Pozorujeme svet
Cena zločinnosti
Podľa novín The Washington Post Spojené štáty vynakladajú alebo strácajú následkom zločinnosti 163 miliárd dolárov ročne. Noviny uvádzajú, že i keď sa vezme do úvahy inflácia, celková suma je asi štyri razy vyššia než suma vynaložená roku 1965. Noviny dodávajú, že cena za zločiny zahŕňa „vyše 31,8 miliardy pre štátnu a federálnu políciu, 24,9 miliardy za nápravné opatrenia, 36,9 miliardy za straty v maloobchode, 20 miliárd za poisťovacie podvody a 17,6 miliardy za straty na osobnom majetku a za výdavky na zdravotnícku pomoc. Ďalších 15 miliárd sa vynaloží na osobnú bezpečnosť, 9,3 miliardy na súdne trovy a 7,2 miliardy na súdne stíhanie a úradných obhajcov.“ Napríklad v typickej prestrelke v oblasti Washingtonu, D. C., píšu The Washington Post, stojí liečba obete v prvých hodinách po streľbe priemerne 7000 dolárov. Keď obeť prežije, výdavky sú asi 22 000 dolárov. Keď vláda vynaloží peniaze na vypátranie a usvedčenie páchateľa, jeho väznenie stojí potom 22 000 dolárov ročne.
Nespoľahlivá krv na Filipínach
Na Filipínach sú služby krvnej transfúzie „nespoľahlivé, neúčinné a nákladné“, usudzuje sa v novej štúdii, ktorú vypracoval tím filipínskych lekárov. V zisteniach, ktoré filipínsky minister zdravotníctva Juan Flavier označil za „veľmi alarmujúce“, štúdia ukázala, že menej než polovica krvných bánk v krajine bola obsadená personálom schopným vykonať screeningové testy na aids, syfilis, hepatitídu B a maláriu. Štúdia ďalej preskúmala 136 krvných vzoriek z krvných bánk a zistila, že aj z krvi, ktorá bola testovaná, boli 4 percentá kontaminované.
Odpad na informačnej superhighway
Informačná superhighway, systém počítačových sietí, ktorá umožňuje výmenu informácií medzi používateľmi počítačov, bola široko propagovaná ako div techniky. No má aj svoje nevýhody. Žurnalista Sean Silcoff opísal v kanadských novinách Globe and Mail svoje pozorovania počas dvoch mesiacov, ktoré strávil využívaním „highway“ na výskumné účely. Prišiel k záveru, že je „nehodnotná“ a „celá presiaknutá odpadom západnej kultúry“. Napísal, že v systéme, ktorý používal, bolo vyše 3500 „diskusných skupín“, mnohé z nich zasvätené takým námetom, ako sú klebety o hviezdach športu a zábavy, odpudzujúco nechutné žarty a banálne podrobnosti o populárnych televíznych programoch. Jeden systém dokonca uvádzal spôsoby na spáchanie samovraždy. S. Silcoff povedal: „Potenciálne mocným nástrojom plytvá spoločnosť, ktorá sa zdá preplnená psychopatmi.“
Med na vredy?
Dr. Basil J. S. Grogono, ktorý prispieva do kanadského časopisu Medical Post, tvrdí, že obyčajný včelí med môže pre ľudí trpiacich peptickým žalúdočným vredom urobiť viac, než mohli za posledné desaťročia urobiť lekári, keď často siahali po drastickej operácii. Hovorí, že viac odborníkov začína teraz rozpoznávať úlohu, ktorú má v prípade peptických vredov nepatrný mikroorganizmus Helicobacter pylori. Zatiaľ čo niektorí odporúčali na boj proti tomuto mikróbu lieky, Dr. Grogono hovorí, že tieto lieky majú nepríjemné vedľajšie účinky a mikróby si proti nim môžu vytvoriť odolnosť. Naproti tomu pripomína nedávnu štúdiu uverejnenú v časopise Journal of the Royal Society of Medicine, v ktorej boli testované antibakteriálne účinky medu. Jeden druh medu, pochádzajúci od včiel z Nového Zélandu, ktoré zbierali peľ na rastline nazývanej manuka (Leptospermum ericoides), bol účinný v boji proti mikróbu spôsobujúcemu peptický vred.
Olovo a víno
Vedci v Belgicku a vo Francúzsku identifikovali nebezpečenstvo hroziace v niektorých francúzskych vínach — olovo. Olovo z fliaš z olovnatého skla a z olovnatej fólie, ktorou je obalený vrch hrdla fľaše, si môže nájsť cestu do vína. Ale novou štúdiou sa zistilo, oznámil časopis Science News, že zdrojom vysokého obsahu zlúčenín organického olova v niektorých ročníkoch francúzskeho vína je olovnatý benzín. Tam, kde sú vinohrady pri rušných autostrádach, olovo z výfukových plynov si nájde cestu do bobúľ hrozna. Objem zlúčenín organického olova vo vínach bol 10- až 100-násobne vyšší než objem nachádzajúci sa v pitnej vode. Richard Lobinski z Antverpskej univerzity v Belgicku odporúča vyhýbať sa iba ročníkom 1975 až 1980, keďže koncom sedemdesiatych rokov sa používanie olovnatého benzínu vo Francúzsku znížilo. Poznamenáva však, že olovnatý benzín sa ešte používa, najmä v strednej Európe a v bývalom Sovietskom zväze. Ako tvrdí, organické zlúčeniny olova sú nebezpečnejšie než obyčajné olovo, pretože „sa ľahko vstrebávajú, najmä do mozgu“.
Deti na ostrove bez televízie
Sv. Helena, malý ostrov nachádzajúci sa asi v tretine cesty zo západnej Afriky do Južnej Ameriky, sa pýši deťmi, ktoré patria „medzi najvyrovnanejšie deti na svete“, píšu londýnske noviny The Times, citujúc správu zo Support for Learning, popredného vzdelávacieho časopisu. Autor reportáže Dr. Tony Charlton zistil, že iba 3,4 percenta deväť- až dvanásťročných detí na ostrove má vážne problémy so správaním. The Times si všímajú, že toto percento je „najnižšie zaznamenané v ktorejkoľvek vekovej skupine kdekoľvek na svete“. Čo je príčinou toho, že deti sú vyrovnané? Jednou z možností je vysoká kvalita vzdelania a jeho ľahká dostupnosť pre deti. Ale Dr. Charlton plánuje preskúmať ďalší možný činiteľ. Až donedávna, kým nebolo urobené napojenie na satelit, na ostrove nikdy nebolo televízne vysielanie. Očakáva sa, že do troch rokov bude mať 1300 z 1500 domácností na ostrove televízor. Dr. Charlton čoskoro podnikne prieskum následných zmien u detí na ostrove.
Neplatenie výživného — nijaký vodičský preukaz
Štát Maine (USA) zaujal pevné stanovisko voči rodičom, ktorí odmietajú platiť súdne stanovené výživné na deti: ôsmim takýmto nedbalým otcom už odobral vodičský preukaz. Ako píšu noviny The New York Times, Jane Sheehanová, riaditeľka úradu sociálnej starostlivosti v Maine, hovorí, že týchto osem otcov dlhuje dovedna 150 000 dolárov a každý z nich dostal dostatočnú výstrahu, že sa vystavuje riziku odňatia vodičského oprávnenia. „To by nemalo nikoho prekvapovať,“ citujú Times jej vyjadrenie. „Už od augusta 1993 sme upozorňovali ľudí, že tento deň príde.“ Podobné upozornenie poslal jej úrad 17 400 rodičom, ktorí s platením výživného na deti meškajú viac ako 90 dní. Výsledkom akcie je, že doteraz prišlo asi 11,5 milióna dolárov platieb.
Vtipní roľníci, prešibané vrany
V Japonsku je neustávajúci boj o to, kto sa dostane k zberu úrody z polí. Vrany a roľníci majú medzi sebou pretrvávajúci konflikt, pričom prefíkané vrany rýchle prehliadli taktické vynálezy roľníkov. Teraz však šikovní roľníci v prefektúre Nagano využívajú na dolapenie vrán ich najhoršie inštinkty, píše večerník Asahi Evening News. V blízkosti svojich polí postavili klietku so stranami s dĺžkou deväť metrov a výškou tri metre a dnu dali vrany z iných oblastí. Chamtivé miestne vrany, rozzúrené na votrelcov vo svojom teritóriu, vleteli do klietky, aby zaútočili na „cudzie“ vrany, a tak sa samy chytili. Je to konečne úspech? Jeden z roľníkov hovorí: „Väčšina vrán, ktoré boli oklamané klietkou, sú v skutočnosti sťahovavé vrany. Miestne vrany sú také prešibané, že si z nás robia bláznov a odletia.“ A tak boj pokračuje.
Viac ako miliarda fajčiarov
Podľa posledných údajov WHO (Svetovej zdravotníckej organizácie) je na celom svete asi 1,1 miliardy fajčiarov cigariet. WHO upozorňuje, že ak bude súčasný trend pokračovať, „asi pol miliardy ľudí, ktorí teraz žijú, usmrtí tabak a polovica z nich — 250 miliónov — zomrie v strednom veku“. Od osemdesiatych rokov fajčenie cigariet v priemyselných krajinách o niečo kleslo, ale vzrástlo v rozvojových krajinách. A tak svetová spotreba cigariet zostáva 1650 cigariet na dospelého ročne. Hans Emblad, riaditeľ Programu WHO proti zneužívaniu návykových látok, hovorí: „Až doteraz bol konečným efektom úspešného obchodu s cigaretami v rozvojových krajinách presun oblastí so zvýšeným užívaním tabaku z rozvinutých krajín do rozvojových krajín. Tabakovú epidémiu sa zatiaľ ešte nepodarilo dostať pod globálnu kontrolu.“
Neškodné chyby reči
Na konferencii v nemeckom Darmstadte členovia Interdisciplinárneho združenia pre liečbu zajakávania upozorňovali rodičov, aby neboli príliš úzkostliví pri neškodných chybách reči svojich malých detí. „Štyri z piatich malých detí vo veku od štyroch do šiestich rokov majú malé chyby reči, ktoré znejú ako zajakávanie, ale tie sa obyčajne samy stratia,“ oznamujú noviny Süddeutsche Zeitung. Ako by mali rodičia reagovať, keď sa malé dieťa zadrháva v reči? „Aby rodičia nepripravili dieťa o jeho prirodzenú voľnosť reči,“ píšu noviny, „nemali by vyvíjať nátlak na dieťa, mali by mu poskytnúť dostatok času a posilňovať jeho sebadôveru.“