Cirkev — zmeny a zmätok
„Mnohých veriacich rozrušili zmeny, ktoré im boli vnútené.“ — L’Histoire, júl/august 1987.
„Zničte čo len jeden článok... a stavba úplne stratí zrozumiteľnosť... Vložte hostiu [‚posvätená oplátka‘, ktorá sa používa pri omši] do ruky namiesto do úst, a ,zničíte vieru mnohých Francúzov‘.“ — Voyage à l’intérieur de l’Église Catholique.
„Obnovením liturgie a zavedením miestneho jazyka cirkev očividne stratila prevažnú väčšinu návštevníkov kostolov, ktorí lipli na určitých tradíciách považovaných za nezmeniteľné... Pocit záväznosti sa náhle prerušil, a viera bola otrasená.“ — Nord Eclair, 24.–25. apríla 1983.
UVEDENÉ citáty jasne poukazujú na zmätok, ktorý je v mysliach mnohých katolíkov. Znovu a znovu sa vynára otázka: „Naši rodičia i starí rodičia chodili na omšu, ktorá prebiehala v latinčine, a modlili sa typickým spôsobom. Ako sa mohol tento zaužívaný spôsob zo dňa na deň stať neplatným?“
Zdrojom problémov je aj nový prístup cirkvi k ostatným náboženstvám. Francúzsky denník Le Monde to vysvetľuje: „Mnohí veriaci sa cítia podvedení. Príliš často sa im hovorilo, že jedine ich náboženstvo je to pravé alebo prinajmenšom to najlepšie.“ Pravda, veľký počet katolíkov je priaznivo naklonený myšlienke viesť rozhovory s ich „odlúčenými bratmi“, či už ortodoxnými, alebo protestantskými. Ale tento názorový zvrat nechápu mnohí tí, ktorých predtým učili, že ‚mimo cirkvi niet záchrany‘. Tento nový postoj cirkvi značnou mierou prispel k rozkolu medzi Vatikánom a tradicionalistami, ktorých duchovný vodca, bývalý arcibiskup Marcel Lefebvre, bol v roku 1988 pápežom Jánom Pavlom II. exkomunikovaný.
Autorita odmietaná
Katolíci často vyjadrujú svoj zmätok spochybňovaním cirkevnej autority. I keď si Jána Pavla II. vážia pre to, že sa zastáva spravodlivosti vo svete, mnohí katolíci odmietajú riadiť sa mravnými ponaučeniami, ktoré obhajuje vo svojich verejných prejavoch. A tak veľká časť katolíckych manželských párov využíva metódy antikoncepcie, ktoré cirkev zakazuje. Ďalší podstupujú potraty.
Autorita cirkvi je spochybňovaná na každej úrovni. Skutočnosť, že pápež a ďalší vysoko postavení preláti zaujali k nejakej veci konkrétne stanovisko, nezabránila laikom, kňazom, ba ani biskupom, aby im odporovali. Kniha La Réception de Vatican II uvádza: „Z tohto hľadiska situácia vytvorená koncilom zasiahla do cirkevného života. V rímskokatolíckej cirkvi teraz prebiehajú trvalé, prudké spory. Diskutuje sa dokonca o pápežových návrhoch, a veľmi často sú kritizované. Vzrastá počet rímskokatolíkov, ktorí tvrdia, že určité pápežské vyhlásenia nemôžu prijať za svoje — či už sčasti, alebo ako celok.“
Niektorí katolíci z vernosti k cirkvi zmeny prijali a naďalej zachovávajú jej obrady. Iní sú znepokojení touto situáciou a uspokojujú sa so životom na okraji cirkvi. Podľa súčasných štatistík existuje ešte tretia veľká skupina formálnych katolíkov, ktorí už cirkev nepodporujú.
Náboženský zmätok sa neobmedzuje len na katolícku cirkev vo Francúzsku. Kríza postihla aj Holandsko, tak katolíkov, ako aj protestantov, ako to objasňuje nasledujúci článok.
[Rámček/obrázok na strane 9]
Občianska vojna v anglikánskej cirkvi?
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Británii
NEPRAVDEPODOBNÉ? Podľa londýnskych The Sunday Times — nie. „Anglikánska cirkev je roztrhnutá na dvoje,“ vyhlásili. „Rozdelená cirkev speje k občianskej vojne.“ Čo priviedlo anglickú štátnu cirkev do takého žalostného stavu? Navrhovaná ordinácia žien.
Vlani v novembri došlo k historickému rozhodnutiu, keď synoda anglikánskej cirkvi odhlasovala dvojtretinovou väčšinou, že ženy budú ordinované do kňazského úradu. Hovorí sa, že asi 3500 duchovných, tretina z celkového počtu v cirkvi, sa postavilo proti rozhodnutiu a niektorí už cirkev sklamaní opustili. Ďalší, pod vedením bývalého londýnskeho biskupa, si chcú zachovať svoju anglikánsku identitu, zatiaľ čo vyhľadávajú „spoločenstvo s Petrovým stolcom“ v Ríme.
Arcibiskup canterburský viedol kampaň za túto zmenu. Povedal: „Ordinácia žien do kňazského úradu nemení ani slovo na vyznaniach viery, na písmach alebo na viere našej cirkvi.“ A dodal: „V skutočnosti to môže pomôcť dôveryhodnosti cirkvi v očiach zvyšnej časti sveta. Je to ozajstné uplatňovanie toho, čo cirkev káže, keď hovorí o rovnosti.“
No nie všetci s tým súhlasia. Keď sa rozhodnutie synody stalo známym, jeden laik ho označil za „odpadnutie“ a okamžite opustil cirkev a stal sa rímskokatolíkom. „Rozhodnutie ordinovať ženy bolo šokujúce. Nastal duchovný zmätok. Väčšina ľudí nevie, čo robiť,“ bedákal jeden londýnsky duchovný. Zatiaľ čo Vatikán opatrne víta odpadlíkov, na toto rozhodnutie sa pozerá ako na „novú a závažnú prekážku úplného procesu uzmierenia“.
Približne 1400 žien čaká na ordináciu, ale zákon ešte musí schváliť britský Parlament a potom musí dostať Kráľovský Súhlas Kráľovnej. Toto všetko by si mohlo vyžiadať asi dva roky. Bude zaujímavé vidieť, v akom stave bude dovtedy anglikánska cirkev.
[Prameň ilustrácie na strane 7]
Camerique/H. Armstrong Roberts