku (Kalifornia) a v Toronte (Kanada), okoloidúci prejavili podobnú chamtivosť.
Ak sa ľudia, ktorí sú obvykle čestní a priami, dokážu tak ľahko znížiť ku krádeži, naznačuje to niečo znepokojujúce. Prinajmenšom to naznačuje, aké pokrivené je všeobecné chápanie mravnosti. Thomas Pogge, docent filozofie na Kolumbijskej univerzite v New Yorku, tvrdí, že zatiaľ čo väčšina ľudí považuje za nemorálne okradnúť jednotlivca, na okrádanie inštitúcie sa z nejakých dôvodov pozerajú ako na oveľa menej trestuhodné.
Uvoľnenie sexuálnych mravov
Aj v oblasti sexu je predstava o morálke očividne pokrivená. Nedávny prieskum ukázal, že ľudia sú až prekvapujúco tolerantní voči kandidátom na politický úrad, ktorí sa dopúšťajú cudzoložstva. Jeden pisateľ je toho názoru, že takí voliči sa možno zdráhajú odsúdiť cudzoložstvo preto, lebo ‚sú doň aj sami zapletení‘.
A naozaj, súčasné štatistiky odhaľujú, že 31 percent zo všetkých ľudí, ktorí v Spojených štátoch žijú v manželstve, mali alebo v súčasnosti majú mimomanželský pomer. Prevažná časť Američanov, až 62 percent, „si myslí, že po mravnej stránke na tom nie je nič zlé“. Postoj voči predmanželskému sexu sa vyznačuje rovnakou zhovievavosťou. Prieskum v roku 1969 ukázal, že v tom čase 68 percent americkej verejnosti neschvaľovalo predmanželský sex. Dnes je to už iba 36 percent. V šesťdesiatych rokoch si do svojho svadobného dňa zachovala panenstvo asi polovica z opýtaných žien. Dnes je to už len 20 percent.
Čo je etické?
Morálny posun je zrejmý aj v oblasti obchodu. Podľa prieskumu pred dvoma desaťročiami si iba 39 percent študentov prvého ročníka univerzity myslelo, že „finančný úspech je dôležitý alebo podstatný“. Do roku 1989 sa toto číslo prakticky zdvojnásobilo. Je zrejmé, že túžba zarábať veľa peňazí ovláda myslenie mnohých mladých ľudí, čo má hrozivé morálne dôsledky.
Keď sa robil prieskum medzi 1093 stredoškolákmi, ktorí končili školu, 59 percent z nich povedalo, že by boli ochotní uzavrieť nezákonný obchod v hodnote desať miliónov dolárov — aj keby tým riskovali odsúdenie na šesť mesiacov podmienečne! Okrem toho 67 percent povedalo, že by rozšírili účet obchodných výdavkov o nepravdivé údaje; a 66 percent uviedlo, že by klamali, aby dosiahli obchodný zámer. Mládež však iba reaguje na tón, ktorý v etike udáva staršia generácia. Keď sa pýtali 671 obchodných manažérov, aký majú názor na obchodnú etiku, približne štvrtina z nich tvrdila, že etika môže stáť v ceste ich úsiliu o úspešnú kariéru. Viac ako polovica pripustila, že si kvôli úspechu prispôsobila zákony.
Niektoré univerzity v snahe zastaviť túto znepokojivú tendenciu ponúkajú kurzy etiky. Ale mnohí sú skeptickí, pokiaľ ide o účinnosť takýchto snáh. „Nechápem presne, ako bude vyučovanie etiky pomáhať,“ vyhlásil jeden významný kanadský podnikateľ. „Študenti, ktorí majú zdravé mravné hodnoty, sa veľa nového nenaučia, a tí, ktorí od začiatku nie sú poctiví, môžu práve využiť hlbšie porozumenie, ktoré nadobudnú, aby našli iné spôsoby, ako uskutočniť nemorálne činy, ktorých sa budú tak či tak dopúšťať.“
Aj mnohé obchodné firmy zaviedli oficiálne etické kódexy. Znalci však tvrdia, že také kódexy sú len klamlivou pozlátkou a málokedy sa im venuje zvýšená pozornosť — iba ak pod vplyvom kompromitujúcich škandálov. Je iróniou, čo odhalil nedávny prieskum — že firmy, ktoré majú etický kódex, boli obvinené z neetického správania častejšie než firmy bez neho!
Áno, morálka je nepochybne uvoľnená v každej sfére, a zdá sa, že nikto nevie, kam to povedie. Jeden zodpovedný činiteľ sveta obchodu hovorí: „Tradičné princípy, podľa ktorých sme rozlišovali správne od nesprávneho, už neexistujú. Boli zničené.“ Prečo tieto mravné princípy zanikli? Čím sú nahradzované? Tieto otázky sa budú skúmať v nasledujúcich článkoch.