Prečo je v Európe medzinárodný súd?

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V HOLANDSKU

KEĎ majiteľovi opravovne automobilov v severnej časti Holandska odmietli dať povolenie na predaj tekutého plynu, čo tiež znamenalo, že nesmel prerábať motory áut na tento plyn, viedol dlhý právny boj na rôznych súdoch, aby dosiahol zrušenie zákazu nariadeného štátom. Po čase prišiel o všetky peniaze.

Keďže cítil, že súdy v Holandsku nesúdili spravodlivo, odvolal sa na Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu. V roku 1985 Európsky súd rozhodol v jeho prospech. Tento majiteľ opravovne automobilov sa pozeral na toto rozhodnutie súdu ako na obrovské morálne víťazstvo, pretože, ako sa vyjadril, ‚potvrdilo, že bol celý čas v práve‘.

Je jedným z mnohých občanov európskych krajín, ktorí sa v minulých desaťročiach odvolali na Európsky súd pre ľudské práva. Tento súd nevypočúva len žaloby jednotlivcov v Európe, ale aj žaloby krajín proti iným krajinám, keď sa zdá, že neboli dodržané základné ľudské práva. Nárast počtu súdnych prípadov riešených medzinárodnými súdmi odráža túžbu občanov a niektorých vlád po spravodlivosti.

Európsky súd pre ľudské práva

V roku 1950 sa niektoré európske štáty, ktoré boli združené v Rade Európy, na stretnutí v Ríme rozhodli vytvoriť dohodu, pomocou ktorej by mohli zabezpečiť svojim občanom a cudzincom podliehajúcim pod ich sudcovskú právomoc určité práva a slobody. Neskôr, keď sa k Európskej dohode pripájal rastúci počet krajín so zámerom chrániť ľudské práva a základné slobody, boli sem pridávané ďalšie práva. Niektoré z nich sa týkali ochrany života a prevencie týrania, a ďalšie sa týkali rodinného života, ako aj slobody vyznania, prejavu, názoru, zhromažďovania a stretávania sa. Obete porušenia týchto ľudských práv môžu podať žalobu proti štátu tajomníkovi Rady Európy.

Od založenia tohto súdu bolo podaných viac ako 20 000 žalôb. Podľa čoho súd určí, ktorým prípadom sa bude zaoberať? Najskôr sa vyvíja snaha o zmierenie. Ak nie je úspešná a žaloba sa uzná za platnú, predloží sa Európskemu súdu pre ľudské práva v Štrasburgu. Zo všetkých žalôb je však len asi 5 percent prijatých súdom. Do konca roku 1995 súd vyniesol 554 rozsudkov. Hoci rozsudok súdu v prípade žaloby jednotlivca je pre daný štát záväzný, situácia, keď žalobu podáva štát alebo viaceré štáty, nie je jednoduchá. V takom prípade je väčšia pravdepodobnosť, že štát, proti ktorému bol vynesený rozsudok, si radšej vyberie to, čo je politicky výhodné, než by sa mal podriadiť požiadavkám dohody. Zatiaľ čo Medzinárodný súdny dvor v Haagu sa venuje iba sporom medzi štátmi, Európsky súd vynáša rozsudky aj v prípadoch sporov medzi občanmi a štátmi.

Víťazstvá v prospech slobody uctievania v Európe

V roku 1993 Európsky súd pre ľudské práva vyniesol dve dôležité rozhodnutia v prospech slobody uctievania. Prvý prípad sa týkal Gréka Minosa Kokkinakisa. Ako Jehovov svedok bol od roku 1938 viac ako 60-krát zatknutý, 18-krát donútený stáť pred gréckymi súdmi a vo väzení strávil viac ako šesť rokov.

Dňa 25. mája 1993 Európsky súd rozhodol, že grécka vláda porušila náboženskú slobodu v tom čase 84-ročného Minosa Kokkinakisa, a prisúdil mu odškodné v hodnote 14 400 dolárov. Súd odmietol argument gréckej vlády, že Kokkinakis a Jehovovi svedkovia ako celok používajú metódy nátlaku, keď sa o svojom náboženstve rozprávajú s druhými. — Ďalšie informácie pozri v Strážnej veži z 1. septembra 1993, strany 27–31.

V druhom prípade rozhodol Európsky súd v prospech Ingrid Hoffmannovej z Rakúska. Keďže sa po svadbe stala Jehovovou svedkyňou, po rozvode jej odopreli právo starať sa o svoje dve deti. Nižšie súdy pôvodne zverili opateru jej, ale Najvyšší súd zveril opateru jej manželovi, ktorý bol katolík. Konanie súdu sa zakladalo na rakúskom zákone, ktorý hovorí, že deti musia byť vychovávané v katolíckom náboženstve, ak v čase sobáša boli rodičia katolíci, pokiaľ obaja nesúhlasia so zmenou náboženstva. Jej bývalý manžel tvrdil, že teraz, keď sa stala Jehovovou svedkyňou, nie je schopná vychovávať deti normálnym, rozumným spôsobom. Dňa 23. júna 1993 Európsky súd rozhodol, že Rakúsko diskriminovalo pani Hoffmannovú pre jej náboženstvo a porušilo jej právo vychovávať svoje deti. Bolo jej prisúdené odškodné. — Ďalšie informácie pozri v Prebuďte sa! z 8. októbra 1993, strana 15.

Tieto rozhodnutia sa dotýkajú všetkých ľudí, ktorí milujú slobodu náboženstva a prejavu. Odvolanie sa na medzinárodné súdy môže prispieť k ochrane základných ľudských práv občanov. Je tiež rozumné uznať obmedzenia súdnych orgánov. Ak by aj mali tie najlepšie úmysly na svete, nie sú schopné zabezpečiť trvalý mier a úplné zachovávanie ľudských práv.