Náboženská kríza v Holandsku
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Holandsku
„BUDE posledný dôstojný pán taký láskavý a zhasne svetlá?“ Tento ironický vtip koluje po kláštoroch v Holandsku. Poukazuje sa v ňom na čas, keď bude posledný mních alebo kňaz odchádzať z posledného fungujúceho kláštora v krajine a zanechá ho prázdny. Pritom sa od neho žiada, aby sa uistil, že v opustenej budove nenechal svietiť svetlá. Mohlo by k takému niečomu naozaj dôjsť? Hrozí duchovenstvu nebezpečenstvo, že sa z Holandska vytratí i so svojimi stádami?
Opúšťanie kňazského stavu
Pokiaľ ide o katolícku cirkev, počet jej duchovných sa každoročne znižuje. Od roku 1968 do roku 1978 klesol počet kňazov, ktorí nie sú členmi žiadneho rádu, o 27,2 percenta a odvtedy táto tendencia pokračuje. Prečo? Jedným z dôvodov je povinný celibát. Národný pastoračný koncil v roku 1970 rozhodol, že „záväzný sľub celibátu ako požiadavky, aby niekto mohol zastávať kňazský úrad, by mal byť zrušený“. Holandskí biskupi sa domnievali, že pre veriacich by to dokonca bolo prínosom, keby im mohli slúžiť ženatí kňazi. Ale pápež Pavol VI. túto myšlienku ostro odmietol. To bol nesporne jeden z dôvodov, prečo sa do začiatku roku 1980 ďalších vyše 2000 kňazov zrieklo kňazského stavu, a prečo sa znížil počet tých, ktorí doň vstupujú.
V rozhovore o klesajúcom počte kňazov v Holandsku si bývalý kardinál Alfrink spomenul na čas, keď sa jeden pápežský nuncius, prezerajúc si seminár pred kardinálovým domom, nahlas čudoval, prečo biskupi zatvárajú také krásne budovy. Kardinál odpovedal: „Zrejme ste neporozumeli. Biskupi nezatvorili žiaden seminár; oni iba zavreli dvere, keď ho opustili študenti.“
Nielen duchovenstvo, ale aj jeho stáda opúšťajú cirkev v Holandsku. A nie je to nič nové. Sčítanie ľudu v roku 1879 ukázalo, že už vtedy tvorili necelé percento obyvateľstva svetskí ľudia, teda ľudia, ktorí neboli členmi cirkvi. Do roku 1920 takmer 8 percent obyvateľov tvrdilo, že nepatria k nijakému náboženstvu. V roku 1930 toto číslo vzrástlo na 14,4 percenta. Do roku 1982 to bolo znepokojivých 42 percent a neskorší prieskum ukázal, že vyše 51 percent Holanďanov nepatrí k žiadnej cirkvi.
„Doba ľadová“ pre cirkev
Oveľa dramatickejší než pokles počtu členov cirkvi, bol pokles návštevnosti kostolov v prípade tých, ktorí do cirkvi patria. V roku 1988 sa v novinách De Telegraaf objavil titulok: „Pre cirkev nastala doba ľadová“. Noviny uviedli: „Cirkev je zničená, a nikoho to už neprekvapuje. Návštevnosť kostolov sa hrozivo znižuje. Táto skutočnosť sa netýka iba katolicizmu, ale i reformovanej a kalvínskej cirkvi. Ak bude sekularizácia pokračovať, o niekoľko generácií už nikto nebude chodiť do kostola.“
Noviny ďalej poznamenali, že najväčší pokles je v rímskokatolíckej cirkvi. Zmienili sa o tom, že v roku 1965 ešte asi 60 percent holandských katolíkov chodilo na omšu. V roku 1975 to bolo 28 percent. V nedávnych rokoch toto číslo pokleslo na menej ako 16 percent.
Pokles návštevnosti kostolov spôsobilo, že sa zatvárajú cirkevné budovy, lebo zmenšujúce sa náboženské obce už nemôžu hradiť vysoké náklady na ich prevádzku a údržbu. Tak boli mnohé náboženské budovy zdemolované alebo boli predané na iné použitie. Málokoho už prekvapí, keď pri vstupe do cirkevnej budovy zistí, že sa používa ako múzeum, obchod s bicyklami, športová hala, koncertná sieň, kvetinárstvo, reštaurácia, alebo že sa prenajíma na ubytovanie.
Nie je to nič neočakávané, že náboženské autority sa do budúcnosti pozerajú pesimisticky. Po návšteve pápeža Jána Pavla II. v Holandsku jeden biskup povedal: „Pápež navštívil mŕtvolu alebo aspoň smrteľne chorého pacienta, ktorý si myslí, že je ešte nažive.“
Prečo opúšťajú cirkev
Úbytok členov cirkvi urýchlili nové faktory. Patrí k nim úplná strata úcty k autorite. Ľudia už nie sú ochotní prijímať niečo len preto, že im to hovorí niekto vo vyššom postavení. Súvisí s tým aj dôraz, ktorý sa kladie na slobodu jednotlivca. Dnes chcú ľudia sami rozhodovať o tom, čomu budú veriť a ako budú konať.
Hovorí sa, že vplyv oznamovacích prostriedkov a moderná tendencia nedôverovať inštitúciám sú ďalšími dvoma faktormi, ktoré k tomuto stavu prispievajú. Panuje tiež názor, že zriadené inštitúcie pripravujú človeka o slobodu a individualitu. A okrem toho, aj keď ľudia ešte sú priaznivo naklonení náboženstvu, okolnosti ich môžu primať, aby cirkev opustili. Napríklad tradične zmýšľajúci členovia cirkvi sa necítia dobre v kostole s pokrokovým duchovným či kňazom. A moderne zmýšľajúci veriaci majú na konzervatívnych náboženských zhromaždeniach pocit, že tam nepatria.
Čo sa týka protestantov, kalvínska cirkev mala dlho povesť, že je verná staromódnej morálke. Takže mnohí ľudia boli ohromení, keď v roku 1979 holandská kalvínska synoda vyzývala miestne cirkvi, aby k eucharistii pripustili homosexuálov a dovolili im slúžiť. V roku 1988 medzinárodná kalvínska ekumenická synoda žiadala kalvínov v Holandsku, aby to opäť zvážili, zároveň sa však vyjadrila, že rozhodnutie bolo nezmeniteľné. V roku 1989 bola aj synoda holandskej reformovanej cirkvi za to, aby sa proti homosexuálom nepodnikali žiadne disciplinárne kroky. Len si predstavte, ako sa museli cítiť „staromódni“ protestanti, keď kalvínsky služobník, homosexuál, v kostole vyhlásil, že „homosexualita je dar od Boha; Boh má rád aj ružovú farbu“!
Prestane kresťanstvo existovať?
Môže vzhľadom na uvedené a mnohé ďalšie faktory prekvapovať, že došlo k exodu z cirkví v Holandsku a v mnohých ďalších krajinách? Premýšľajúci ľudia prišli dokonca k záveru, že pravé kresťanstvo asi nemožno nájsť nikde. Vari kresťanstvo nakoniec vymrie?
Biblia predpovedala, že v našich dňoch bude vysychať podpora pre cirkvi takzvaného kresťanstva a aj pre ďalšie náboženstvá. (Zjavenie 16:12; 17:15) No predvídala tiež, že niektorí ľudia neopustia falošné náboženstvo iba pre nespokojnosť alebo rozčarovanie, ale kvôli pozitívnemu cieľu. Biblia prorocky vyzýva: „Vyjdite z neho, ľud môj, ak nechcete mať s ním účasť na jeho hriechoch.“ (Zjavenie 18:4) Označenie „z neho“ sa vzťahuje na symbolickú náboženskú prostitútku, „Veľký Babylon“, ktorá zahŕňa všetky náboženstvá sveta vrátane moderných cirkví takzvaného kresťanstva. Spojenie „môj ľud“ označuje ľudí, ktorí úprimne hľadajú pravdu a opúšťajú Veľký Babylon preto, že chcú slúžiť Bohu takým spôsobom, akému učil Ježiš. Cirkvi takzvaného kresťanstva sa natoľko odchýlili od pravého kresťanského učenia, že úprimní ľudia z nich musia vyjsť, aby mohli slúžiť Bohu prijateľne.
Pravé kresťanstvo je živé a prekvitá v Holandsku práve tak ako na celej zemi. Jehovovi svedkovia sa napriek svojej nedokonalosti riadia Kristovým učením i konaním. Neočakáva sa od vás, aby ste toto tvrdenie jednoducho prijali. Ale prečo by ste sami nepreskúmali vo svetle Biblie, čomu veria svedkovia. Prijmite z Božieho Slova kresťanstvo Ježišových apoštolov, ktoré je protikladom toho, čo po stáročia učili a praktizovali cirkvi takzvaného kresťanstva. Prinesie vám to úžitok v ‚terajšom živote i v tom, ktorý má prísť‘, ako to vyjadril apoštol Pavol. — 1. Timotejovi 4:8.
[Obrázky na stranách 10, 11]
Veľa kostolov v Európe sa teraz používa na svetské účely. Strana 10: garáž v Holandsku. Strana 11: domov dôchodcov, dielňa, chlapčenský klub, opustený kostol v Penygraigu, Wales