Výchova problémového dieťaťa

„MAL si pekný deň?“ pýta sa Susan svojho syna Jimmyho, ktorý sa štverá do auta, keď ho matka berie zo školy. Zamračí sa a ignoruje ju. „Ach, musel si mať zlý deň,“ konštatuje s pochopením. „Chceš sa o tom porozprávať?“

„Daj mi pokoj,“ zamrmle namiesto odpovede.

„Len si robím o teba starosti. Vyzeráš tak nešťastne. Chcem ti pomôcť.“

„Nechcem tvoju pomoc!“ vykríkne. „Daj mi pokoj! Nenávidím ťa. Radšej by som zomrel!“

„Jimmy!“ Susan prudko dýcha. „Nehovor so mnou takto, lebo — lebo ťa vyplieskam! Chcela som byť k tebe milá. Nechápem, čo sa to s tebou deje. Nepáči sa ti nič, čo poviem alebo urobím.“

Susan je nervózna a vyčerpaná z vlastného pracovného dňa, prepletá sa premávkou a uvažuje, či sa jej niekedy podarí získať si toto dieťa. Cíti sa zmätená a bezmocná, je nazlostená aj rozčúlená na vlastného syna a zmocňuje sa jej pocit viny. Susan sa bojí vziať Jimmyho — vlastné dieťa — domov. Ani vlastne nechce vedieť, čo sa dnes prihodilo v škole. Učiteľka jej určite opäť zavolá. Niekedy si Susan jednoducho nevie rady.

Takéto zdanlivo obyčajné incidenty prerastú do silného citového trápenia plného úzkosti. U detí, ktoré majú ADD/​ADHD alebo sú inak označené ako „problémové“, je charakteristické, že veľmi prudko reagujú, keď sa dostanú do problémov. Majú sklon rýchle dosiahnuť explozívny stav, zanechajúc rodičov nazlostených, ohromených a úplne vyčerpaných.

Zhodnotenie situácie a zákrok

Je typické, že tieto deti sú bystré, mimoriadne citlivé a majú tvorivé schopnosti. Je dôležité uvedomiť si, že sú to zdravé deti so zvláštnymi potrebami, následkom čoho si vyžadujú mimoriadne hlboké porozumenie. Uvádzame niektoré zásady a tipy, ktoré rodičia takýchto detí úspešne uplatnili.

Ponajprv je potrebné naučiť sa rozpoznať situácie a podnety, ktoré dieťa dráždia. (Porovnaj Príslovia 20:5.) Podstatné je, aby si rodičia všímali u dieťaťa signály, ktoré predchádzajú citovým konfliktom, a okamžite zasiahli. Kľúčovým ukazovateľom je výraz tváre, ktorý odráža stúpajúcu frustráciu a neschopnosť zvládnuť danú situáciu. Pomôcť môže láskavé napomenutie, ktoré dieťaťu pripomenie, že sa má ovládať, alebo, ak je to nevyhnutné, vyvedenie dieťaťa zo situácie. Účinný je napríklad „oddychový čas“ — ani nie natoľko ako forma trestu, ale ako spôsob, ktorý dieťaťu i rodičovi poskytne možnosť usporiadať si myšlienky, opäť nadobudnúť pokoj a pokračovať rozumným spôsobom.

V uvedenom príklade Jimmy reagoval na jednoduché otázky prehnane. To je typické v Jimmyho každodennom správaní. Hoci rodič môže ľahko vzťahovať túto zlosť a nenávisť na seba, je podstatné uvedomiť si, že tieto deti často strácajú úsudok (logické myslenie), keď už raz dosiahli bod, v ktorom neznesú ďalší stres. Preto je nutné konať s pochopením. (Príslovia 19:11) V Jimmyho prípade mohla Susan zmierniť situáciu, keby bola upustila od rozhovoru a poskytla chlapcovi čas, aby sa ovládol, a azda neskôr sa mohli o udalostiach dňa porozprávať.

Vystresované deti

Ľudská rodina nemusela nikdy predtým čeliť takým obrovským problémom, tlakom a stresom, ako sú tie, ktoré postihujú moderný svet. Časy sa zmenili, požiadavky sa zvyšujú a od detí sa vyžaduje viac. O tomto probléme píše kniha Good Kids, Bad Behavior (Dobré deti, zlé správanie): „Mnohé problémy, ktoré deti zjavne prežívajú, môžu byť zapríčinené alebo ovplyvnené meniacimi sa spoločenskými vyhliadkami.“ Pre deti s ADD/​ADHD môže byť škola nočnou morou. Bojujú so svojimi nedostatkami, pričom sú nútené prispôsobovať sa explózii technického pokroku, ktorý rýchle pokračuje a mení prostredie na zdanlivo nepriateľské a nebezpečné, čo zvyšuje ich stres. Deti sú po citovej stránke príliš nezrelé na to, aby zvládli všetky tieto problémy. Potrebujú pomoc rodičov.

Znížte napätie

Aby sme mali šťastnejšie, zdravšie deti, je dôležité vytvoriť prostredie poriadku a stability. Na zmenšenie napätia v domácnosti môže byť účinné začať so zjednodušeným spôsobom života. Keďže tieto deti sú impulzívne — ich pozornosť sa ľahko rozptýli a sú nadmerne aktívne — je potrebné znížiť negatívny vplyv množstva podnetov. Znížte počet hračiek, s ktorými dovolíte dieťaťu hrať sa naraz. Usilujte sa iba o jednu činnosť alebo o jeden program naraz dovtedy, kým sa táto činnosť alebo program neskončia. Keďže tieto deti sú často samy dezorientované, organizácia činnosti zníži ich frustráciu na minimum. Čím je menej vecí, s ktorými sa deti budú musieť zaoberať, a čím sú pre ne dostupnejšie, tým ľahšie je zvládnuť to, čo je dôležité.

Ďalším účinným spôsobom, ako zmenšiť stres v domácnosti, je zavedenie nemenného, nie však strnulého poriadku, ktorý poskytne deťom pocit stability. Časový rozvrh činností nie je natoľko dôležitý, ako sled, poradie, v ktorom činnosti nasledujú. To možno dosiahnuť uplatňovaním praktických návrhov, ako sú napríklad tieto: Pravidelne dávajte deťom jednoduchú, dobre vyváženú stravu a občerstvenie. Dbajte, aby sa večerná príprava na spánok niesla v láskavom, nežnom a upokojujúcom duchu. Nakupovanie môže nadmerne živé deti príliš rozrušiť, preto nákup vopred naplánujte a nesnažte sa ísť do mnohých obchodov; a keď ste na výlete, vysvetlite dieťaťu, aké správanie od neho očakávate. Zaužívaný postup pomáha dieťaťu so zvláštnymi potrebami naučiť sa ovládať svoje impulzívne správanie. Navyše, pomáha rodičom nadobudnúť predvídavosť.

Spolu so zmyslom pre plánovitosť je užitočné vytvoriť systém pravidiel a zahrnúť doň aj následky za porušenie týchto pevne stanovených pravidiel. Stanovené pravidlá, ktoré sú dôsledné, a pritom vyhovujú obidvom rodičom, určujú deťom hranice prijateľného správania — a učia ich aj zodpovednosti. Ak je to potrebné (ako pripomienka pre rodičov aj pre dieťa), umiestnite zoznam pravidiel na viditeľné miesto. Dôslednosť je kľúčom k emocionálnej istote.

Keď pochopíme, čo dieťa uprednostňuje, čo má rado a čo nie, a prispôsobíme sa tomu, môže to veľmi prispieť k zníženiu zbytočného napätia v domácnosti. Pretože zvláštna povaha týchto detí je často nevypočítateľná a impulzívna, ich styk s inými deťmi môže byť náročnou záležitosťou. Požičiavanie dačoho, najmä hračiek, môže byť osobitnou oblasťou konfliktov, preto rodičia môžu dovoliť takým deťom, aby samy vybrali, ktoré obľúbené veci budú ochotné požičať. Ďalej, regulácia množstva podnetov, tak, že im dovolíme mať iba malý okruh kamarátov a tvorivých činností, aby sa príliš nerozrušovali, môže tiež pomôcť vyrovnať sa s ich nízkym senzorickým prahom.

Je dôležité, aby rodičia umožnili každému dieťaťu vyvíjať sa svojím spôsobom a aby sa vyhýbali núteniu alebo formovaniu dieťaťa do nepotrebnej konformity. Ak dieťa nemá rado niektoré jedlo alebo oblečenie, nedávajte mu ho. Tieto malé tŕne podráždenia jednoducho nestoja za konflikt. Zásadne sa nesnažte ovládať všetko. Buďte vyrovnaní, ale keď ste urobili rozhodnutia vzhľadom na to, čo je pre kresťanskú rodinu prijateľné, držte sa toho.

Usmerňovanie správania

Nevypočítateľné deti obyčajne vyžadujú vyšší stupeň usmerňovania. Preto veľa rodičov trpí pocitom viny, keď majú deti príliš často trestať. Dôležité je však uvedomovať si rozdiel medzi trestaním a týraním. Podľa knihy A Fine Line—​When Discipline Becomes Child Abuse (Deliaca čiara — kedy sa trestanie dieťaťa stáva týraním) k 21 percentám telesného týrania dochádza údajne vtedy, keď sa deti správajú agresívne. Preto výskum usudzuje, že u detí s ADD/​ADHD je „väčšie riziko, že budú fyzicky týrané a zanedbávané“. Výchova detí, ktoré majú zvláštne potreby, môže byť nepochybne stresujúca, ale ich usmerňovanie musí byť zdravé a vyrovnané. Keďže tieto deti sú obyčajne veľmi inteligentné a tvorivé, zvládnutie situácií, ktoré vyžadujú logické myslenie, je pre rodičov výzvou. Také deti majú často spôsob, ako poukázať na trhliny v najvynikajúcejšej logike rodiča. Nedovoľte im to! Udržte si rodičovskú autoritu.

Priateľsky, ale pevne im podajte krátke vysvetlenie; inými slovami, priveľa nevysvetľujte a neupúšťajte od pevne stanovených pravidiel. Nech vaše „áno“ znamená áno a vaše „nie“ nech znamená nie. (Porovnaj Matúša 5:37.) Deti nie sú diplomati; vyjednávanie s nimi preto vedie k hádkam, hnevu, frustrácii a môže prerásť do kriku a násilia. (Efezanom 4:31) Vyhýbajte sa tiež nadmernému upozorňovaniu. Ak je potrebný trest, mal by byť bezodkladne vykonaný. Kniha Raising Positive Kids in a Negative World (Výchova pozitívne zmýšľajúcich detí v negatívnom svete) nabáda: „Pokoj, istota a pevnosť — to je podstata autority.“ Ďalej si všimnite výborný návrh v novinách The German Tribune: „Hovorte s dieťaťom vždy tak, aby ste udržiavali jeho pozornosť: často ho oslovujte menom, udržiavajte zrakový kontakt a vyjadrujte sa jednoducho.“

K týraniu dochádza vtedy, keď rodičia stratia sebaovládanie. Ak rodič kričí, už stratil sebaovládanie. Pätnásta kapitola knihy Prísloví sa dotýka námetu výchovy detí a trestania. Štvrtý verš napríklad hovorí: „Pokojný jazyk je stromom života, ale jeho prekrútenosť znamená zrútenie v duchu.“ Verš 18: „Rozzúrený muž roznecuje spor, ale kto je pomalý do hnevu, utišuje hádku.“ A napokon verš 28: „Srdce spravodlivého uvažuje, čo odpovedať.“ Preto je dôležité rozlišovať nielen to, čo hovoríme, ale aj ako to hovoríme.

Pochvala, nie odsudzovanie

Keďže problémové deti robia veci, ktoré sú výsledkom tvorivosti, sú zvláštne, dokonca nezmyselné, rodičia sa v hneve často uchyľujú ku kritizovaniu, zosmiešňovaniu, nadávaniu a bitke. Avšak Biblia v preklade Today’s English Version v liste Efezanom 6:4 dáva rodičom pokyny, aby vychovávali deti s „kresťanským karhaním a poučovaním“. Ako karhal Ježiš tých, ktorí urobili chybu? Ježiš karhal poučovaním, ktoré ľudí usmerňovalo a učilo, a zaobchádzal s nimi čestne a pevne. Karhanie je proces, spôsob poučovania, ktoré sa musí pri zaobchádzaní s deťmi obyčajne stále opakovať. — Pozri článok „Čo o tom hovorí Biblia... ‚Prút kázne‘ — je zastaraný?“ v Prebuďte sa! z 8. septembra 1992.

Správne karhanie vytvára prostredie dôvery, vrúcnosti a stability; keď je teda karhanie potrebné, malo by sa udeľovať s vysvetlením. Pri výchove detí neexistujú dajaké okamžité riešenia, lebo deti sa učia postupne, časom. Správna výchova ktoréhokoľvek dieťaťa si vyžaduje veľa starostlivosti a lásky, veľa času a námahy, a výchova problémového dieťaťa tým viac. Možno bude užitočné, keď si zapamätáte tento stručný výrok: „Hovor to, čo si myslíš, mysli tým to, čo hovoríš, a urob to, čo hovoríš, že urobíš.“

Jednou z najviac frustrujúcich stránok problému zaobchádzania s deťmi, ktoré svojím správaním pôsobia starosti, je ich nadmerné dožadovanie sa pozornosti. Pozornosť, ktorej sa im dostane, je príliš často skôr negatívna, než pozitívna. Rýchle si však všimnite, pochváľte alebo odmeňte dobré správanie alebo dobre vykonanú prácu. To je pre dieťa veľmi povzbudzujúce. Spočiatku sa vaše úsilie bude možno zdať prehnané, ale je skutočne hodné výsledku. Deti potrebujú malú, ale okamžitú odmenu.

Otcova skúsenosť s Gregom

„Keď mal náš syn Greg päť rokov a chodil do škôlky, diagnostikovali uňho ADHD. Vtedy sme navštívili detského lekára, vývojového psychológa, ktorý potvrdil, že Greg má určite ADHD. Povedal nám: ‚Nie je to jeho chyba a nie je to ani vaša chyba. On si nemôže pomôcť, ale vy mu pomôcť môžete.‘

Často sme mysleli na tieto slová, lebo nám objasnili, že ako rodičia máme veľkú zodpovednosť pomáhať svojmu synovi vyrovnať sa s ADHD. V ten deň nás lekár poslal domov s literatúrou na prečítanie a sme presvedčení, že vedomosti, ktoré sme získali za posledné tri roky, boli veľmi dôležité pri plnení našich rodičovských povinností voči Gregovi.

Keď vychovávate dieťa s ADHD, je veľmi dôležité upevňovať vhodné správanie, dávať výstrahy a ak je to potrebné, za zlé správanie trestať. Čím systematickejší a pevnejší dokážete byť, tým budú dosiahnuté výsledky lepšie. Tieto jednoduché rady sú pravdepodobne kľúčovým činiteľom pri výchove dieťaťa s poruchou ADHD. Keďže to však musíte robiť tak veľa ráz za deň, ľahšie sa to povie, než urobí.

Postup, o ktorom sme sa presvedčili, že je najúčinnejší, je „oddychový čas“. Kedykoľvek využívame na zmenu zlého správania „oddychový čas“, zaradíme aj program upevňovania na povzbudenie lepšieho správania. Týmto upevňovaním môže byť pochvala, objatie, či dokonca známka alebo výsada. Išli sme do obchodu a kúpili sme tabuľku na nalepovanie nálepiek. Hore sme napísali, čo je vhodné správanie. Zakaždým, keď sme videli, že sa Greg správa dobre, dali sme mu nálepku, aby si ju nalepil na tabuľku. Keď je tabuľka plná, je na nej napríklad 20 nálepiek, dostane odmenu. Tou je obyčajne niečo, čo má veľmi rád, napríklad prechádzka v parku. Pomáha to, pretože ho to motivuje, aby si počínal dobre. Lepí si nálepky a vidí, ako si počína a ako sa blíži odmena.

Iným spôsobom, o ktorom sme sa presvedčili, že je účinný, je dávať Gregovi možnosť vybrať si. Namiesto priameho príkazu dostane na výber. Alebo sa bude vhodne správať, alebo ponesie logické dôsledky svojho správania. To ho učí zodpovednosti a správnemu rozhodovaniu. Keď je to dačo, čo je pretrvávajúcim problémom, napríklad zlé správanie v obchode alebo v reštaurácii, môžeme použiť tabuľku s nálepkami a odmenou. Tak vidí, že vhodné správanie je prospešné a my mu prejavíme uznanie za jeho zlepšenie.

Väčšina ľudí si neuvedomuje, že ADHD ovplyvňuje schopnosť dieťaťa usmerňovať svoje správanie a reakcie. Veľa ľudí je presvedčených, že tieto deti by mohli ovládať svoj rozsah pozornosti a svoje správanie, keby sa viac snažili, a keď sa to deťom nedarí, obviňujú rodičov.

Pre dieťa s ADHD je fyzicky nemožné, aby dve hodiny pokojne sedelo na zborovom zhromaždení v sále Kráľovstva. Nikdy nezabudneme na to, ako Greg už ako päťročný pred každým zhromaždením zvyčajne plakal a pýtal sa nás: ‚Je to dlhé zhromaždenie, alebo krátke?‘ Keď to bolo dvojhodinové zhromaždenie, obyčajne veľmi nariekal, lebo vedel, že nedokáže ticho sedieť. Pre jeho poruchu a obmedzenia, ktoré prináša ADHD, sme museli urobiť určité ústupky. Vieme, že Jehova rozumie tejto poruche viac než ktokoľvek iný, a to je pre nás zdrojom útechy. V súčasnosti Greg neužíva lieky a je na úrovni zodpovedajúcej žiakovi jeho veku.

Vložili sme svoju nádej v Jehovu a oči máme upreté na nový svet a to nás podporuje. Naša nádej znamená veľa aj pre Grega. Skutočne ho nadchne, dokonca vženie mu slzy do očí, keď si pomyslí, ako Jehova na rajskej zemi odstráni jeho ADHD.“

[Rámček na strane 9]

Vhodné odmeny za dobré správanie môžu zahŕňať:

1. POCHVALU — slovami vyjadrenú chválu za dobre vykonanú prácu; vyjadrenie ocenenia za dobré správanie spolu s milým výrazom tváre.

2. TABUĽKOVÝ SYSTÉM — vystavený na viditeľnom mieste s atraktívnymi nálepkami alebo hviezdičkami na podporu dobrého správania.

3. ZOZNAM DOBRÝCH VECÍ — prijateľných a chvályhodných výsledkov. Zakaždým, keď dieťa niečo dobre urobí, spočiatku bez ohľadu na to, aká je to maličkosť, zapíšte to a prečítajte niektorému členovi rodiny.

4. UKAZOVATEĽ SPRÁVANIA — podľa veku dieťaťa pridávajte do pohára fazuľky alebo lentilky, keď dieťa niečo robí dobre (konkrétne upevnenie). Cieľom je zaviesť bodový systém na získanie odmeny, ktorou môže byť niečo, čo by rodina robila i tak, napríklad kino, korčuľovanie, obed v reštaurácii a podobne. Namiesto toho, aby ste dieťaťu zdôrazňovali: „Keď sa nebudeš dobre správať, nepôjdeme,“ skúste hovoriť: „Ak sa budeš dobre správať, pôjdeme.“ Účelom je zmeniť negatívne myslenie na pozitívne, zatiaľ čo poskytujeme primeraný čas na to, aby sa zmena uskutočnila.

[Obrázok na strane 7]

Rozhovory môžu niekedy vyvolať citový výbuch

[Obrázok na strane 8]

Keď robíte rozhodnutia, vysvetlite ich a potom sa ich držte

[Obrázok na strane 10]

Hrdo si lepí na svoju tabuľku ďalšiu nálepku