Stretnutie s korytnačkou
Od dopisovateľa Prebuďte sa! v Austrálii
VOĽNE žijúcu morskú korytnačku si najlepšie môžete pozrieť vtedy, keď kladie vajcia do hniezda, ktoré si práve vyhrabala v piesku. Páčilo by sa vám navštíviť so mnou Mon Repos, asi 1,5 kilometra dlhú pláž na pobreží austrálskeho slnečného štátu Queensland? Nebojte sa, že vás bude sužovať páliace subtropické slnko, lebo na vychádzku pôjdeme v noci. Najvhodnejší čas na takúto exkurziu je medzi ôsmou hodinou večer a polnocou.
Výhodné je ísť so skúseným sprievodcom a v malej skupine, pretože je viac vecí, ktoré sa majú a nemajú robiť, ak chceme vidieť veľkú korytnačiu matku a dotknúť sa jej. Kráčame po pláži popri čiare prílivu a sprievodkyňa nás žiada, aby sme zhasli baterky, lebo tie by mohli korytnačky vyplašiť. Sme prekvapení, ako aj bez svetla dobre vidíme jeden meter široké korytnačie stopy v piesku.
Naša sprievodkyňa nám rozpráva niektoré zaujímavosti o morských korytnačkách tejto oblasti. V austrálskych vodách žije šesť druhov korytnačiek, ale na pláži Mon Repos, ktorá je hlavnou oblasťou kladenia vajec na pobreží Bundaberg, možno nájsť iba štyri druhy. Väčšinou sa tu vyskytujú tieto druhy: kareta obyčajná (Caretta caretta), kareta Natator depressa, kareta obrovská (Chelonia mydas) a kožatka veľká (Dermochelys coriacea).
Naše prvé pozorovanie
Keď zbadáme veľkú korytnačku, nastáva veľké vzrušenie. Je to prvá z tých, ktoré sme vymenovali — kareta obyčajná. Ticho pozorujeme, ako z príboja pomaly lezie po piesku nad hranicu prílivu. Keď sa potom priblížime, vidíme, že vyhĺbila okrúhlu jamu tak, že odhrabala piesok a rastliny okolo nej. Takto zabráni, aby hniezdo zarástlo trávou a uväznilo mláďatá, ktoré sa vyliahnu o sedem až dvanásť týždňov. Už skončila s vyhrabávaním hniezda v tvare hrušky striedavým naberaním a vyhadzovaním piesku zadnými plutvovitými nohami — naberie pravou, vyhodí vľavo; naberie ľavou, vyhodí vpravo. Trvá to asi 45 minút.
Doteraz by sme ju mohli ľahko vyrušiť, takže by sa vrátila do vody, no akonáhle začne klásť vajcia, smieme sa jej dotknúť. Sprievodkyňa na ňu posvieti a ak chceme, môžeme si ju odfotografovať. Korytnačka ešte asi 10 až 20 minút pokračuje v kladení vajec do hniezda, pričom na ne vypúšťa priesvitnú slizovitú tekutinu, ktorá chráni znášku pred plesňou a hmyzom. Karety znášajú do jedného hniezda priemerne 120 vajec, ktoré sú veľké ako pingpongová loptička, a to v 14-dňových intervaloch niekoľko ráz za sezónu. Medzi jednotlivými sezónami je prestávka dva až štyri roky.
Keď sa napokon korytnačky dotkneme, prekvapí nás, akú má jemnú kožu — preto je korytnačia koža taká žiaduca a preto je existencia korytnačiek ohrozená. Jej pancier pozostáva z doštičiek a možno ho prirovnať k chrbtovej kosti a rebrám. Korytnačka teraz začína vajcia zahrabávať. No keďže ich nakládla blízko pri čiare prílivu, je potrebné ich premiestniť, aby prežili. Urobia to dvaja členovia výskumného tímu, ktorý sa pripojil k našej skupine.
Značkovanie korytnačiek
Naša korytnačka dostane na jednu z predných plutvovitých nôh značku, aby pomohla pri výskume morských korytnačiek. Nie je ľahkou úlohou označkovať ju, keď si predstavíme všetok ten piesok, ktorý usilovne rozhadzuje vôkol seba. Značky sú vyrobené z nehrdzavejúcej zliatiny titánu. Na zadnej strane je adresa, čo je veľmi dôležité pre výskumný projekt, keďže všetky korytnačky, ktoré ľudia spozorujú, treba nahlásiť ich číslom. Keď korytnačka uhynie, značku treba odňať a vrátiť spolu s uvedením podrobností, kde bola korytnačka nájdená. Na prednej strane značky je identifikačné číslo korytnačky. Naša korytnačka má číslo T54239, ale rozhodujeme sa, že ju nazveme Tabita.
Keďže Tabita ešte nebola označkovaná, je pravdepodobné, že ešte nikdy nekládla vajcia, a preto môže poskytnúť niektoré dôležité informácie a pomôcť tak pri ochrane korytnačiek a ich vajec v Južnom Pacifiku. Aby mohli byť tieto informácie zistené, sme svedkami maličkej operácie korytnačky priamo tu na pláži. Postup sa nazýva laparoskopia a bežne sa vykonáva u ľudí. Tabitu opatrne prevrátia a umiestnia na dvojkolesové poľné lôžko. Ľutujeme ju a zdá sa nám, že keď ju hladíme po krku, upokojuje sa. To, čo vidíme, nie sú slzy, ale slaný roztok, ktorý vylučuje preto, aby si omyla oči od piesku a zbavila sa prebytku soli, čo je výsledok toho, že pije morskú vodu. Jej slzy nesúvisia teda s bolesťou. Výskumníci jej nad ľavou zadnou nohou oškrabú kožu; potom zavedú cez malý rez trubičku a nafúkajú trochu vzduchu. Prezrú jej vaječníky, a tak zistia, že toto je jej prvá sezóna kladenia vajec a má v sebe ešte veľa dozrievajúcich vajec. Výskumníci zaznamenávajú všetky informácie. Potom vzduch cez ventil vypustia a rez zašijú.
Keď Tabitu otočia a položia späť na piesok, inštinktívne zamieri k vode. Vlny sa cez ňu prelievajú a odnášajú oslobodenú Tabitu do mora.
Premiestnenie vajec
Keď sa vraciame späť, vidíme, že vajcia sú už z hniezda vybraté. Po štyroch hodinách vajce priľne zvnútra ku škrupine a vytvorí krvné vlásočnice. Keby ich niekto potom obrátil, zničili by sa. Po kladení je obyčajne nutné premiestniť vajcia počas dvoch hodín. Počet úspešne premiestnených vajec je veľký. Účelom je chrániť hniezdo a vajcia pred vodou a porušením. Pohlavie mláďat je určené teplotou piesku. Väčšina ostrovov má chladnejší piesok a liahnu sa tam prevažne samčekovia, zatiaľ čo teplejší piesok pláže Mon Repos spôsobuje, že sa liahnu zväčša samičky.
Od januára do mája sa objavujú mláďatá. Škrabú piesok nad sebou, ten padá na dno hniezda, a tak sa dostávajú vyššie. Ak teplota piesku nie je príliš vysoká, pokračujú v ceste a lezú k moru. Ale ich cesta sa iba začala. Predpokladá sa, že dosiahnutie dospelosti a reprodukčného veku trvá asi 50 rokov. Dožije sa ho iba malé percento korytnačiek.
Človek sa musí učiť starostlivosti
Nanešťastie, ľudská nedbanlivosť a bezohľadnosť značne prispeli k zníženiu počtu šiestich známych druhov morských korytnačiek. Korytnačky často zjedia plastikové vrecko odhodené do mora, mylne ho pokladajúc za medúzu. Vrecko im zablokuje zažívací trakt a zapríčiní, že zahynú od hladu. Iné odpadky môžu korytnačku zadusiť. Aj vrtule člnov môžu byť nebezpečné, ak navigátor nie je dostatočne opatrný. Pripočítajme k tomu olejové škvrny a jedovatý odpad, čo môže počas jednej sezóny rozmnožovania zničiť celú pobrežnú populáciu. A keďže korytnačka sa musí každých 15 minút vynoriť nad hladinu, aby sa nadýchla, môže sa pritom zamotať do rybárskych sietí a utopiť sa.
Čoraz viac ľudí si uvedomuje tieto nebezpečenstvá a učí sa lepšie starať o životné prostredie, a tak bude nepochybne viac príležitostí, aby sa človek a korytnačka stretli — zapôsobiac na ľudstvo a očariac ho ďalším divom stvorenia a svojím podivuhodným cyklom rozmnožovania.
[Obrázky na strane 26]
Hore, zľava, v smere hodinových ručičiek: malá operácia, návrat do mora, premiestňovanie vajec, značkovanie nohy