Od našich čitateľov
Rodičia, ktorí podporujú svoje deti Veľmi pekne Vám ďakujem za sériu článkov „Rodičia, podporujte svoje deti!“ (8. augusta 1994) Riaditeľka školy, do ktorej chodí moja najmladšia dcéra, prednedávnom hovorila so skupinou rodičov o dobrej spolupráci rodičov a učiteľov. Priniesol som riaditeľke tento časopis a ona si ho hneď prečítala. O dva týždne mi dcéra doniesla školský informačný bulletin, ktorý vychádza každý mesiac. Bola v ňom uverejnená časť nášho článku o dobrej spolupráci, aby z týchto informácií mohla mať úžitok celá verejnosť.
W. B., Spojené štáty
Velfíni Páčil sa mi článok „Veľryba? Delfín? — Nie, je to velfín!“ (22. februára 1994) o krížencovi delfína a veľryby. Na konci to nazývate ‚letmým pohľadom do obdivuhodného potenciálu rôznorodosti, ktorý Boh zabudoval do svojho stvorenia‘. Mala som proti tomu námietky, lebo v ich normálnom prostredí by k spáreniu nedošlo.
K. G., Spojené štáty
Nemysleli sme tým, že také spárenie bolo normálne alebo že zaň bol zodpovedný Boh. Avšak uznanie za existenciu takého nádherného tvora nemôže patriť človeku. Kríženci existujú len vďaka „potenciálu rôznorodosti, ktorý Boh zabudoval do svojho stvorenia“. Teda náš článok vzdal Bohu náležité uznanie. — VYD.
Vzrušujúce športy Je dobré, že v článku „Mladí ľudia sa pýtajú... Vzrušujúce športy — mal by som riskovať?“ ste mladých ľudí vystríhali pred možnými nebezpečenstvami skokov bungee. (8. júla 1994) Ani nie týždeň po tom, čo som si ho prečítala, bola vo vysielaní British Broadcasting Corporation správa, že štyria mladíci utrpeli pri skokoch bungee vážne poškodenie zraku. Ďakujem Vám za vynikajúci časopis.
D. F., Anglicko
Článok o športoch provokujúcich smrť ma úplne prebudil! Raz som sa šplhala po strmom skalnom útese a ocitla som sa v situácii, keď som nebola schopná ísť ani dopredu, ani dozadu. Dodnes ma striasa od hrôzy pri pomyslení, ako som bola blízko smrti. Ako hlúpo by som bola prišla o život!
L. T., Spojené štáty
Veľmi som si tento článok ocenila. Tam, kde žijem, sa mladí venujú mnohým z týchto vzrušujúcich športov. Vždy sa ma snažia prehovoriť, aby som sa k nim pripojila. V správach však často vídam oznamy o ľuďoch, ktorí pri tých istých údajne zábavných športoch, o ktorých mi hovoria, prichádzajú o život alebo sa vážne zrania. Po prečítaní tohto článku som si uvedomila, že by bolo nerozumné, keby som iba pre krátkodobé vzrušenie uviedla do nebezpečenstva svoj život, ktorý mi dal Jehova Boh.
J. S., Spojené štáty
Aids Vyše troch rokov som slúžil ako evanjelista celým časom. No teraz už nemôžem. Mám aids. Ďakujem Vám, že ste sa v článku „Pomoc chorým na aids“ otvorene zaoberali touto náročnou témou. (22. marca 1994) Viem, že Vám ležia na srdci záujmy každého. Zdá sa však, že mnohým unikli časti článku, ktoré podnecovali k súcitu s postihnutými, a zamerali sa na „rozumné bezpečnostné opatrenia“, o ktorých tu bola zmienka. Je to, akoby tento článok dal niektorým oprávnenie udržiavať si odstup. Nemôžem neuvažovať o tom, čo sa stane, keď sa môj stav oveľa zhorší a naozaj budem potrebovať lásku a podporu svojich bratov. Odmietnu ma niektorí navštíviť, lebo budú mať obavy, že sa nakazia vírusom?
M. N., Spojené štáty
Sme vďační za tieto úprimné slová. Nemali sme v úmysle odradiť od poskytovania podpory obetiam aidsu. V skutočnosti sme uviedli: „Podľa súčasných poznatkov sa aids neprenáša bežným kontaktom... Človek nemusí mať prehnaný strach byť v spoločnosti takých ľudí.“ Navrhované bezpečnostné opatrenia môžu ostatným pomôcť, aby cítili určitú ochranu, zatiaľ čo s obeťami aidsu zaobchádzajú so súcitom. — VYD.