Môže sa svet zjednotiť?
‚Nenáviď svojho blížneho — až pričasto sa to javilo ako motto roku 1992.‘
TAK znelo hodnotenie v časopise Newsweek. Časopis dodal: „Toto rozdelenie — sused proti susedovi, rasa proti rase, národnosť proti národnosti — je niečím, k čomu sme vždy mali sklon; a po tohtoročných udalostiach sú stále väčšie pochybnosti, či pri premosťovaní týchto priepastí dosiahneme nejaké zlepšenie.“
Obliehanie, znásilňovanie a masakry v bývalej Juhoslávii sa stali námetom novinových titulkov po celom svete. Len v Bosne a Hercegovine bolo až 150 000 ľudí zabitých alebo sú nezvestní. A asi 1 500 000 ľudí bolo vyhnaných z ich domovov. Hovoríte, že k takýmto tragickým udalostiam by nikdy nemohlo dôjsť tam, kde žijete vy?
Vysoký úradník OSN José-María Mendiluce varoval: „Ľudí možno bez väčších problémov zmeniť na nenávidiace a zabíjajúce stroje... Na Západe existuje názor, že vojna zúri na tri hodiny cesty od Benátok len preto, že ľudia na Balkáne sú podstatne odlišní od ostatných Európanov. To je veľmi nebezpečný omyl.“
Krátko po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991 sa začalo etnické násilie. V Gruzínsku, bývalej sovietskej republike, bolo zabitých asi 1500 ľudí a asi 80 000 bolo vyhnaných z domova. Stovky ľudí zomreli a tisíce boli vysťahované pre boje v Moldove. Straty na životoch si vyžiadali aj konflikty medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ako aj v ďalších bývalých sovietskych republikách.
Najväčšou z bývalých sovietskych republík je Rusko. I tu sa mnohé etnické skupiny snažia vytvoriť si vlastný nezávislý štát. Noviny The European priniesli tohto leta správu: „Ruská federácia stojí pred rozpadom.“ V novinách sa hovorilo: „Za posledných niekoľko týždňov sa v 3 regiónoch hlasovalo za vyhlásenie republiky... Počas minulého týždňa ďalšie tri regióny naznačili, že budú nasledovať ich príklad.“
Keby sa vytvorili samostatné krajiny, možno by ste zápasili s neznámymi menami, ako Kaliningrad, Tatarstan, Stavropolie, Čečensko, Vologda, Sverdlovsk, Baškortostan, Jakutsko a Primorie. Nepripomína vám to udalosti v bývalej Juhoslávii, kde sa vytvorilo Srbsko, Chorvátsko a Slovinsko a kde ešte možno vzniknú ďalšie krajiny?
Štátny tajomník Spojených štátov Warren Christopher hovoril o „vynáraní sa etnických, náboženských a regionálnych konfliktov, ktoré boli dlho potláčané“, a spýtal sa: „Ak nenájdeme nejakú cestu, ktorá by rôznym etnickým skupinám umožnila žiť spolu v jednej krajine, koľko krajín budeme mať?“ Odpovedal, že ich budú tisíce.
Všade je rozdelenie
Čo myslíte, koľko etnických, náboženských a regionálnych konfliktov prebiehalo začiatkom tohto roku? Povedali by ste 4, 7, 9, 13, či dokonca 15? Vo februári ich noviny The New York Times narátali spolu 48! Televízia vám azda neukáže zábery zakrvavených mŕtvol a vydesených detí zo všetkých 48 konfliktov, ale je tým tragédia pre obete menej reálna?
Sotva existuje taký kút sveta, kde by boj neprichádzal do úvahy. Západoafrická krajina Libéria bola takisto spustošená etnickým násilím. Jeden partizánsky vodca získal podporu kmeňov Gio a Mano na zvrhnutie prezidenta, ktorý patril k etnickej skupine Kran. V občianskej vojne, ktorá nasledovala, bolo zabitých vyše 20 000 ľudí a státisíce boli vysťahované.
V Juhoafrickej republike stoja proti sebe bieli a čierni v boji o politickú nadvládu. No nebojujú len čierni proti bielym. Iba v minulom roku prišlo o život asi 3000 ľudí v bojoch medzi súperiacimi skupinami čiernych.
V Somálsku zomrelo asi 300 000 ľudí a milión ľudí zostal bez domova, keď boje klanov prerástli do občianskej vojny. Etnické zrážky medzi Hutami a Tutsami v Burundi a Rwande si v nedávnych rokoch vyžiadali tisícky mŕtvych.
Zdá sa, že boje medzi Židmi a Arabmi v Izraeli, medzi hinduistami a moslimami v Indii a medzi protestantmi a katolíkmi v Írsku takmer nepoľavujú. Minulý rok prepuklo rasové násilie aj v Los Angeles (Kalifornia) a vyžiadalo si vyše 40 životov. Všade tam, kde blízko seba žijú ľudia rozdielnych rás, národností alebo náboženstiev, často dochádza k ostrým konfliktom.
Môžu ľudia vyriešiť tento ťažký problém týkajúci sa etnických rozporov?
Spoločné snahy ľudí
Pouvažujme napríklad, ako skončili snahy v bývalej Juhoslávii a v bývalom Sovietskom zväze. Juhoslávia bola vytvorená roku 1929 ako pokus zjednotiť do jednej krajiny rôzne etnické skupiny žijúce v juhovýchodnej Európe. Sovietsky zväz vznikol podobne spojením ľudí odlišného rasového, náboženského a národnostného pôvodu. Počas mnohých desaťročí mali obe krajiny mocné centrálne vlády, ktoré ich držali pohromade, a napokon sa zdalo, že ich obyvatelia sa naučili spolunažívať.
Jeden srbský vodca sa vyjadril: „Etnická mapa predvojnovej Bosny, a vlastne aj predvojnovej Juhoslávie, bola ako jaguária kožušina. Národy boli neoddeliteľne zmiešané.“ Asi 15 percent manželstiev v Juhoslávii bolo uzavretých medzi osobami odlišných etnických skupín. Podobná situácia zdanlivej jednoty vznikla zmiešaním etnických skupín v Sovietskom zväze.
Teda keď po mnohých desaťročiach zdanlivého pokoja prepuklo etnické násilie, otras bol veľký. Dnes ľudia „mapujú rasové, náboženské a národnostné zloženie toho, čo kedysi bolo Juhosláviou“, ako to napísal jeden žurnalista. Prečo sa tieto oblasti od seba odtrhli, keď ich mocné vlády padli?
Príčinné faktory
Ľudia nemajú vrodenú nenávisť k ľuďom inej etnickej skupiny. Ako sa kedysi spievalo v jednej populárnej piesni, musíte sa ‚dôkladne naučiť — skôr, ako bude príliš neskoro, pred svojím šiestym, siedmym či ôsmym rokom — nenávidieť všetkých ľudí, ktorých nenávidia vaši príbuzní‘. Bola to pieseň o mladom páre očividne rozdielnych rás. Ale podľa odborníka na duševné zdravie Zarka Kovaca medzi ľuďmi v bývalej Juhoslávii neboli „takmer žiadne fyzické rozdiely“. Napriek tomu je tamojšie násilie nepredstaviteľné. „Zohavíte človeka, ktorého ste zabili, aby sa nespoznalo, že to bol váš brat,“ povedal Kovac.
Je zrejmé, že takáto rasová a etnická nenávisť nie je vlastná ľudskej povahe. Ľuďom bola dôkladne vštepovaná propagandistami a príbuznými vyratúvajúcimi minulé ukrutnosti. Kto by mohol stáť za tým všetkým? Keď sa istý podnikateľ zo Sarajeva pokúšal pochopiť hrôzy vojny, podnietilo ho to k záveru: „Po roku vojny v Bosne verím, že s ľuďmi manipuluje Satan. Je to číre šialenstvo.“
Aj keď mnohí ľudia neveria v existenciu Satana Diabla, Biblia poukazuje na existenciu neviditeľnej, nadľudskej osoby, ktorá do hĺbky negatívne ovplyvňuje správanie ľudstva. (Matúš 4:1–11; Ján 12:31) Keď premýšľate o všetkej tej nezmyselnej zaujatosti, nenávisti a násilí, azda budete súhlasiť, že to naozaj nie je nerealistické tvrdenie, keď Biblia hovorí: ‚Ten, ktorý sa nazýva Diabol a Satan, zvádza celú obývanú zem.‘ — Zjavenie 12:9; 1. Jána 5:19.
Lúč nádeje
Keď berieme do úvahy súčasný zmätok vo svete, sen o zjednotenom ľudstve sa zdá vzdialenejší než kedykoľvek predtým. Nacionalistická a etnická rivalita ohrozila existenciu človeka tak ako nikdy predtým. Uprostred tejto celosvetovej temnoty však jasne svieti lúč nádeje. V lete 1993 jedna skupina ľudí pochádzajúcich z rôznych bojujúcich etnických skupín ukázala, že ju spája spoločné puto, ktoré jednotlivcom umožnilo prekonať etnické rozpory a pracovať spolu v láske a jednote.
Týmto putom je náboženstvo. Je iróniou, že práve ono sa preukazovalo ako ten faktor, ktorý ľudstvo často rozdeľoval. Časopis Time uviedol: „Ak nazriete pod povrch akéhokoľvek agresívneho tribalizmu alebo nacionalizmu, zvyčajne tam nájdete náboženské jadro... Náboženská nenávisť býva nemilosrdná a absolútna.“ Podobne sa vyjadril časopis India Today: „Náboženstvo bolo vlajkou, pod ktorej záštitou boli spáchané tie najohavnejšie zločiny... Rozpútava hrozné násilie a je veľmi deštruktívnou silou.“
Skutočne, náboženstvo obvykle prispieva k problémom, a nie k ich vyriešeniu. Ale náboženská skupina, o ktorej sme sa zmienili vyššie — táto veľmi početná skupina ľudí — ukázala, že náboženstvo môže zjednocovať, a nie rozdeľovať. Ale kto tvorí túto skupinu? A prečo sa títo ľudia tešili z takého vzrušujúceho úspechu tam, kde iní zlyhali? Pozývame vás, aby ste si ako odpoveď na tieto otázky prečítali nasledujúce články. Keď to urobíte, pravdepodobne vám to ukáže novú perspektívu budúcnosti ľudstva.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Cintorín v Bosne. Haley/Sipa Press