Každý rok sem prichádzajú kožatky veľké

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V MALAJZII

JE TAKMER polnoc. Nad nami je mesiac v splne a vrhá zlatistý lesk na pokojné a tiché more. Na pláži Rantau Abang sú skupiny ľudí; niektorí stoja, iní čupia alebo sedia na chladnom jemnom piesku. Čo tu robia v túto nočnú hodinu? Trpezlivo čakajú na návštevu obrovského panciera vybaveného štyrmi plutvovitými nohami — na obrovskú korytnačku s kožovitým pancierom čiže na kožatku.

Títo záhadní obojživelní návštevníci spôsobili, že táto inak nepovšimnutá pláž sa stala medzinárodne známou. Rantau Abang sa nachádza na východnom pobreží malajského polostrova severne od Dungunu a asi 400 kilometrov od Singapuru. Je to jedno z mála miest na svete, ktoré kožatky každoročne navštevujú, aby splnili svoje ušľachtilé poslanie.

Obdobie kladenia vajec tu trvá zhruba od mája do septembra. Cez vrcholné mesiace jún, júl a august je celkom ľahké pozorovať kladenie vajec. Korytnačky začnú vychádzať z mora zvyčajne po zotmení. Budú všetci návštevníci z Malajzie, zo Singapuru a zo Západu čakať zbytočne?

Už vychádzajú z mora!

Zrazu zbadáme, ako sa neďaleko pobrežia oproti trblietajúcej sa vode niečo rysuje, pohupujúc sa hore a dole. V dave stúpa vzrušenie. Keď sa kopulovitý predmet blíži k pobrežiu, začína sa vynárať z vody. Je to korytnačka vychádzajúca na pobrežie. Niekoľko sprievodcov radí všetkým, aby to sledovali tak ticho, ako je to len možné, aby korytnačku hluk neodplašil.

Najprv sa objaví hlava, potom krk, nasleduje predná časť panciera a predné plutvovité nohy, až je napokon celá korytnačka na brehu. Mierny príliv jej omýva chvost a zadné nohy. Aký je to obor: od nosa po koniec chvosta meria asi dva metre alebo viac! Nehybne leží na pobreží.

Náhle sa korytnačka prednými nohami nadvihne a vrhne sa telom dopredu a so žuchnutím dopadne na zem. Chvíľku nehybne leží, akoby naberala dych a silu na ďalšie nadvihnutie sa a žuchnutie. Takto sa pohybuje po zemi. Skupiny ľudí po oboch jej stranách sa držia v istej vzdialenosti. Sprievodcovia sú v tom veľmi prísni. S každým pohybom korytnačky vpred postupujú vpred aj ľudia — ale veľmi ticho.

Ako sa korytnačka s námahou dostáva ďalej na pobrežie, inštinktívne rozoznáva cieľ svojej cesty. Inštinkt jej umožňuje nájsť miesto, ktoré je veľmi výhodné, aby sa mláďatá úspešne vyliahli. Začína hĺbiť jamu. Zadné plutvy sa stávajú lopatami na naberanie piesku.

Po zdanlivo dlhom čase jeden zo sprievodcov, ktorý má aj povolenie vajcia zbierať, ide vpred a siahne rukou do jamy, ktorá je taká hlboká, že mu ruka v nej zmizne až nad lakeť. Keď vytiahne ruku z jamy, všetci vydýchnu od prekvapenia a vzrušenia. Nesie vajce!

Vajce kožatky má matnobielu farbu. Vajcia majú rôznu veľkosť, od pingpongovej loptičky až po veľkosť tenisovej lopty. Niekoľko posledných vajec v znáške je zvyčajne veľkých iba ako guľky na hranie. Na rozdiel od slepačích vajec tvorí škrupinu vlastne pevná koža, ktorá sa stisnutím ľahko preliači. Je zvláštne, že vaječný bielok (albumín) zostáva i po uvarení tekutý. Chuť má údajne trochu štipľavú a mierne rybaciu. Korytnačka nakladie naraz priemerne asi 85 vajec. Ale v roku 1967 bolo hlásené rekordné hniezdo so 140 vajcami.

Teraz majú diváci väčšiu voľnosť pohybu. Niektorí sa korytnačky nesmelo dotýkajú a skúmajú ju. Iní na ňu vylezú alebo sa k nej sklonia a tak pózujú pre fotografie do svojho rodinného albumu. Pri pohľade zblízka zistíme, že korytnačke kvapká z očí hustý priesvitný sliz posiaty zrnkami piesku. Zapríčiňuje to údajne prechod z vodného prostredia na súš. Z času na čas korytnačka otvorí ústa a pri dýchaní vydáva bučivý zvuk.

Zahrabávanie vajec

Po hodnej chvíli začína tento tvor pohybovať zadnými plutvami a nahŕňať piesok späť do jamy. Len čo je jama zaplnená, kožatka pohybuje zadnými plutvovitými nohami ako mocnými stieračmi. Piesok lieta na všetky strany. Diváci rýchle ustupujú, aby si chránili tváre a telá. Mávajúce plutvy ešte nejaký čas ďalej mlátia okolo seba. Aká vytrvalosť a aká sila bola vynaložená! Keď sa pohyb plutiev nakoniec zastaví, dav nevidí ani stopu po jame, ktorú kožatka vyhĺbila. Skutočne inštinktívna múdrosť! Ale aká nezmerne väčšia je múdrosť Stvoriteľa tejto korytnačky!

Skôr ako sa kožatka vydá na cestu späť do mora, oprávnený zberač vajec jej označkuje jednu z predných plutiev. Robí to preto, aby mohli byť sledované jej ďalšie návštevy na pevnine a jej pohyb na otvorenom mori. Každú sezónu kladie vajcia šesť- až deväťkrát v intervaloch od 9 do 14 dní.

Nečakane sa kožatka zdvihne a vrhá sa vpred. Obráti sa a zamieri späť do mora, posúvajúc sa o dosť rýchlejšie, ako keď prichádzala. Keď sa dotkne vody, ponorí hlavu a potom aj pancier. Nakoniec zmizne z dohľadu. Keď sa hlava napokon ukáže nad vodou, korytnačka je už dosť ďaleko. Rýchlo pláva von na otvorené more a mesačné svetlo sa odráža od špičky jej nosa. Aká čulá a rýchla je vo vode! Je to veľký rozdiel oproti jej nemotornému a pomalému pohybu na zemi.

Ochranárske snahy

S rastúcim počtom ohrozených druhov zvierat sú aj kožatky ohrozené ničivými účinkami znečisteného prostredia a ľudskou chamtivosťou. V polovici sedemdesiatych rokov boli na pobreží susedného štátu Pahang nájdené vyplavené stovky ešte nedospelých mŕtvych korytnačiek. A korytnačie vajcia sa bezohľadne zbierajú na uspokojenie exotických chúťok.

Našťastie pre tieto korytnačky, vážne obavy nad ich klesajúcim počtom spôsobili, že v roku 1951 bolo v Malajzii schválené Nariadenie na ochranu korytnačiek. Zbieranie vajec na súkromné účely bolo zakázané. Avšak ziskuchtiví jednotlivci ignorujú tento zákon; zisk je príliš veľkým pokušením. No i tak neboli ochranárske snahy márne.

Je potešujúce vidieť na pláži Rantau Abang rady malých štítkov zastrčených do piesku. Každý označuje miesto, kde je zahrabaná znáška vajec kožatiek. Na štítku je uvedený počet vajec, dátum kladenia a číselné označenie na identifikáciu pôvodného hniezda. Asi 45 dní po nakladení vajec sa okolo každého štítka umiestni drôtená sieťka, aby zabránila vyliahnutým mláďatám v úteku. Čas liahnutia mláďat trvá od 52 do 61 dní. Keď sa mláďatá vynoria, obyčajne večer po západe slnka, počet z každej jamy sa zaznamená. Potom sú umiestnené do nádrží a neskôr vypustené na okraj mora.

Pomocou ochranárskeho programu bolo úspešne odchovaných tisíce mláďat a boli vrátené do svojho vodného domova. Ale malé množstvo prežívajúcich korytnačiek, ako aj klesajúci počet kožatiek, ktoré prichádzajú na Rantau Abang, je aj naďalej predmetom obáv.

[Obrázky na strane 18]

Kožatka, dlhá 1,8 metra od hlavy po chvost, kladie tucty vajec. Asi po ôsmich týždňoch sa objavia mláďatá

[Pramene ilustrácií]

Kožatka veľká. Lydekker

C. Allen Morgan/​Peter Arnold

David Harvey/​SUPERSTOCK

[Prameň ilustrácie na strane 17]

C. Allen Morgan/​Peter Arnold