Keď dôjde k prírodnej katastrofe
Akkra (Ghana) 4. júla 1995: Najprudšie dažde za posledných takmer 60 rokov spôsobili ťažké záplavy. Asi 200 000 ľudí prišlo o všetko, 500 000 bolo odrezaných od domova a 22 prišlo o život.
San Angelo (Texas, USA) 28. mája 1995: Toto mesto s 90 000 obyvateľmi spustošili tornáda a ľadovec a spôsobili škodu odhadovanú na 120 miliónov (amerických) dolárov.
Kóbe (Japonsko) 17. januára 1995: Zemetrasenie, ktoré trvalo iba 20 sekúnd, zanechalo po sebe tisíce mŕtvych, desaťtisíce ranených a státisíce ľudí bez domova.
ŽIJEME v dobe, ktorú by bolo možné nazvať érou katastrof. Jedna správa Spojených národov ukazuje, že počas 30-ročného obdobia v rokoch 1963–1992 vzrastal počet zabitých, zranených alebo tých, ktorí pri katastrofách museli opustiť domov, každý rok priemerne o 6 percent. Táto bezútešná situácia podnietila OSN, aby 90. roky vyhlásila za „Medzinárodné desaťročie redukcie prírodných katastrof“.
Pravdaže, prírodné sily — ako je víchrica, vulkanický výbuch či zemetrasenie — nie vždy spôsobia katastrofu. Každý rok dôjde k stovkám takýchto udalostí bez toho, že by ľuďom nejako uškodili. Ale keď je s nimi spojená ťažká daň na životoch a na majetku, právom sa označujú za katastrofu.
Zdá sa, že nárast prírodných katastrof je nevyhnutný. Kniha Natural Disasters—Acts of God or Acts of Man? (Prírodné katastrofy — Božie skutky, alebo skutky človeka?) uvádza: „Ľudia menia svoje životné prostredie spôsobom, ktorý ho robí náchylnejším na niektoré katastrofy, a správajú sa tak, že v prípade týchto nebezpečenstiev sa stávajú zraniteľnejšími.“ Kniha uvádza jeden hypotetický príklad: „Mierne zemetrasenie v chudobnej štvrti, kde sú ťažké domy z nepálených tehál na svahu strmej úžľabiny, sa môže celkom ľahko stať katastrofou, pokiaľ ide o počet mŕtvych a utrpenie. Je však táto katastrofa následok zemských otrasov, alebo skôr následok skutočnosti, že ľudia žijú v takých nebezpečných domoch na takom nebezpečnom teréne?“
Pre ľudí, ktorí skúmajú Bibliu, nie je nárast prírodných katastrof prekvapujúci ani z ďalšieho dôvodu. Ježiš Kristus takmer pred 2000 rokmi predpovedal, že „záver systému vecí“ sa okrem iného bude vyznačovať ‚nedostatkom potravín a zemetraseniami na jednom mieste za druhým‘. (Matúš 24:3, 6–8) Biblia tiež predpovedala, že v „posledných dňoch“ budú ľudia milovať samých seba, budú milovať peniaze, budú bez prirodzenej náklonnosti a bez lásky k dobru.a (2. Timotejovi 3:1–5) Tieto rysy často zapríčiňujú, že človek pracuje proti svojmu životnému prostrediu, a to robí ľudí zraniteľnejšími v prípade pôsobenia prírodných síl. Katastrofy zapríčinené človekom sú tiež produktom spoločnosti bez lásky, v ktorej väčšina z nás musí žiť.
Keďže naša planéta je čoraz hustejšie obývaná, keďže správanie človeka vystavuje ľudí väčšiemu riziku a keďže sa stále horšie hospodári s prírodnými zdrojmi zeme, katastrofy budú naďalej postihovať ľudí. S poskytovaním pomoci sú spojené náročné úlohy, ako ukáže nasledujúci článok.
[Poznámka pod čiarou]
a Ďalšie informácie o znamení posledných dní pozri na stranách 98–107 v knihe Poznanie, ktoré vedie k večnému životu, ktorú vydala Watchtower Bible and Tract Society of New York, Inc.
[Pramene ilustrácií na strane 3]
Hore: Information Services Department, Ghana; vpravo: San Angelo Standard-Times
[Prameň ilustrácie na strane 2]
OBÁLKA: Maxie Roberts/S láskavým dovolením THE STATE