Skutočný význam roku 1914

AKO sa uvádza na strane 4, „tento časopis posilňuje dôveru v Stvoriteľov sľub, že skôr ako pominie generácia, ktorá videla udalosti roku 1914, bude vytvorený pokojný a bezpečný nový svet“.

Pravdepodobne mnohých z našich čitateľov tento výrok prekvapuje. A predsa už v decembri 1879 — asi 35 rokov pred rokom 1914 — časopis Strážna veža (vtedy známy ako Sionská Strážna veža a hlásateľ Kristovej prítomnosti) predložil biblické svedectvo, ktoré dokazovalo, že rok 1914 bude významným rokom. Ba ešte aj pred rokom 1879 — v polovici 19. storočia — iní bádatelia Biblie naznačovali, že rok 1914 je možno rokom, ktorý je udaný v biblickom proroctve.a

Proroctvo bolo charakterizované ako dejiny napísané vopred. Táto črta Biblie je dokladom jej božského pôvodu. Okrem toho, že nám Biblia hovorí o budúcich udalostiach, niekedy uvádza aj dĺžku času, ktorý uplynie skôr, ako má niečo nastať. Niektoré z týchto presných proroctiev sa týkajú niekoľkých dní, niektoré sa týkajú rokov a ďalšie stáročí.

Daniel, ktorý prorokoval o čase prvého objavenia sa Mesiáša, odhalil aj to, kedy sa Mesiáš vráti, aby bol „prítomný“ v období nazvanom „čas konca“. (Daniel 8:17, 19; 9:24–27) Toto biblické proroctvo pokrýva dlhé časové obdobie, nie iba niekoľko storočí, ale viac ako dve tisícročia — 2520 rokov! V Lukášovi 21:24 Ježiš nazýva toto obdobie „ustanovenými časmi národov“.b

Rokom 1914 sa začína čas tiesne

Spĺňanie biblického proroctva naznačuje, že od roku 1914 žijeme v čase konca. Ježiš opísal tento čas ako ‚začiatok s tiesnivými bolesťami‘. (Matúš 24:8) V Zjavení 12:12 čítame: „Beda zemi a moru, lebo k vám zostúpil Diabol, majúc veľký hnev, vediac, že má krátky čas.“ To vysvetľuje, prečo je svet od roku 1914 vo väčšom zmätku.

Tento čas konca však má byť relatívne krátkym obdobím — trvajúcim jednu generáciu. (Lukáš 21:31, 32) Skutočnosť, že od roku 1914 uplynulo už osemdesiat rokov, poukazuje na to, že čoskoro môžeme očakávať oslobodenie, ktoré prinesie Božie Kráľovstvo. To znamená, že uvidíme, ako „najponíženejší z ľudstva“ — Ježiš Kristus — preberá úplnú vládu nad „kráľovstvom ľudstva“ a privádza pokojný a spravodlivý nový svet. — Daniel 4:17.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 11]

Komentáre o roku 1914 a o rokoch po ňom

„Je možné, že po zdanlivej nevyhnutnosti dvoch svetových vojen bolo vytvorenie nukleárnych zbraní určitým varovným darom, ktorý nás ušetril od tretej zrážky veľkých národov a uviedol najdlhšie obdobie všeobecného mieru, aké bolo od viktoriánskych čias, hoci mieru spojeného s hrôzou... Čo sa to porobilo s ľudskosťou? Prečo bol prísľub devätnásteho storočia zmarený? Prečo sa dvadsiate storočie zmenilo na vek hrôzy alebo, ako by niektorí povedali, na vek zla?“ — A History of the Modern World—From 1917 to the 1980’s (Dejiny moderného sveta — od roku 1917 do 80. rokov) od Paula Johnsona.

„Zo všetkých kŕčovitých transformácií európskeho systému spôsobili najprudší rozchod s minulosťou veľká vojna a mierové urovnanie, a to po stránke politickej, a nemenej i po stránke ekonomickej a sociálnej... Príjemná sláva tohto produktívneho systému fungujúceho bez obmedzenia sa stratila v katastrofe vojny. Namiesto toho sa Európa musela vyrovnávať s ekonomickým vyčerpaním a všeobecným ekonomickým rozkladom... Toto poškodenie bolo také veľké, že európska ekonomika sa pred vypuknutím ďalšej svetovej vojny nespamätala zo stagnácie a nestability.“ — The World in the Crucible 1914-1919 (Svet v ohnivej skúške rokov 1914–1919) od Bernadotty E. Schmittovej a Harolda C. Vedelera.

„V druhej svetovej vojne malo byť zničené každé puto medzi človekom a človekom. Nemci sa pod hitlerovskou nadvládou, ktorej sami dovolili, aby si ich podrobila, dopustili zločinov, akým sa v rozsahu a v miere zla nevyrovnajú nijaké zločiny, ktoré zatemnili minulosť ľudstva. Hromadný masaker šiestich či siedmich miliónov mužov, žien a detí v nemeckých popravných táboroch, vykonávaný systematizovanými metódami, presahuje čo do hrôzy surové a rýchle jatky Džingischána a čo do rozsahu redukuje tie Džingischánove na jatky trpasličích rozmerov. Na východnom fronte mali tak Nemecko, ako aj Rusko v úmysle vyhladiť, a aj zámerne vyhladzovali, celé populácie... Napokon sme sa dostali z tejto situácie materiálneho pustošenia a morálnej devastácie, akú si ľudia predošlých storočí ani nedokázali predstaviť.“ — The Gathering Storm (Silnejúca búrka), 1. zväzok knihy The Second World War od Winstona S. Churchilla.

„Teraz sú uznané ľudské práva pre ľudí všetkých tried, národov a rás; a predsa sme zároveň klesli do azda neslýchaných hĺbok triedneho boja, nacionalizmu a rasizmu. Tieto zlé vášne nachádzajú voľný priechod v chladnokrvných, vedecky plánovaných ukrutnostiach; v súčasnosti možno vidieť vedľa seba tieto dva nezlučiteľné stavy mysle a dve nezlučiteľné normy správania, a to nielen v tom istom svete, ale niekedy aj v tej istej krajine, a dokonca v tej istej duši.“ — Civilization on Trial (Civilizácia pred súdom) od Arnolda Toynbeeho.

„Ako duch, ktorý sa zdržal po určenej hodine, zotrvalo devätnáste storočie — so svojou neodmysliteľnou usporiadanosťou, sebadôverou a vierou v ľudský pokrok — až do augusta 1914, keď boli významnejšie európske mocnosti postihnuté kolektívnym záchvatom duševného zmätku, ktorý viedol priamo k nezmyselnému vraždeniu miliónov najlepších mladých mužov tej generácie. O štyri a pol roka nato, keď sa svet po mučivej kataklizme Veľkej vojny pokúšal obnoviť normálny život, mnohým (ale rozhodne nie všetkým) vtedajším pozorovateľom sa stalo zjavné, že posledné zostávajúce stopy starého poriadku boli odstránené a ľudstvo vstúpilo do nového veku, ktorý bol oveľa menej racionálny a v menšej miere odpúšťal ľudské nedokonalosti. Tí, ktorí očakávali, že mier bude znamenať začiatok lepšieho sveta, zistili, že ich nádeje boli zmarené v roku 1919.“ — Predhovor v knihe 1919—The Year Our World Began (1919 — rok, ktorým sa začal náš svet) od Williama K. Klingamana.

[Obrázok na strane 10]

Bavorské Alpy