Svet zábavy bol mojím bohom

HLASNÝ, neutíchajúci potlesk bol pre moje uši ako hudba. Pozdvihoval môjho ducha a vytváral dojem, že všetky tie nespočetné hodiny nácviku stoja za to. Cvičil som na hrazde a úspech ma opájal.

Súčasťou môjho výstupu boli tiež saltá ponad slony, stoj na hlave na tyči nebezpečne balancujúcej na pleciach ďalšieho muža, náročné žonglérske kúsky, a ako klaun som mal vyvolávať výbuchy smiechu publika.

Bolo to pred vyše 45 rokmi, keď som mal iba 17 rokov. Dnes žasnem nad tým, aké výkony dokáže podať pružné mladé telo pri disciplinovanom tréningu a pri prísne dodržiavanej životospráve. Show business sa stal vlastne celým mojím životom, mojím bohom, a tak to bolo nasledujúcich vyše 20 rokov.

Uvedenie do života v cirkuse

Narodil som sa v Kempsey (Nový Južný Wales, Austrália). Boli sme chudobní. Náš dom mal steny z vybielených kukuričných vriec a strechu zo starých kusov plechu. O niekoľko rokov sme sa presťahovali ďalej na juh, do Taree. Naša rodina nebola nábožná, hoci sme boli členmi Cirkvi Kristovej.

V roku 1939 môj otec vstúpil do armády. Matka potom zbalila jediné veci, ktoré sme mali — naše šaty — a s mojimi tromi sestrami a so mnou sa presťahovala do Sydney. Tam som chodil do školy pre akrobatov a prejavoval som udivujúce prirodzené schopnosti. Už za pár mesiacov som sa stal obratným akrobatom. Potom, v roku 1946, mi bolo ponúknuté miesto v cirkuse. Mal som sa učiť predvádzať cviky na hrazde.

Cirkus takmer každý večer vystupoval v inom meste. Zástupy prichádzali, aby videli lesk cirkusu; nevideli však, pravdaže, to, čo bolo v zákulisí — šarvátky a hádky, ktoré vznikali pod vplyvom alkoholu. Nevedeli ani o uvoľnenej morálke prejavujúcej sa v správaní mnohých artistov, ktorých tak obdivovali.

Stále som chodil na večierky a tuším vždy som sa zaplietol do nejakej šarvátky. Som rád, že nadmerné pitie ma nikdy nelákalo. Vyhýbal som sa tiež používaniu hrubých slov a nestrpel som, keď niekto hovoril hrubo v prítomnosti žien. To bolo príčinou mnohých mojich šarvátok.

V každom väčšom meste, kde sme vystupovali, bol niekto poslaný k miestnemu katolíckemu kňazovi s voľnými vstupenkami pre neho a s darom pre cirkev. Nazdávali sme sa, že to prinesie šťastie a zaistí cirkusu dobrú návštevnosť.

Prechod k varieté

V roku 1952 mi nejakí artisti z varieté povedali, že vystupovaním vo varieté sa dá zarobiť viac a dosiahnuť väčší úspech. A tak som začal hodne cestovať a vystupovať vo varietných programoch. Potom som účinkoval v mnohých nočných podnikoch a napokon v mnohých popredných divadlách v Austrálii a na Novom Zélande. Objavoval som sa po boku slávnych artistov a zároveň som si aj ja vytváral celkom dobré meno ako žonglér a akrobat.

Cítil som, že prechod k varieté bol správny, ale bol som sklamaný, že večierky, nemravnosť a nadmerné pitie boli vo varieté ešte horšie než v cirkuse. Teraz som sa dostal do styku s homosexuálmi a lesbičkami. Na scéne sa začali objavovať aj drogy, ale som rád, že som sa do toho nikdy nezaplietol.

Myslel som iba na to, ako si urobiť meno a ako zlepšiť svoje vystúpenie. Svet zábavy a obdiv, ktorého sa mi dostávalo — to bolo všetko, po čom som túžil. Dodávalo mi to maximálny pocit eufórie a uspokojenia. Bol som dokonca rozhodnutý, že sa nikdy neožením. Nechcel som mať žiadnu zodpovednosť — mal som sa príliš dobre. Show business bol mojím bohom. Ale ani tie najlepšie plány nemusia vyjsť.

Manželstvo

Jedného dňa, keď som hľadal talentované baleríny, ktoré by účinkovali v programe putovného varieté, stretol som jedno z najkrajších dievčat, aké som kedy videl. Volala sa Robyn. Bola nielen schopnou baletkou, ale vystupovala aj ako talentovaná hadia žena. Na moju radosť prácu ochotne prijala a stala sa mojou partnerkou v úspešnom čísle pre dvoch účinkujúcich. O päť mesiacov, v júni 1957, sme uzavreli manželstvo. Nasledujúce tri roky sme pracovali v nočných kluboch, cestovali sme na rôzne show a vystupovali sme v televízii.

Po uzavretí manželstva sme sa snažili čo najviac izolovať od ostatných, a pokiaľ to len bolo možné, vyhýbali sme sa spoločenským stretnutiam s ostatnými artistami. Dokonca i pri vystúpeniach v nočných podnikoch som dbal na to, aby Robyn zostávala v šatni, až kým sme nešli na javisko. Komici rozprávali oplzlé vtipy a niektorí hudobníci boli pod vplyvom drog. Väčšina z nich stále pila a používala neslušné slová.

Práca v iných krajinách

V roku 1960 sme dostali ponuku na účinkovanie v zámorí. Pomyslel som si: ‚Je to naša veľká šanca.‘ No teraz sme už museli brať do úvahy, že máme malú dcérku Julie. Napriek tomu som ťahal svoju rodinu po Ďalekom východe; žili sme tak, že sme si stále prenášali svoje veci v kufroch a niekedy sme mali až päť vystúpení za noc. Trvalo to vyše roka a potom sme sa vrátili do Austrálie.

Teraz, keď sme už dosiahli uznanie ako medzinárodní profesionáli, naše vystúpenia boli veľmi žiadané. Ale Austrália nám vzhľadom na pomerne malý počet obyvateľov poskytovala obmedzené príležitosti na vystúpenia. Preto sme v roku 1965 opäť išli do zámoria. Tentoraz sme už mali nielen Julie, ale aj druhú dcérku, Amandu. Počas nasledujúcich piatich rokov sme pracovali v 18 krajinách.

Pre moju posadnutosť byť najlepším, som dostal svoju rodinu do veľkých ťažkostí. Raz som jednému mužovi zaplatil, aby strážil s brokovnicou moje deti, ktoré boli iba 60 metrov od miesta, kde sme vystupovali. Často som sa hádal s majiteľmi nočných podnikov, ktorí chceli, aby Robyn sedela so zákazníkmi a povzbudzovala ich k pitiu; títo spoločníci však od nej očakávali niečo viac. Pracovali sme v nočných podnikoch so striptérkami, prostitútkami a homosexuálmi a niektorí z nich robili mne alebo mojej manželke nemravné návrhy. A rockoví hudobníci boli často pod vplyvom drog.

Počas našich ciest som mal cez deň dosť času na prehliadky zaujímavých miest. Vždy som navštevoval zoologické záhrady, mešity, chrámy, kostoly alebo náboženské slávnosti. O náboženstvo som nemal skutočný záujem, chodil som tam skôr zo zvedavosti. Žasol som nad tým, koľko rozmanitých vecí sa uctieva. Sochy ľudí so zvieracími hlavami i zvieratá s mužskými a ženskými hlavami. V jednej krajine ľudia dokonca uctievali mužské a ženské pohlavné orgány, zrejme v presvedčení, že sa tým zvýšia sexuálne a rozmnožovacie schopnosti tých, ktorí ich uctievajú.

V inej krajine sa zas muži a chlapci bodali do chrbta trojčepeľovými nožmi, až im tiekla krv. V deň, keď som tam bol, prišli o život traja muži, pretože pritom stratili priveľa krvi. V jednej známej katedrále ma znechutil nápis na spovedniciach: „Jedna spoveď: 1 frank; dve spovede: 2 franky; tri spovede: 2,50 franka.“ Pomyslel som si: ‚Ak je toto náboženstvo, tak nech si ho nechajú!‘

Návrat do Austrálie

V roku 1968 sme poslali Julie domov, ale trvalo nám to ešte ďalších 18 mesiacov, kým sme našetrili dosť peňazí, aby sme sa aj my ostatní mohli vrátiť. Keď sme v roku 1970 prišli domov, mali sme veľmi málo peňazí i slávy za všetku tú našu tvrdú prácu. Väčšinu peňazí sme minuli na kostýmy, hudbu, cestovanie, ubytovanie a na skorumpovaných manažérov. Všetko, čo sme mali, boli naše javiskové rekvizity a to, čo sme mohli odniesť v kufroch.

Po návrate do Austrálie som rozšíril svoju činnosť a stal som sa aj divadelným manažérom. Uzavrel som zmluvu na úlohu klauna v dlhodobom televíznom programe pod názvom Žltý dom. Písal som a inscenoval detskú pantomímu a čísla klaunov pre rôzne kluby a ďalej som vystupoval s Robyn s naším programom. Svet zábavy bol stále mojím bohom. Robyn a deti tým začali trpieť; bolo to, akoby som nebol ani manželom, ani otcom.

Stretnutie s náboženstvom

Jedného dňa moja svokra, ktorá s nami bývala, ukázala Robyn knihu Pravda, ktorá vedie k večnému životu. „Prečítaj si to,“ povedala. „Je to o náboženstve, ale je to niečo iné.“ Robyn to odmietla so slovami, že po tom, čo sme videli v zámorí, ju náboženstvo nezaujíma. Jej matka sa však nevzdala. Chodila za Robyn celý týždeň a naliehala, aby si tú knihu prečítala. Robyn nakoniec privolila, najmä preto, aby matke urobila radosť.

Ako to neskôr Robyn povedala, bolo to, akoby sa jej zrazu otvorili oči. Odpovede na jej mnohé otázky na ňu tak zapôsobili, že sa chcela dozvedieť viac. O dva týždne jej matka zariadila, aby nás navštívili dvaja Jehovovi svedkovia. Po niekoľkých návštevách nás pozvali na jeden zo svojich zjazdov, ktorý sa konal neďaleko. Neochotne som súhlasil, že pôjdem. No v skutočnosti zjazd na mňa tak zapôsobil, že sme začali chodiť na zhromaždenia do sály Kráľovstva.

Svet zábavy bol však stále mojím bohom, a tak som si čoskoro uvedomil, že so svedkami nemám budúcnosť. Robyn však chcela pokračovať v spoznávaní biblických právd, i keby som ja nepokračoval. Rozhorčilo ma to. Myslel som si: ‚Akým právom sa títo ľudia miešajú medzi mňa a moju manželku a napĺňajú jej myseľ náboženským smetím?‘

Ani moje hrozby, že ukončím naše manželstvo, neboli účinné. Robyn bola pevná a ďalej študovala. Začala dokonca chodiť od dverí k dverám a hovoriť iným o svojej viere. Tou poslednou kvapkou pre mňa bolo, keď mi oznámila, že sa chce dať pokrstiť a stať sa oddanou svedkyňou. Dostala však radu, aby počkala, kým neskončí s prácou v oblasti zábavy.

‚Á, vyhral som,‘ pomyslel som si. ‚Nedostanú ju. Nikdy sa nevzdá svojich vystúpení.‘ Ale mýlil som sa. Robyn mi dala jeden rok, po ktorom, ako povedala, skončí. Smial som sa a bol som presvedčený, že sa nikdy nevzdá vystúpení, ktoré má tak veľmi rada. Ale opäť som sa mýlil. Po roku opustila svet zábavy a dala sa pokrstiť. A pokrstiť sa dala aj naša dcéra Julie a Robynina matka.

Môj boj proti pravde

Potom som Robyn napádal slovne a hovoril som jej, že ma zradila a že o mňa nestojí. „Show business je celý môj život. Nič iné nedokážem robiť,“ bedákal som. „Za všetky moje ťažkosti môžeš ty.“ Dokonca som sa vyhrážal, že zbijem svedkov, ktorých som obviňoval, že rozbili naše číslo a zapríčinili všetky naše problémy.

Robyn začala nechávať biblické časopisy po dome a dúfala, že si ich prečítam. Nezabralo to, a tak s tým prestala. Nikdy sa však neprestala modliť k Jehovovi o to, aby som nejako spoznal pravdu a aby sme mohli žiť všetci spolu ako rodina v novom svete.

Po čase som začal tolerovať svedkov, keď prichádzali do nášho domu a príležitostne som sa nechal deťmi presvedčiť, aby som s nimi išiel na zhromaždenie. Bol som však kritický k všetkému, čo som tam počul. No v duchu som musel uznať, že ľudia v sále Kráľovstva, ktorí boli mnohých národností — Arabi, Gréci, Taliani, Angličania, ako aj Austrálčania — spolu zrejme dobre vychádzajú. Boli vždy priateľskí a nikto z nich nepoužíval neslušné slová ani nemravnú reč.

Pomohol mi skutočný kresťan

Napokon som súhlasil s pravidelným biblickým štúdiom s Tedom Wielandom, nesmierne láskavým a pokorným človekom. Slúžil v bételi, v kancelárii odbočky Jehovových svedkov. Raz, keď som Robyn veľmi znepríjemňoval život, Ted ma zavolal dolu k svojmu autu, siahol do kufra a dal mi škatuľu s mangom. Práve mango bolo mojím obľúbeným ovocím, ale nevedel som, že Ted o tom nevie. Takto to pokračovalo celé týždne: škatuľa s mangom, vždy keď Ted prišiel. Raz vytiahol z kufra niečo, o čom som si myslel, že je to obvyklá škatuľa ovocia, a potom sa pokojne obrátil a povedal: „Myslíš, že by si si to mohol zavesiť na stenu?“ Bol to tohoročný biblický text, ktorý svedkovia mávajú vo svojich domácnostiach. Čo som mohol povedať? Zavesil som ho na stenu.

Ako moje biblické štúdium s Tedom pokračovalo, ukázal mi z Biblie, že show business neponúka žiadnu skutočnú budúcnosť. Vysvetlil mi, že jedinou zaručenou nádejou na šťastnú budúcnosť je splnenie biblických proroctiev o Kráľovstve, o ktoré sa máme modliť, ako nás to učí Kristus. (Matúš 6:9, 10) Hoci som ešte musel spĺňať zmluvy v zábavnom priemysle, začal som pravidelne chodiť na zborové zhromaždenia. Zapísal som sa do školy teokratickej služby a začal som sa zúčastňovať aj na službe z domu do domu.

Začal som chápať, že svet zábavy nemá čo ponúknuť. Za všetky tie roky, keď som bol oddaný tomu, čo bolo mojím bohom, som po hmotnej stránke nič nezískal. Moja rodina trpela, keď som ju ťahal sem a tam po svete a stále sme prenášali kufre. Show business takmer rozbil moje manželstvo. Ale teraz mi Najvyšší vo vesmíre ponúkal príležitosť žiť navždy na rajskej zemi pod vládou jeho Kráľovstva.

A tak som urobil najdôležitejšie rozhodnutie vo svojom živote. Po vypršaní zmlúv v oblasti zábavy som úplne prerušil všetky zväzky so svetom zábavy. Už som sa nevrátil do nočných podnikov a prestal som sa stýkať s tými, ktorým sa táto práca stala spôsobom života. Ted so mnou prebral otázky, o ktorých uvažujú uchádzači o krst. Ted však zomrel; no zakrátko potom, 26. júla 1975, som bol pokrstený. Teším sa na stretnutie s týmto úžasným človekom v novom svete, keď bude vzkriesený. — Ján 5:28, 29.

Nemáme nedostatok požehnania

Jehova nám poskytol viac, než sme kedy dostali za všetky tie roky podnikania vo svete zábavy. Oslobodil ma od skazeného, nemravného sveta zábavy. Odmenil modlitby mojej vernej manželky, ktorá stála pri mne a nikdy sa nevzdávala. Požehnal nás tým, že matka mojej manželky, naše dve staršie dcéry a ich manželia sú aktívni v kresťanskej službe. Naša najmladšia dcéra Letitia a najstaršia z našich troch vnučiek sú nepokrstenými zvestovateľkami dobrého posolstva. Jehova ma tiež požehnal výsadou slúžiť ako starší v kresťanskom zbore.

Ani Robyn, ani ja sa nikdy nebudeme môcť odvďačiť Jehovovi za to, čo pre nás urobil. Môžeme však varovať iných — najmä mladších — pred nebezpečenstvami show businessu a pred nevhodným druhom zábavy. Na základe nášho vlastného pozorovania môžeme ich varovať pred úbohosťou, ktorú prináša nemravnosť, drogy a nadmerné pitie, pred nevhodným druhom hudby, piesňami, ktoré zdôrazňujú nezákonný sex, a pred nebezpečenstvami spojenými s navštevovaním barov alebo rockových koncertov. Všetky tieto veci sú časťou sveta, ktorý je úplne ovládaný Satanom Diablom. — 2. Korinťanom 4:4.

Ľahko možno nevedomky upadnúť do osídiel uctievania Satana, ako to bolo v mojom prípade, keď svet zábavy bol mojím bohom. Spolu s manželkou sme však teraz šťastní, že môžeme povzbudzovať mladších, aby uctievali Jehovu, jediného Boha, ktorý dokáže uspokojiť všetky túžby srdca — Boha, ktorý sa o nás naozaj stará v každom ohľade. — Rozprával Vivian A. Weekes.

[Obrázok na strane 14]

Dievča, s ktorým som sa oženil, vystupovalo ako hadia žena

[Obrázok na strane 15]

Robyn a ja dnes