Mexiko mení svoje zákony o náboženstve
V MEXIKU 16. JÚLA 1992 VSTÚPIL DO PLATNOSTI NOVÝ ZÁKON O NÁBOŽENSKÝCH SPOLOČNOSTIACH A VEREJNOM UCTIEVANÍ. PREČO TO BOLO NEVYHNUTNÉ A ČO TENTO NOVÝ ZÁKON HOVORÍ? POZRIME SA NA TÚTO ZÁLEŽITOSŤ, KTORÁ VZBUDILA VEĽKÉ OČAKÁVANIE.
V ČASE, keď Španielsko dobylo územie, ktoré dnes patrí Mexiku, miestnym ľuďom bolo vnútené katolícke náboženstvo. Keď prišiel čas uzákoniť náboženské záležitosti, čiastočne bol na to použitý španielsky zákon Constitución de Cádiz (1812), ktorého článok 12 uvádzal: „Náboženstvom španielskeho národa je a navždy bude katolícke, apoštolské, rímske, jedno jediné pravé náboženstvo.“ Neskôr, v roku 1824, bola v Mexiku prijatá ústava a v nej sa uvádzalo: „Náboženstvo mexického národa je a navždy bude katolícke, apoštolské, rímske. Národ si ho chráni múdrymi a spravodlivými zákonmi a zakazuje vykonávanie akéhokoľvek iného náboženstva.“ Aj keď bol tento zákon krajiny niekoľko ráz revidovaný, až do roku 1843 vyjadroval rovnakú myšlienku, a tak udeľoval katolíckemu náboženstvu prioritu a v skutočnosti nepripúšťal nijaké iné náboženstvo.
Roku 1857 začal mexický štátnik Benito Juárez robiť revíziu zákonov tejto krajiny a zaviedol to, čo bolo nazvané Zákony reformácie. Tieto zákony mali „znárodniť nehnuteľnosti patriace cirkvi“ a „zväčšiť politickú a ekonomickú moc štátu a znížiť túto moc [katolíckej] cirkvi“. (Historia de México, zväzok 10, strana 2182) V tejto skupine zákonov z roku 1859 nadobudol platnosť zákon o znárodnení cirkevného majetku, ako aj zákon, ktorý vyžadoval, aby manželstvá boli legalizované tak, že svadobný obrad vykoná štát. V roku 1860 nadobudol platnosť zákon o náboženskej slobode.
Reformačné zákony poskytovali ľuďom určitú mieru náboženskej slobody, lebo zaručovali, že katolícke náboženstvo už nebude jediným náboženstvom, ktoré môže existovať v krajine. Táto nová sloboda však bola dosť obmedzená a závisela od podmienok. Zákony síce uznali, že v Mexiku existujú aj iné náboženstvá, ale neposkytovali im nijaké zákonné uznanie ani práva. Reformačné zákony boli špeciálne navrhnuté tak, aby obmedzili katolícke náboženstvo, ale popritom obmedzili aj ostatné náboženstvá v krajine. No predsa potom mohli náboženstvá, s výnimkou katolicizmu, vykonávať svoju činnosť slobodnejšie a protestantské náboženstvá zo Spojených štátov začali v krajine evanjelizačnú kampaň.
Reformačným zákonom sa dostalo podpory v roku 1917, a to s takým istým antiklerikálnym duchom, ktorý vyvolal prenasledovanie kňazov i katolíckeho ľudu. To v roku 1926 viedlo k vojne Cristeros, katolíckej protivládnej vojne, ktorá bola pokusom o zrušenie obmedzujúcich zákonov ovládajúcich náboženstvo. Táto vojna sa skončila v roku 1929 určitou dohodou o tolerancii zo strany vlády, no zákony platili ďalej bez zmeny.
V knihe Una Ley Para la Libertad Religiosa (Zákon o náboženskej slobode) sa v komentári o týchto zákonoch spomína: „Uvedomujeme si, že pôvodne bol náš ústavný článok 24, paragraf druhý spolu s ostatnými reformovanými ústavnými článkami očividným porušením náboženskej slobody, lebo obmedzovali vonkajšie prejavy náboženstva každého jednotlivca a podriadili tieto prejavy nariadeniu diktovanému autoritou.
Tieto ústavné opatrenia boli navyše v očividnom rozpore s tým, čo bolo stanovené v medzinárodných dokumentoch Všeobecnej deklarácie ľudských práv Spojených národov (článok 19) a Americkej konvencie o ľudských právach (článok 12), ktoré mexický štát podpísal.“
V roku 1988, keď nový mexický prezident začínal svoje šesťročné obdobie, bola na prezidentskú inauguráciu pozvaná katolícka hierarchia. Vo svojom posolstve prezident Carlos Salinas de Gortari vyhlásil potrebu zmodernizovať vzťahy medzi cirkvou a štátom. Výsledkom tohto nového prístupu bolo nariadenie revízie zákonov týkajúcich sa náboženstva. Okrem toho, krajina sa rozvíjala v demokratickejšiu spoločnosť a začali sa rokovania týkajúce sa dohody o voľnom obchode so Spojenými štátmi a Kanadou. Bolo teda nevyhnutné zrevidovať zákon, aby bol uvedený do súladu so slobodou náboženstva.
Nový zákon
Nový zákon, ako uvádza jeho prvý článok, je „založený na historickom princípe odluky cirkvi od štátu, ako aj na slobode náboženského presvedčenia“. Druhý článok zaručuje slobodu jednotlivca „mať alebo prijať náboženské presvedčenie, ktoré on sám uprednostňuje, a vykonávať uctievanie alebo obrady, či už kolektívne alebo individuálne, podľa svojej voľby... nevyznávať nijaké náboženské presvedčenie... nebyť predmetom diskriminácie, donucovania alebo nepriateľstva pre svoje náboženské presvedčenie... pokojne sa združovať a stretávať za náboženským účelom“. Na základe tohto zákona „budú mať cirkvi a náboženské skupiny legálny status náboženských inštitúcií, ihneď ako dosiahnu príslušnú požadovanú registráciu na Ministerstve vlády“. A ďalej, „náboženské inštitúcie vytvorené podľa súčasného zákona môžu mať svoj vlastný majetok, ktorý im umožňuje napĺňať svoj cieľ“.
Jehovovi svedkovia sú zákonne registrovaní
V súlade s týmto novým zákonom Jehovovi svedkovia v Mexiku podali 13. apríla 1993 na Úrade pre náboženské záležitosti žiadosť, aby boli registrovaní ako náboženstvo. Predtým existovali de facto, ako ktorékoľvek iné náboženstvo v krajine, ale neboli právnym subjektom. Jehovovi svedkovia boli v tejto krajine už od začiatku dvadsiateho storočia. Hoci neexistovalo nijaké zákonné uznanie, 2. júna 1930 mexická vláda schválila International Association of Bible Students (Medzinárodné združenie bádateľov Biblie). Dňa 20. decembra 1932 bol tento názov zmenený na La Torre del Vigía (Strážna veža). No v roku 1943 bol z dôvodu zákonov, ktoré obmedzovali náboženskú činnosť v krajine, registrovaný nový právny subjekt ako občianske združenie. Takto Jehova žehnal dielu, ktoré Jehovovi svedkovia vykonávali po celé tie roky. V súčasnosti podľa dokumentu zo 7. mája 1993, ktorý bol odoslaný 31. mája 1993, sú Jehovovi svedkovia registrovaní ako La Torre del Vigía, A. R. a Los Testigos de Jehová en México, A. R., v oboch prípadoch ako náboženská spoločnosť.
V týchto nových podmienkach stanovených zákonom Jehovovi svedkovia v Mexiku, ako aj v ďalších 230 krajinách sveta ďalej usilovne pracujú na kázaní Božieho Kráľovstva. V Mexiku prebieha veľký program rozširovania, do ktorého patrí výstavba nových sál Kráľovstva a nových zjazdových sál. Vzhľadom na vyše 380 000 zvestovateľov a asi 30 000 nových, ktorí sa každoročne dávajú pokrstiť, treba vykonať mnoho práce, ako vidno z 530 000 domácich biblických štúdií, ktoré sa vedú v súčasnosti.
To neznamená, že všetky problémy Jehovových svedkov v Mexiku sú vyriešené. Ich deti musia stále čeliť tlaku v škole pre spornú otázku neutrality. Úrady sa však vo vzťahu k rozličným náboženským skupinám v krajine snažia uplatňovať nový zákon nestranne. Týmto novým zákonom týkajúcim sa náboženstva urobilo Mexiko naozaj veľký krok vpred, pokiaľ ide o ochranu ľudských práv a náboženskej slobody.
[Obrázky na strane 13]
Dokumenty o registrácii Jehovových svedkov v Mexiku
[Obrázok na strane 14]
Nové stredisko biblického vzdelávania, ktoré budujú Jehovovi svedkovia v Mexiku