Jehovovi svedkovia ospravedlnení v spore o výchovu detí
INGRID HOFFMANNOVÁ bojovala od polovice predchádzajúceho desaťročia o to, aby mohla ďalej vychovávať svoje dve deti. Táto Rakúšanka sa narodila v rímskokatolíckej rodine a bola tak aj vychovaná. Vydala sa za katolíka. V roku 1980 sa jej narodil syn a v roku 1982 dcéra. No v roku 1983 sa táto dvojica dala rozviesť; ako rodičia sa obaja snažili o to, aby im deti boli zverené do výchovy. Matka sa medzitým stala Jehovovou svedkyňou a otec vyslovil obvinenie, že toto jej náboženstvo deťom poškodí a že ich pripraví o normálnu, zdravú výchovu. Uvádzal niektoré sporné otázky, napríklad že svedkovia odmietajú sláviť určité sviatky, ktoré sú v krajine bežné, a že sa zdržiavajú krvných transfúzií. — Skutky 15:28, 29.
Tieto zdanlivo prijateľné argumenty neboli presvedčivé. Miestny i odvolací súd zamietli otcove nároky a deti zverili do výchovy matke. Ale v septembri 1986 Najvyšší súd Rakúska zrušil výnosy nižších súdov. Trval na tom, že tieto rozhodnutia porušili rakúsky výnos o náboženskej výchove, ktorý požaduje, aby deti narodené v katolíckej rodine boli vychovávané ako katolíci. Súd tiež vyhlásil, že by to nebolo v najlepšom záujme detí, keby dovolil, aby boli vychovávané ako Jehovovi svedkovia!
Kde sa mala Ingrid Hoffmannová obrátiť o pomoc proti takej očividnej náboženskej zaujatosti? Vo februári 1987 bol jej prípad predložený Európskej komisii pre ľudské práva. Táto komisia, ktorá sa skladá z právnikov zastupujúcich rôzne členské štáty Rady Európy, dňa 13. apríla 1992 postúpila prípad na dôkladné prerokovanie Európskemu súdu pre ľudské práva.
Dňa 23. júna 1993 tento súd vyniesol rozsudok. Uviedol: „Európsky súd uznáva, že pri prerokúvaní prípadu sa vyskytli prejavy zaujatosti, a to na náboženskom podklade. Charakter a štýl vyjadrení v posudkoch [rakúskeho] Najvyššieho súdu, ktoré sa týkajú praktických dôsledkov náboženstva navrhovateľky, sú podkladom pre tento záver. Takáto zaujatosť pri prerokúvaní prípadu je prejavom diskriminácie.“ [Kurzíva od nás.] Súd ďalej poznamenal, že Najvyšší súd „posúdil fakty odlišne v porovnaní s nižšími súdmi, ktorých rozhodnutie bolo navyše podopreté i odborným psychologickým posudkom. Posudzovanie, ktoré je založené v podstate len na rozdieloch v náboženstve a ktoré neobstojí pred žiadnym možným protiargumentom, je neprijateľné.“
Sudcovia rozhodli v prospech Ingrid Hoffmannovej a v neprospech Rakúska v pomere päť hlasov k štyrom a v podstate vyhlásili, že Rakúsko ju diskriminovalo na základe jej náboženstva a porušilo jej právo vychovávať deti. Okrem toho jej sudcovia pomerom hlasov osem k jednému prisúdili peňažnú náhradu škody.
K tomuto významnému víťazstvu v prospech náboženskej slobody došlo práve mesiac po inom víťazstve na tom istom súde — po prípade Kokkinakis proti Grécku, v ktorom sa dokázalo, že Grécko porušilo právo človeka vyučovať Božie Slovo z domu do domu. Ľudia na celom svete, ktorí milujú slobodu, sa tešia, keď sú zmarené pokusy potlačiť náboženskú slobodu a keď sú chránené osobné práva uctievať Boha a vychovávať deti podľa biblických zásad.