Plastikové peniaze — je to niečo pre vás?

ISTÝ muž z Kalifornie, známy ako „pán Plastik Fantastik“, nahromadil zbierku 1265 platných kreditných kariet. Tento muž môže asi ťažko predstavovať priemerného vlastníka kreditnej karty. No je isté, že kreditné karty sa v modernej západnej spoločnosti veľmi ujali.

Časopis American Demographics uvádza, že v roku 1986 takmer tri štvrtiny amerických domácností vlastnili jednu alebo viac kreditných kariet. Len v USA je dostupných vyše 25 000 rôznych kreditných kariet. Ropné spoločnosti, obchody a letecké spoločnosti vydávajú svoje vlastné karty. V roku 1991 vlastnili Američania 232 miliónov kreditných kariet MasterCard a Visa, čo sú dva najpopulárnejšie druhy kreditných kariet.

Takzvaný priemysel plastikových peňazí vzrastá aj v Európe, a medzi konkurenčnými bankami a úverovými spoločnosťami podnecuje intenzívny boj o získanie dychtivých klientov. Počet kreditných kariet na celom svete vysoko prevyšuje jednu miliardu. Čo spôsobuje taký rozmach plastikových peňazí? Kto má z nich najväčší úžitok? S akými problémami a nebezpečenstvami sa stretávajú ich vlastníci? ☞

Kto má z nich úžitok?

Z kreditných kariet majú značný zisk banky a spoločnosti, ktoré ich vydávajú, a to nielen z poplatkov — vrátane ročných členských poplatkov, poplatkov za oneskorené platby a za prečerpanie limitu — ale aj z vysokých úrokov, ktoré účtujú klientom za ich dlhy. Prirodzene, nemôžu mať zisk z poplatkov, pokým sa majitelia kreditných kariet značne nezadĺžia. V Spojených štátoch milióny ľudí ochotne upadajú do trvalých dlhov. Asi 75 percent amerických vlastníkov kreditných kariet má nezaplatené účty, za ktoré musia každý mesiac platiť prehnane vysoký úrok. Priemerný americký vlastník kreditnej karty má na svojom účte každý mesiac dlh vyše 2000 dolárov.

Al Griffin v knihe The Credit Jungle (Kreditná džungľa) uviedol, že „15 až 20 percent majiteľov kariet, ktorí zaplatia výpisy z účtu ihneď, neprispieva na bankové operácie ani centom“. Dodáva, že „bankové operácie v prípade ostatných 80 až 85 percent majiteľov kreditných kariet sú pre banku najvýhodnejšie operácie vôbec. Bežná banková operácia s kartami v hodnote 10 miliónov dolárov môže priniesť zisk 1,8 milióna dolárov ročne.“ V roku 1990 americká banka s najväčším podielom v obchodovaní s kreditnými kartami dosiahla z finančných operácií zákazníkov, a najmä z príspevkov z kreditných kariet, zisk vo výške približne jednej miliardy amerických dolárov.

Pozor na nebezpečenstvá

Tieto malé kúsky umelej hmoty majú tienistú stránku. Mali ste niekedy telefonát od záhadnej spoločnosti, ktorá vám oznámila, že ste práve niečo vyhrali? Mnohým sa to stalo. Všetko, čo musíte urobiť, aby ste dar získali, je odpovedať na niekoľko základných otázok. Ale potom sa vás volajúci opýta na číslo vašej kreditnej karty. Prečo? Pretože v skutočnosti ste nič nevyhrali. Dotyčný sa chce iba dozvedieť číslo vašej kreditnej karty, aby si na váš účet mohol objednať zásielku poštou alebo nákup telefónom.

Je niekoľko typov podvodov s kreditnými kartami a tieto podvody dosahujú výšku stoviek miliónov dolárov ročne. Aj keď sa vás tento problém priamo netýka, ak máte kreditnú kartu, zrejme za takéto podvody platíte formou vyšších poplatkov a úrokových sadzieb.a

Skutočné nebezpečenstvo kreditných kariet spočíva v ťažkostiach, ktoré prichádzajú ako následok upadnutia do dlhov. Kniha The Credit Jungle poznamenáva, že „mnohí ľudia, ktorí dokážu odolať pokušeniu kúpiť si luxusný tovar alebo využiť služby, ktoré by nemohli zaplatiť v hotovosti, sú úplne neschopní odolať pokušeniu, keď majú v rukách kreditnú kartu. Mnohé rodiny žijú na fazuli ešte niekoľko týždňov po tom, čo kreditnou kartou zaplatili za morské raky, ktoré jedli minulý mesiac.“

Ale nie je to len vaša výživa, čo môže trpieť, keď väčšinu vášho príjmu pohltia dlhy. Kniha Credit—​The Cutting Edge píše, že „Američania minú každý mesiac v priemere asi 75 percent svojich príjmov splácaním pôžičiek, dlhov a kreditných kariet“.

Je smutné, že pre mnohých klientov kreditná karta nie je bránou do ekonomického raja, ale klzkou dráhou k pretrvávajúcim dlhom a k úzkosti. Americkí klienti napríklad v posledných rokoch upadli do dlhov, čo v mnohých prípadoch viedlo k deliktom, k odmietaniu platiť a k bankrotom. V roku 1990 americkí klienti mali na kreditných kartách, pôžičkách na autá a hypotékach dlhy 3,2 bilióna dolárov! Priemerná domácnosť mala dlh asi 35 000 dolárov a zaplatila úroky vo výške približne 3500 dolárov.

Neprekvapuje, že osobné bankroty prudko vzrástli. V roku 1990 nahlásil bankrot rekordný počet 720 000 Američanov, čo je oproti roku 1989 takmer 17-percentný nárast. V roku 1991 toto číslo vzrástlo na 800 000 a v roku 1992 bol nový rekord 971 517 osobných bankrotov.

Niektorí zistili, že je pre nich ťažké ovládať používanie kreditných kariet, a tak sa rozhodli, že sa ich zbavia. Iní sú schopní múdro používať kreditné karty bez toho, že by si tým skomplikovali život.

[Poznámka pod čiarou]