Ochutnajme maniok!

Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Nigérii

S MAČETOU v ruke si Janyere kliesni cestu cez pole s vysokým maniokom. Slamený klobúk ho chráni pred páliacim rovníkovým slnkom. Vyberie si rastlinu asi tri metre vysokú, uchopí ju oboma rukami a opatrne ťahá. Nad zemou sa objavia korene a hľuzy. Odsekne ich mačetou a položí na plochý podnos k ďalším hľuzám, ktoré práve vybral zo zeme. Jeho manželka Ngozi zodvihne podnos, položí si ho na hlavu a spoločne sa vydajú na cestu domov.

Tento jednoduchý spôsob zberu dobre poznajú milióny ľudí v trópoch, ktorí si pravidelne pochutnávajú na manioku.a Len v Afrike je na maniok odkázaných asi dvesto miliónov ľudí. Maniok predstavuje vyše polovicu ich denného príjmu kalórií. A jeho obľúbenosť rastie. Niektorí odborníci hovoria, že do roku 2000 sa v porovnaní s obdobím polovice osemdesiatych rokov počet ľudí odkázaných na maniok možno zdvojnásobí.

Jedli ste už niekedy maniok? Ak žijete v oblasti s miernym podnebím, možno odpoviete záporne. No nebuďte si tým takí istí! Maniokový škrob je dôležitou zložkou v omáčkach, mäsových šťavách, detskej výžive, horčici, vo výrobkoch z tapioky, ďalej v zahusťujúcich prostriedkoch, v cukrovinkách a v chlebe. Dokonca i mäso, ktoré jete, alebo mlieko, ktoré pijete, môže pochádzať od zvierat, ktorým bola do krmiva pridávaná manioková múčka.

Okrem jeho zastúpenia v potravinárskom priemysle sa maniok používa pri výrobe lepidiel, spojív a farieb.

Pestovanie je jednoduché

Ale väčšina Afričanov, ako napríklad Janyere a Ngozi, pestuje maniok na jedenie. Hoci obsahuje málo bielkovín, jeho veľké hľuzy sú bohaté na uhľohydráty. Maniok má dvaapolkrát viac kalórií než kukurica či yam, čo sú v Afrike dve najdôležitejšie každodenné potraviny. Mladé výhonky a listy manioku sú vhodné na jedenie — obsahujú veľa vitamínov, minerálnych látok a bielkovín.

Závažným činiteľom zvyšujúcim dôležitosť manioku je fakt, že sa veľmi ľahko pestuje. Nepotrebuje žiadnu intenzívnu prípravu pôdy, iba odstránenie kríkov a popínavých rastlín a istotu, že bude mať trochu slnečného svetla. Keď je pôda vlhká, roľník zasadí odrezky stvolu, z ktorých vyrastie maniok. Nemusí sa často plieť a umelé hnojivá, fungicídy či insekcitídy sú potrebné iba v malom množstve alebo ich ani netreba. A môže sa zberať kedykoľvek v roku.

Maniok je obdivuhodne húževnatý. Rastie v úrodnej i v chudobnej pôde. Darí sa mu vo výške od hladiny mora až po nadmorskú výšku 2000 metrov. Prekvitá v oblastiach bohatých na zrážky, ale prináša úrodu aj v oblastiach s takým podnebím, kde deväť mesiacov v roku vôbec neprší. Aj keby ho oheň spálil až po zem, maniok vzíde znovu z koreňov!

Spracovanie je namáhavá práca

Od zasadenia až po jeho zber si maniok nevyžaduje takmer žiadnu starostlivosť. Len čo sa však vytiahne zo zeme, začína sa ozajstná práca. Množstvo práce, ktoré je potrebné vynaložiť v období od zberu po jedenie, môže byť v skutočnosti rovnaké alebo aj väčšie ako všetka práca pred zberom.

Táto práca sa musí začať rýchle. Keby bol Janyere chcel, mohol by maniokové hľuzy uchovať až na dva roky tak, že by ich nechal jednoducho bez povšimnutia v zemi. Keď už sa však hľuzy vyberú, musia sa do 48 hodín spracovať, inak začnú hniť.

Ngozi chce pripraviť gari, ktoré Nigérijci obľubujú. Najprv olúpe maniok nožom, potom ho umyje. Ngozi a Janyere teraz idú s olúpaným maniokom k svojmu priateľovi Alexovi, ktorý má drvič. Drvič rozdrví hľuzy na kašu. Potom kašu vložia do priepustného vrecka a na Alexovom lise z nej vytlačia šťavu.

Ale tým sa ešte práca nekončí! Kaša sa musí niekoľko dní sušiť. Potom ju Janyere preoseje na lykovom site. Ngozi múčku potom praží, miešajúc ju dreveným lopárikom, aby neprihorela. V takejto úprave sa maniok nazýva gari.

Hoci si Ngozi zvolila iba jeden z mnohých spôsobov úpravy manioku, v Afrike spracúvajú väčšinu manioku ženy na farmách alebo na dedinách. Skrátenie postupu spracovania sa neodporúča, lebo maniok obsahuje malé množstvo kyanidu, veľmi jedovatého pre ľudí i pre zvieratá. Starostlivým spracovaním sa obsah kyanidu zredukuje na bezpečné množstvo.

Obed!

Teraz je konečne čas jesť! Gari zmiešané s kokosovým mliekom vytvorí lahodný puding. Možno z neho urobiť aj trvanlivé pečivo. Ale Ngozi a Janyere sa radšej rozhodnú jesť eba, ktoré sa pripraví jednoduchým zmiešaním gari s horúcou vodou.

V celej Afrike sú jedlá z manioku také rôzne, ako sú názvy, ktoré dostávajú. Na Pobreží Slonoviny sa maniok podáva s mäsom a zeleninou ako attieke. V Ghane sa maniok kombinuje s rybou alebo s vajíčkovou omáčkou, čím vznikne jedlo nazývané garifoto. Keď v Tanzánii požiadate o ugali, predložia vám maniok (vo forme hustého cesta) s polievkou. V Kamerune obľubujú kumkum. A v Sierre Leone sa milovníci manioku najmä v sobotu nezaobídu bez svojho foofoo!

Nech už maniok nazvete akokoľvek, je dôležitou súčasťou života v Afrike. Natoľko dôležitou, že mnohí ľudia majú pocit, že keď nejedli maniok, hoci jedli niečo iné, v skutočnosti akoby ani nejedli!

[Poznámka pod čiarou]

[Obrázky na strane 26]

Lúpanie a umývanie manioku

Drvenie

Preosievanie

Praženie