Misionári — nositelia svetla, alebo tmy? — 6. časť

Robenie pravých učeníkov dnes

JEŽIŠ KRISTUS prikázal: „Preto choďte a robte učeníkov z ľudí všetkých národov, krstite ich.“ (Matúš 28:19) Dielo Everyman’s Encyclopedia hovorí, že toto poverenie „vykonávali kresťania v každej dobe“, hoci dodáva, že „niekedy len s malým zanietením“. Kniha The Missionary Myth (Misionársky mýtus) sa pýta: „Vari sa misionárska éra skončila?“

Časopis Newsweek priniesol v januári tohto roku správu: „Pápež Ján Pavol II. vedie rímsky katolicizmus do ulíc.“ Časopis vysvetľoval: „Pápež vysiela 350 laických evanjelistov, aby hľadali konvertitov na rímskych diskotékach, v supermarketoch a na staniciach metra. Táto skúšobná akcia sa začína v Popolcovú stredu (16. februára). Ak bude mať úspech, pontifex vyšle evanjelistov do celého sveta — čo je ťah, ktorého výsledkom by mohli byť katolícki misionári zvoniaci na domové zvončeky od Buenos Aires po Tokio.“

Naproti tomu Jehovovi svedkovia už dávno chápu, že majú povinnosť konať evanjelizačné dielo. (2. Timotejovi 4:5) Prirodzene, nie všetci kážu ako misionári v cudzích krajinách. Môžu však kázať — a aj kážu — kdekoľvek sa nachádzajú. V tomto zmysle sú všetci misionármi.

Špeciálna škola

Začiatkom štyridsiatych rokov spoločnosť Watch Tower založila školu na výchovu skúsených služobníkov, ktorí by slúžili ako misionári v cudzích krajinách, kde je naliehavo potrebná pomoc. Počas rokov sa osnovy tejto školy upravovali, ale nikdy sa neodklonila od svojho základného cieľa zdôrazňovať štúdium Biblie a dovŕšiť životne dôležité dielo evanjelizácie.

Pre túto novú školu bol vybraný názov Gileád, ktorý v hebrejčine znamená „Hromada svedectva“. Škola Gileád pomohla navŕšiť hromadu svedectva na Jehovovu česť, a tak zohrala kľúčovú úlohu pri vykonávaní celosvetového kazateľského diela, o ktorom Ježiš predpovedal, že bude prebiehať v našich dňoch. — Matúš 24:14.

Keď v roku 1943 prehovoril Nathan H. Knorr, vtedajší prezident spoločnosti Watch Tower, k prvej triede školy Gileád, povedal: „Dostávate ďalšiu prípravu pre dielo podobné dielu apoštola Pavla, Marka, Timoteja a ďalších, ktorí cestovali do všetkých končín Rímskeho impéria a hlásali posolstvo o Kráľovstve... Vaším hlavným dielom je kázanie evanjelia o Kráľovstve z domu do domu, ako to robil Ježiš a apoštoli.“

Keď prvá trieda ukončila svoje školenie, jej absolventi boli poslaní do deviatich latinskoamerických krajín. Doteraz bolo v škole Gileád vyškolených vyše 6500 študentov z viac ako 110 krajín a boli poslaní ako misionári do vyše 200 krajín včítane súostroví.

Misionári iného druhu

Predchádzajúce články tohto seriálu hovorili o činnosti misionárov takzvaného kresťanstva v minulosti. Mnohí z nich, podobne ako tí, čo boli poslaní do Grónska, preložili Bibliu alebo jej časti do miestneho jazyka. A predsa mali títo raní misionári často iné záujmy, než vyučovať ľudí z Biblie.

Napríklad misionári takzvaného kresťanstva v Japonsku boli zapojení do činnosti „vzdelávacích inštitúcií a škôl“, uvádza Kodansha Encyclopedia of Japan a pokračuje: „Viacerí misionári sa vyznamenali svojou učenosťou.“ Stali sa lingvistami alebo profesormi a vyučovali také predmety, ako je literatúra, jazyk, história, filozofia, východoázijské náboženstvá a japonský folklór. „Dôležitou súčasťou misionárskeho diela boli aj charitatívne inštitúcie a inštitúcie sociálnej starostlivosti,“ dodáva táto encyklopédia.

Misionári vo všeobecnosti nepovažovali kázanie evanjelia za prvoradé. Pričasto zdôrazňovali skôr uspokojovanie telesných, ako duchovných potrieb. Začali sa sústreďovať na svoje osobné záujmy. Preto je dnes istý misionár anglikánskej cirkvi, ktorý bol poslaný do Japonska roku 1889, známy predovšetkým ako „otec japonského horolezectva“.

Misionári vyškolení v Gileáde sa v mnohom líšia od misionárov takzvaného kresťanstva. Publikácia Jehovah’s Witnesses—​Proclaimers of God’s Kingdom (Jehovovi svedkovia — hlásatelia Božieho Kráľovstva) uvádza v 23. kapitole toto: „Misionári, ktorí absolvovali školu Gileád, vyučujú ľudí z Biblie. Namiesto toho, aby stavali kostoly a čakali, že ľudia prídu za nimi, navštevujú ich z domu do domu... nie aby si nechali slúžiť, ale aby slúžili.“

Aké bolo ovocie?

Nakoľko úspešní boli misionári takzvaného kresťanstva po stáročiach strávených robením kresťanských učeníkov v Európe? Kniha A Global View of Christian Missions (Globálny pohľad na kresťanské misie) odpovedá: „Podľa odhadu sa 160 miliónov ľudí v Európe nehlási k žiadnemu náboženstvu. Medzi tými, ktorí sa ešte vyhlasujú za verných kresťanstvu, je málo takých, čo berú svoje náboženstvo vážne... Európa sa ani pri tej najväčšej predstavivosti nedá nazvať kresťanským kontinentom.“

Aká je situácia v Ázii? Dielo Kodansha Encyclopedia of Japan odpovedá: „Kresťanstvo sa bežne stále pokladá za ‚cudzie‘ vyznanie... nevhodné pre priemerných Japoncov... Kresťanské hnutie zostáva na periférii japonskej spoločnosti.“ Skutočne, v Japonsku necelé 4 percentá ľudí o sebe vyhlasujú, že sú kresťanmi, v Indii sú to necelé 3 percentá, v Pakistane necelé 2 percentá a v Číne necelého pol percenta.

Aká je situácia v Afrike po stáročiach misionárskej činnosti takzvaného kresťanstva na tomto kontinente? V správe o stretnutí afrických biskupov, ktoré sa konalo na jar tohto roku v Ríme, nemecký časopis Focus uviedol: „Africké náboženstvá už nemajú byť odsudzované ako pohanské modlárstvo. Oficiálny, hoci zatiaľ nezverejnený dokument kladie ‚tradičné africké náboženstvá‘ na úroveň dôstojných a životaschopných partnerov. Ich členovia si zasluhujú úctu. Táto synoda uznala, že náboženstvá, ktoré boli predtým odsudzované pre svoj modlársky charakter, ‚často určovali životný štýl aj toho najpresvedčenejšieho katolíka‘.“a

Nakoľko úspešní boli misionári takzvaného kresťanstva po stáročiach strávených robením kresťanských učeníkov na americkom kontinente? Kniha Mission to the World (Misia do sveta) odpovedá: „‚Latinská Amerika‘ si stále zasluhuje označenie ‚zanedbaný kontinent‘, a to aj napriek veľkému pokroku misionárskej činnosti v posledných desaťročiach.“ Čo sa týka Spojených štátov, časopis Newsweek uvádza, že nedávne prieskumy „jasne ukazujú, že aj keď je americká krajina presiaknutá náboženstvom, iba menšina ho berie vážne... Polovica ľudí, ktorí hovoria osobám vykonávajúcim prieskum, že trávia nedele v kostole, nehovorí pravdu... Približne tretina Američanov nad 18 rokov má úplne svetský názor na život... Iba 19 percent... pravidelne praktizuje svoje náboženstvo.“

Stručne povedané, misionári takzvaného kresťanstva ako skupina sa vo svojom úsilí zmierniť problémy chudoby, chatrného zdravia a nedostatku vzdelania zastávali ľudských programov, ktoré priniesli prinajlepšom iba dočasnú a čiastočnú úľavu. Naproti tomu praví kresťanskí misionári upriamujú ľudí na Božie zriadené Kráľovstvo, ktoré prinesie trvalú a úplnú úľavu. Toto Kráľovstvo nielenže zmierni problémy; ono ich aj vyrieši. Áno, Božie Kráľovstvo prinesie ľudstvu dokonalé zdravie, skutočné ekonomické zabezpečenie, nekončiace sa príležitosti tvorivej práce pre všetkých a život bez konca! — Žalm 37:9–11, 29; Izaiáš 33:24; 35:5, 6; 65:21–23; Zjavenie 21:3, 4.

Misionári takzvaného kresťanstva azda poukazujú na ľudí, ktorí tvrdia, že sú kresťanmi, a ktorí príležitostne navštevujú náboženské obrady, ako na dôkaz toho, že urobili ‚učeníkov z ľudí všetkých národov, krstiac ich‘. Ale skutočnosti dokazujú, že sa im nepodarilo týchto pokrstených naučiť ‚zachovávať všetko, čo Ježiš prikázal‘. — Matúš 28:19, 20.

Vyučovacia činnosť pravých kresťanov však pretrvá až do Božieho nového sveta. Pôjde tak ďaleko, že pojme milióny vzkriesených, ktorí budú potrebovať poučovanie o Božích cestách. Potom, už bez satanského vplyvu, budú mať kresťania nádhernú výsadu ďalej robiť učeníkov — ako ich robia už desaťročia.

[Poznámka pod čiarou]

[Rámček na strane 24]

Ako pomohli ľuďom

Tu sú vyjadrenia ľudí, ktorí mali úžitok z pomoci misionárov vyškolených v Gileáde.

„Žasla som nad ich húževnatosťou a nad tým, ako sa vyrovnali s toľkými vecami, ktoré boli v ich domovine iné: s podnebím, jazykmi, zvykmi, potravou a s náboženstvami. Zostali však na svojich pridelených miestach, niektorí až do smrti. Ich dobré študijné návyky a horlivosť v službe mi pomohli vypestovať si to isté.“ — J. A., India.

„Zapôsobila na mňa misionárova dochvíľnosť pri štúdiu so mnou. Prejavoval pozoruhodné sebaovládanie, keď sa vyrovnával s mojimi predsudkami a nevedomosťou.“ — P. T., Thajsko.

„Spolu s manželkou sme si vážili rýdzosť, ktorú prejavovali misionári z radov svedkov. Ich aktivita nás ovplyvnila, aby sme službu celým časom urobili svojím cieľom, a dnes máme radosť z toho, že sme sami misionármi.“ — A. C., Mozambik.

„Môj život sa stal egocentrickým. Stretnutie s misionármi bolo pre mňa podnetom, ktorý som potreboval, aby som to zmenil. To, čo som u nich videl, nebolo povrchné, ale pravé šťastie.“ — J. K., Japonsko.

„Misionári takzvaného kresťanstva žili pohodlným životom. Sluhovia im upratovali dom, varili, prali, starali sa o záhradu a riadili auto. Bola som prekvapená, keď som videla misionárov z Gileádu, ako si sami zručne robia domáce práce, zatiaľ čo pomáhajú miestnym ľuďom dozvedieť sa o Božom Kráľovstve.“ — S. D., Thajsko.

„Sestry misionárky vykonávali u ľudí návštevy na bicykloch ešte aj vtedy, keď teplota vystúpila nad 46 stupňov Celzia. Ich priateľský a nestranný postoj, ako aj ich vytrvalosť mi pomohli spoznať pravdu.“ — V. H., India.

„Títo misionári sa necítili nadradení. Pokorne sa prispôsobili miestnym ľuďom i biednym životným podmienkam. Prišli, aby slúžili, a tak sa nikdy nesťažovali, ale vždy vyzerali radostní a spokojní.“ — C. P., Thajsko.

„Neriedili biblickú pravdu. A predsa nevyvolávali v miestnych ľuďoch pocit, že všetky stránky ich tradičnej kultúry sú zlé alebo že musia prijať zvyky Západu. Nikdy v druhých ľuďoch nevyvolávali pocit menejcennosti či nedostatočnosti.“ — A. D., Papua-Nová Guinea.

„Na rozdiel od misionárov takzvaného kresťanstva ona bola ochotná počas nášho biblického štúdia sedieť na dlážke po kórejsky, so skríženými nohami. Bola ochotná okúsiť naše kórejské jedlá. Náklonnosť, ktorú som k nej cítila, mi pomáhala robiť pokroky.“ — S. K., Kórea.

„Mal som desať rokov a škola sa mi končievala napoludnie. Jeden misionár ma pozval, aby som ho vždy popoludní sprevádzal vo zvestovateľskej službe. Naučil ma veľa biblických zásad a vštepil mi ozajstné ocenenie pre Jehovovu organizáciu.“ — R. G., Kolumbia.

„Naučili ma držať sa svojho pridelenia a robiť bez reptania to, čo treba. Z hĺbky srdca ďakujem Jehovovi a Ježišovi Kristovi za to, že nám poslal týchto misionárov.“ — K. S., Japonsko.

[Obrázok na strane 23]

Misionári vyškolení v Gileáde zo 16 krajín rozprávajú skúsenosti na jednom nedávnom zjazde