Boj človeka s katastrofami

UPLYNULI tri roky a generálny tajomník OSN Butrus Butrus-Ghálí nebol nadšený. „Nepostupovali sme dostatočne rýchlo,“ povedal začiatkom roku 1993 skupine expertov. „Požiadal som vás, aby sme sa stretli radšej už teraz, nie neskôr, lebo mojím cieľom je zistiť, či by sme tento stratený čas nemohli dobehnúť.“ Stratený čas? Čo tým myslel? Päť písmen: IDNDR. Čo znamenajú? A prečo to náhlenie?

Jedným z prítomných odborníkov na spomenutom stretnutí bol Frank Press, geofyzik a „otec“ IDNDR. Pred jedenástimi rokmi začal Dr. Press burcovať celosvetovú vedeckú komunitu, aby zintenzívnila boj proti prírodným katastrofám. O päť rokov, v decembri 1989, zareagovali Spojené národy na jeho výzvu skončiť s pasivitou a označili obdobie od roku 1990 do roku 2000 za Medzinárodné desaťročie redukcie prírodných katastrof (International Decade for Natural Disaster Reduction) čiže IDNDR. Čo je jeho cieľom?

Je potrebné zmeniť myslenie

Umberto G. Cordani, brazílsky profesor geológie a člen vedeckého a technického výboru IDNDR, povedal pre časopis Prebuďte sa!, že IDNDR je apelom na medzinárodnú komunitu spojiť svoje vedomosti a zdroje a spolupracovať na zmenšovaní utrpenia, ničenia, rozvratu a na znižovaní strát na ľudských životoch zapríčinených prírodnými katastrofami. „Dosiahnutie týchto cieľov,“ zdôraznil profesor Cordani, „si vyžaduje posunúť celosvetové sústredenie pozornosti z reakcie po katastrofe na akciu pred katastrofou.“

Zmeniť celosvetové myslenie je však oveľa ťažšie, než pomenovať desaťročie, pretože „tí, ktorí robia rozhodnutia, majú sklon sústreďovať sa na následnú pomoc na úkor prevencie“, uvádza publikácia UNESCO Environment and Development Briefs. Z celej sumy, ktorá sa dnes napríklad v Latinskej Amerike vynakladá na úsilie zvládnuť prírodné pohromy, ide vyše 90 percent na pomoc po katastrofe a menej než 10 percent na prevenciu. Napokon, poznamenáva bulletin IDNDR Stop Disasters, politici „získavajú väčšiu podporu utešovaním obetí katastrofy než žiadosťami o dane na menej pôsobivé opatrenia, ktorými by sa však dalo katastrofe vyhnúť alebo zredukovať jej účinky“.

Stanovenie cieľov

Na zmenu tohto stratového postupu stanovili Spojené národy pre toto desaťročie tri ciele. Do roku 2000 by všetky krajiny mali mať pripravené 1. odhady rizík, ktoré predstavujú prírodné živly, 2. dlhodobé plány prípravy a prevencie a 3. varovné systémy. Boli vytvorené národné výbory, aby premenili úvahy a dobré úmysly IDNDR na konkrétne plány, a v máji 1994 bolo Japonsko hostiteľom Svetovej konferencie o redukcii prírodných katastrof, ktorú sponzorovala OSN. Keďže sú všetky tieto činnosti naplánované alebo sa realizujú, prečo nebol Butrus-Ghálí spokojný? Pre znepokojujúci trend.

Trend vyvolávajúci starosti

Na jednej strane sa úsilie IDNDR vypláca. Vedci získali viac vedomostí o spôsoboch redukovania katastrof a niektoré opatrenia, napríklad zlepšené varovné systémy, zachraňujú životy a znižujú straty. Napriek tomuto prínosu, hovorí Dr. Kaarle Olavi Elo, riaditeľ sekretariátu IDNDR, „počet a rozsah katastrof naďalej vzrastá a postihuje stále viac ľudí“. Zaznamenali sme „od šesťdesiatych do osemdesiatych rokov trojnásobný vzrast“, potvrdzuje iný expert OSN, „a ďalší veľký vzrast v deväťdesiatych rokoch“. Skutočne, v roku 1991 bolo v 434 veľkých katastrofách na celom svete usmrtených 162 000 ľudí a v roku 1992 materiálne škody prekročili sumu 62 miliárd dolárov. James G. Speth, administrátor UNDP (Program OSN pre rozvoj), usudzuje, že svet sa stal „strojom na katastrofy produkujúcim krízy s vyčerpávajúcou pravidelnosťou“. (UNDP Update, november 1993) Čo je za týmto znepokojujúcim trendom?

Prečo ten vzrast?

Aby sme našli odpoveď, všimnime si najprv rozdiel medzi prírodným javom a prírodnou katastrofou. Prvé je prírodným úkazom — ako napríklad záplava či zemetrasenie — čo sa môže stať katastrofou, no nie vždy sa ňou stane. Napríklad záplavy v brazílskej neobývanej Amazonskej nížine sú prírodnými javmi, ktoré spôsobujú minimálne škody. No záplavy postihujúce Bangladéš v jeho husto obývanej delte Gangy spôsobujú obrovské straty na životoch, materiálne škody a škody na životnom prostredí. Tieto škody sú často také rozsiahle, že postihnuté komunity ich nemôžu zvládnuť bez pomoci zvonka. V takom prípade sa prírodný jav stáva prírodnou katastrofou. Prečo sú však tieto katastrofálne kolízie medzi človekom a prírodou na vzostupe?

James P. Bruce, expert na katastrofy, hovorí, že „jednou z príčin“ môže byť „trend k vážnejším a častejším katastrofám“. On a ďalší vedci sa však zhodujú v tom, že hlavnou príčinou vzrastu katastrof nie je vzrast prírodných javov, ale skutočnosť, že človek je nebezpečenstvám týchto javov častejšie vystavený. Časopis World Health poukazuje na to, že je to zapríčinené „kombináciou demografických, ekologických a technologických podmienok“. Čo patrí k niektorým zložkám tejto kombinácie vyvolávajúcej katastrofy?

Jednou je nárast svetovej populácie. Ako sa veľkosť ľudskej rodiny ustavične zväčšuje, zvyšuje sa aj pravdepodobnosť, že prírodný jav postihne istý počet z 5,6 miliardy ľudí. Navyše, rastúca hustota obyvateľstva neprestajne núti milióny chudobných ľudí, aby sa usadili v nebezpečných budovách v oblastiach známych tým, že sú pravidelne postihované prírodnými živlami. Výsledok teda neprekvapuje: Od roku 1960 sa svetová populácia zdvojnásobila, no straty spôsobené prírodnými katastrofami vzrástli takmer desaťnásobne!

Zmeny životného prostredia problém ešte zväčšujú. Od Nepálu až po Amazonku a od plání Severnej Ameriky až po ostrovy Tichého oceánu človek vytína lesy, v prehnanej miere kultivuje pôdu, ničí pobrežné útesy a zanecháva aj stopy iných zásahov do ekológie — ale nie beztrestne. „Čím viac zaťažujeme únosnú kapacitu nášho životného prostredia a meníme jeho charakter,“ hovorí Robert Hamilton, bývalý riaditeľ IDNDR, „tým väčšia je pravdepodobnosť, že prírodný jav sa stane katastrofou.“

No ak konanie človeka prispieva k stále častejším zmienkam o katastrofách v dnešných novinových titulkoch, potom bude platiť aj opak: podniknutím preventívnych opatrení môže človek zajtrajšie novinové titulky zmeniť. Smrť a škody môžu byť minimálne. Odborníci napríklad hovoria, že 90 percentám všetkých úmrtí pri zemetraseniach sa dá vyhnúť. Hoci sú však dôvody v prospech prevencie presvedčivé, veľa ľudí stále považuje katastrofy za nevyhnutné. Publikácia UNESCO Environment and Development Briefs uvádza, že tento fatalistický názor je „jedinou najväčšou bariérou pri redukovaní katastrof“. Na ktorej strane tejto bariéry stojíte?

Nevyhnutné, či možné redukovať?

Tento pocit bezmocnosti je veľmi rozšírený najmä v rozvojovom svete — a nie div! Zo všetkých ľudí usmrtených prírodnými katastrofami za posledných 50 rokov žilo 97 percent v rozvojovom svete! V niektorých týchto krajinách, píše vestník Stop Disasters, „sa katastrofy vyskytujú tak často, že je ťažké určiť koniec jednej katastrofy a začiatok ďalšej“. V skutočnosti sa 95 percent všetkých katastrof vyskytuje v rozvojovom svete. Pripočítajme k tomu nekončiaci sa cyklus osobných katastrof — chudobu, nezamestnanosť, kruté životné podmienky — a pochopíte, prečo chudobných ľudí zachvacuje bezmocnosť ako stúpajúci príliv. Straty spôsobené opakujúcimi sa katastrofami prijímajú ako trpkú, no osudovú súčasť života. Sú však tieto straty nevyhnutné?

Čo môžete urobiť a čo nie

Je pravda, že nemôžete ovládať výskyt či intenzitu prírodných javov, ale to ešte neznamená, že ste úplne bezmocný. Môžete znížiť pravdepodobnosť, že budete týmto javom vystavený. Ako? Uvažujte o tomto prirovnaní:

Povedzme, že človek chce obmedziť vystavovanie sa slnku (prírodnému javu), aby predišiel rakovine kože (katastrofe). Aké opatrenia môže podniknúť? Je zrejmé, že nemôže ovládať východ a západ slnka (výskyt javu). Ani nemôže zmenšiť množstvo slnečného svitu, ktoré dopadá na jeho prostredie (intenzitu javu). Znamená to však, že je bezmocný? Nie, môže obmedziť vystavovanie sa slnku. Môže napríklad zostať cez najhorúcejšiu časť dňa vnútri alebo, keď to nie je možné a je vonku, môže nosiť klobúk a ochranné oblečenie. To zvýši jeho ochranu pred slnkom (javom) a zníži riziko, že sa stane obeťou rakoviny kože (katastrofy). Preventívnymi opatreniami sa môže vyhnúť katastrofe — rakovine kože!

Podobne aj vy môžete podniknúť kroky, ktoré zvýšia vašu ochranu proti účinkom niektorého prírodného javu. Tak znížite svoju zraniteľnosť a straty, keď ku katastrofe dôjde. Pre ľudí žijúcich v rozvinutých krajinách môžu byť užitočné tipy v rámčeku „Ste pripravení?“ A keď žijete v rozvojovom svete, príklady v rámčeku „Lacné zlepšenia, ktoré sú účinné“ vám môžu dať predstavu o jednoduchých a teraz dostupných opatreniach. Môžu byť veľmi užitočné pre záchranu životov a na znižovanie strát. Geofyzik Frank Press nám pripomína, že s technikou, ktorá je dnes dostupná, „fatalizmus už nie je prijateľný“. Niet pochýb, keď ide o prírodné katastrofy, prevencia je určite lepšia ako liečba.

[Rámček na strane 6]

Ste pripravení?

AMERICKÁ Federálna agentúra pre riadenie pohotovostnej služby odporúča viaceré spôsoby, ako úspešne bojovať s prírodnými živlami. Tu sú niektoré najdôležitejšie odporúčania:

Obstarajte si informácie. Spojte sa s miestnym úradom pre stav ohrozenia a zistite, ktoré katastrofy môžu vašu komunitu postihnúť. O niektorých možno viete, no niektoré vás môžu prekvapiť. Keď sa dozviete, že váš dom je vystavený prírodným živlom, urobte nasledovné:

◻ Zhromaždite svoju rodinu a pohovorte o rôznych druhoch prírodných živlov, ktoré vás môžu ohrozovať. Vysvetlite, čo v prípade každého treba robiť.

◻ Naplánujte si, ako bude vaša rodina udržiavať vzájomný kontakt, keď bude takou udalosťou rozdelená. Stanovte si dve miesta stretnutia: jedno mimo domu v prípade náhlej, nepredvídanej udalosti, napríklad požiaru, a druhé mimo vašej štvrte pre prípad, že by ste sa nemohli vrátiť domov.

◻ Požiadajte niektorého priateľa, aby slúžil vašej rodine ako kontakt, takže keď sa nebudete môcť dostať na dohodnuté miesto stretnutia, všetci členovia rodiny budú môcť zavolať na jeho číslo a povedať, kde sa nachádzajú. Vyberte si priateľa, ktorý žije mimo vašej oblasti, pretože po katastrofe je často ľahšie telefonovať do vzdialenejších miest než v rámci postihnutej oblasti. Naučte deti, ako tohto priateľa zavolať. Prediskutujte, čo robiť, keď budete musieť evakuovať. Zvážte, ako by ste mohli pomôcť svojim susedom, ktorí môžu potrebovať mimoriadnu pomoc. Naplánujte, ako sa postarať o domácich miláčikov.

◻ Ku každému telefónnemu aparátu umiestnite čísla tiesňového volania.

◻ Zistite, kde je skrinka s poistkami, hlavný prívod vody a plynu. Ukážte zodpovedným členom rodiny, ako a kedy majú tieto prívody uzatvoriť, a potrebné nástroje majte vždy v blízkosti hlavných uzáverov.

◻ Pripravte sa na požiar. Nainštalujte detektory dymu, najmä v blízkosti spální.

[Rámček na strane 8]

Lacné zlepšenia, ktoré sú účinné

SVETOVÁ banka oznamuje, že takmer polovica svetovej populácie žije z piatich dolárov týždenne alebo z ešte menšej sumy. I keď ste v takejto situácii, experti hovoria, že existujú osvedčené opatrenia, ktoré môžete urobiť. Informujte sa o nich, pretože, ako zdôrazňuje Alberto Giesecke, expert na katastrofy z Peru, informovanosť je „kľúčom k tomu, ako lacno zmierniť účinky katastrofy“. Tu sú dva príklady z Južnej Ameriky:

Príručka OSN Mitigating Natural Disasters vysvetľuje, čo sa dá urobiť na postavenie lepších domov z nepálených tehál čiže z hliny:

◻ V hornatom teréne odkopte zeminu a pripravte pre dom rovnú plochu.

◻ Domy štvorcového tvaru sú najpevnejšie. Ak potrebujete obdĺžnikový tvar, postavte jednu stenu dvaapolkrát dlhšiu než druhú.

◻ Základy urobte zo skál alebo z betónu, aby sa zmiernil účinok seizmických síl.

◻ Postavte paralelné steny s rovnakou hmotnosťou, hrúbkou a výškou. Urobte ich tenké a nízke. Domy, ktoré sú postavené týmto spôsobom, sú počas zemetrasenia menej poškodené než bežné hlinené domy.

Ďalším osvedčeným spôsobom je tradičná mriežkovaná (quincha) konštrukcia. Quincha domy, uvádza časopis Stop Disasters, majú kostru spletenú z tŕstia a vetvičiek, podopieranú horizontálnymi a vertikálnymi stĺpmi a majú iba málo výplne zo zeminy. Tento typ konštrukcie s 10–15 centimetrov hrubými stenami umožňuje, že domy sa počas zemetrasenia nakláňajú, ale po ňom opäť nadobudnú svoj pôvodný tvar. Keď bolo v roku 1991 zemetrasenie, všetky také domy zostali stáť, zatiaľ čo 10 000 iných domov s pevnými, jeden meter hrubými stenami sa zrútilo a usmrtilo 35 ľudí. Podľa Johna Beynona, architekta UNESCO, ľudí neusmrcuje zemetrasenie, ale rúcajúce sa budovy.

[Obrázky na strane 7]

Na niektorých miestach človek neuvážene vytína lesy, a tak vytvára podmienky pre ďalšie prírodné katastrofy