Ako zvládnuť nároky

POČAS rokov boli navrhované viaceré spôsoby liečby ADHD. Niektoré z nich sa zamerali na stravu. Niektoré štúdie však naznačujú, že hyperaktivitu obyčajne nezapríčiňujú prísady do jedla a riešiť ju úpravou výživy je často neúčinné. Inými spôsobmi liečby ADHD sú lieky, usmerňovanie správania a poznávací tréning.a

Lieky. Keďže ADHD očividne súvisí s nesprávnou funkciou mozgu, mnohým deťom lieky pomohli obnoviť správnu chemickú rovnováhu.b No lieky nemôžu nahradiť učenie. Dieťaťu iba pomáhajú sústrediť sa, čím mu poskytujú základ na učenie sa novým veciam.

Lieky pomohli aj mnohým dospelým. Opatrnosť je však namieste — u mládeže i u dospelých —, lebo užívanie niektorých dráždivých liekov používaných na liečbu ADHD môže viesť k závislosti.

Usmerňovanie správania. Aj keď má dieťa ADHD, ešte to nezbavuje rodičov zodpovednosti viesť ho k disciplíne. Hoci dieťa môže mať v tomto ohľade zvláštne potreby, Biblia rodičov nabáda: „Vychovávaj chlapca podľa cesty, ktorá je pre neho; aj keď zostarne, neodbočí z nej.“ (Príslovia 22:6) Barbara Ingersollová v knihe Your Hyperactive Child (Vaše hyperaktívne dieťa) píše: „Rodič, ktorý sa jednoducho vzdá a nechá svoje hyperaktívne dieťa ‚vyvádzať‘, dieťaťu nepomáha. Práve tak ako všetky iné deti, aj hyperaktívne dieťa potrebuje sústavné vedenie k disciplíne spojené s rešpektovaním dieťaťa ako osobnosti. To znamená určenie jasných hraníc a vhodné odmeňovanie i trestanie.“

Preto je dôležité, aby rodičia stanovili jasné pravidlá. Navyše, v každodennej činnosti by mal panovať pevný režim. Rodičia azda budú chcieť poskytnúť dieťaťu určitú voľnosť pri vypracúvaní denného rozvrhu, do ktorého sa zahrnie čas na domáce úlohy, štúdium, kúpanie a tak ďalej. Potom tento rozvrh dôsledne dodržiavajte. Uistite sa, že každodenný rozvrh sa dodržiava. Časopis Phi Delta Kappan uvádza: „Lekári, psychológovia, riaditelia škôl a učitelia sú povinní dieťaťu a jeho rodičom vysvetliť, že diagnóza ADD alebo ADHD nie je dôvodom na to, aby sa dieťaťu všetko prepáčilo, ale že táto porucha je skôr vysvetlením, ktoré ich môže viesť k tomu, aby dieťaťu poskytovali primeranú pomoc.“

Poznávací tréning. To znamená pomáhať dieťaťu zmeniť názor na seba a svoju poruchu. „Ľudia s poruchou pozornosti si myslia, že sú ‚škaredí, hlúpi a zlí‘, i keď sú príťažliví, inteligentní a dobrosrdeční,“ hovorí Dr. Ronald Goldberg. Preto dieťa s ADD alebo s ADHD potrebuje mať správny názor na svoju hodnotu a potrebuje vedieť, že problémy s pozornosťou sa dajú zvládnuť. To je dôležité najmä v období dospievania. Kým dieťa s ADHD dosiahne pubertu, môže zažiť veľa kritiky od rovesníkov, učiteľov, súrodencov, a dokonca aj od rodičov. Teraz si potrebuje stanoviť realistické ciele a posudzovať sa skôr realisticky než tvrdo.

Vyššie uvedené spôsoby liečby možno uplatniť aj u dospelých s ADHD. „S vekom je potrebné urobiť úpravu liečby,“ píše Dr. Goldberg, „ale podporná liečba — liekmi, kde je to vhodné, usmerňovaním správania a poznávacím [tréningom] — zostáva po celý život cenným prístupom.“

Poskytovanie podpory

John, otec dospievajúceho syna s ADHD, hovorí rodičom nachádzajúcim sa v podobnej situácii: „Zistite si o tomto probléme všetko, čo môžete. Rozhodujte sa na základe týchto informácií. A predovšetkým, milujte svoje dieťa, budujte jeho sebaúctu. Malá sebaúcta mu ničí životný elán.“

Aby malo dieťa s ADHD primeranú podporu, musia rodičia spolupracovať. Dr. Gordon Serfontein píše, že dieťa s ADHD potrebuje „vedieť, že ho doma milujú a že táto láska pramení z lásky, ktorá panuje medzi rodičmi“. (Kurzíva od nás.) Žiaľ, takú lásku vždy nevidno. Dr. Serfontein pokračuje: „Je už dostatočne overené, že v rodine, kde je [dieťa s ADHD], sa takmer o tretinu častejšie vyskytujú medzi manželmi nezhody a rozchod než u ostatnej populácie.“ Aby sa takýmto nezhodám predišlo, otec by mal mať pri výchove dieťaťa s ADHD podstatnú úlohu. Zodpovednosť nemá zostávať iba na matke. — Efezanom 6:4; 1. Petra 3:7.

Významnou podporou môžu byť blízki priatelia, hoci nie sú súčasťou rodiny. Ako? „Buďte láskaví,“ hovorí John, ktorého sme citovali predtým. „Dívajte sa aj pod povrch vecí. Spoznajte také dieťa. Porozprávajte sa aj s rodičmi. Ako sa im darí? S čím každý deň zápasia?“ — Príslovia 17:17.

Členovia kresťanského zboru môžu urobiť veľa tak na podporu dieťaťa s ADHD, ako aj na podporu rodičov. Ako? Neočakávajte nerozumne veľa. (Filipanom 4:5) Niekedy môže dieťa s ADHD vyrušovať. Vnímavý spoluveriaci sa zdrží necitlivej poznámky: „Prečo nedávate na dieťa pozor?“ alebo „Prečo ho už nepotrestáte?“; namiesto toho si uvedomí, že rodičia môžu byť už preťažení každodennou náročnou úlohou vychovávať dieťa s ADHD. Samozrejme, rodičia by mali urobiť všetko, čo môžu, aby rušivé správanie dieťaťa tlmili. No namiesto prejavu podráždenia by sa mali príbuzní vo viere usilovať prejavovať „súcit“ a ‚žehnať‘. (1. Petra 3:8, 9) Áno, Boh často „potešuje skrúšených“ prostredníctvom súcitných spoluveriacich. — 2. Korinťanom 7:5–7.

Ľudia študujúci Bibliu si uvedomujú, že všetku ľudskú nedokonalosť vrátane porúch učenia a ADHD sme zdedili po prvom človeku, Adamovi. (Rimanom 5:12) Vedia tiež, že Stvoriteľ, Jehova, splní svoj sľub nastoliť spravodlivý nový svet, v ktorom už viac nebudú skľučujúce choroby. (Izaiáš 33:24; Zjavenie 21:1–4) Toto uistenie je pre postihnutých takými poruchami, ako je ADHD, spoľahlivou podporou. „Vek, tréning a skúsenosti pomáhajú nášmu synovi pochopiť a zvládnuť svoju poruchu,“ hovorí John. „Ale v tomto systéme vecí nebude úplne vyliečený. Každodennou útechou je pre nás to, že v novom svete Jehova napraví synovu poruchu a umožní mu, aby sa naplno tešil zo života.“

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček na strane 8]

Upozornenie pre rodičov

V SKUTOČNOSTI sú všetky deti občas nepozorné, impulzívne alebo príliš živé. Tieto vlastnosti však vždy nenaznačujú, že dieťa má ADHD. Dr. Stanton E. Samenow v knihe Before It’s Too Late (Kým nie je príliš neskoro) píše: „Poznám nespočetne veľa prípadov, keď sa dieťaťu, ktoré nechce niečo urobiť, prepáči, lebo sa predpokladá, že trpí nejakým handicapom alebo stavom, za ktorý nemôže.“

Dr. Richard Bromfield tiež vidí potrebu byť opatrný. „Je isté, že niektorí ľudia, u ktorých bola zistená ADHD, majú neurologickú poruchu a potrebujú lieky,“ píše. „Ale touto poruchou sa vysvetľujú aj všetky druhy zneužívania, pretvárky, zanedbávania a iných spoločenských ziel, ktoré vo väčšine prípadov nemajú s ADHD nič spoločné. Skutočnosťou je, že nedostatok hodnôt v modernom živote — nezmyselné násilie, zneužívanie drog, ale tiež menej hrozivé faktory, ako sú domácnosti, v ktorých vládne neusporiadanosť a chaos — prispieva k nepokoju pripomínajúcemu ADHD viac než akékoľvek neurologické postihnutie.“

Dr. Ronald Goldberg má teda dobrý dôvod, keď varuje, aby sa ADHD nepoužívalo ako „jedno vrece, do ktorého sa dá hodiť všetko“. Radí „uistiť sa o tom, že boli zvážené všetky diagnózy prichádzajúce do úvahy, aby sa dospelo k správnemu záveru“. Príznaky, ktoré pripomínajú ADHD, môžu poukazovať na jeden z mnohých fyzických alebo emocionálnych problémov. Preto je pri stanovení presnej diagnózy nevyhnutná pomoc skúseného lekára.

Aj keď je diagnóza stanovená, rodičia urobia dobre, keď zvážia všetky klady a zápory liekov. Ritalin môže eliminovať nežiaduce symptómy, ale môže mať aj nepríjemné vedľajšie účinky, ako je nespavosť, zvýšená úzkosť a nervozita. Preto Dr. Richard Bromfield radí neponáhľať sa príliš s podávaním liekov dieťaťu len preto, aby sa uňho eliminovali symptómy. „Príliš veľa detí a stále viac dospelých užíva Ritalin nevhodne,“ hovorí. „Podľa mojich skúseností sa to javí tak, že užívanie Ritalinu závisí do značnej miery od schopnosti rodičov a učiteľov znášať správanie detí. Poznám deti, ktorým ho podávajú skôr na upokojenie než preto, že by ho potrebovali.“

Rodičia by teda nemali príliš rýchle stanoviť, že ich deti majú ADHD alebo poruchu učenia. Skôr by mali starostlivo, s pomocou školeného odborníka, zvážiť fakty. Ak sa zistí, že dieťa má poruchu učenia alebo ADHD, rodičia by si mali dať čas na to, aby sa s týmto problémom dobre oboznámili a mohli konať v najlepšom záujme svojich detí.

[Obrázok na strane 9]

Dieťa s ADHD potrebuje láskavé, no sústavné vedenie k disciplíne

[Obrázok na strane 10]

Rodičovská pochvala veľmi pomáha