Riešenie problému so záplavou odpadkov kompostovaním
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO FÍNSKU
HROMADENIE odpadkov predstavuje jednu z najťažších dilem našej doby. Hoci je moderná technológia majstrom v produkcii odpadu, zdá sa, že je v rozpakoch, pokiaľ ide o to, ako sa ho zbaviť. Známe, tradičné riešenia so sebou prinášajú problémy. Keďže vysýpanie odpadu na skládku môže viesť k znečisteniu okolitej podzemnej vody, mnohé krajiny autoritatívne uzavreli takéto skládky. A pri pálení odpadu sa môžu uvoľňovať toxické chemické látky a zostáva po ňom popol, pričom s likvidáciou oboch týchto produktov sú spojené osobitné problémy. Preto sú technicky vyspelé spaľovne v mnohých oblastiach nepopulárne.
Aká alternatíva zostáva? Niektorí navrhujú prirodzený spôsob zbavovania sa tuhého odpadu — istý druh biologického „ohňa“ nazvaný kompostovanie. Podobne ako oheň aj kompostovanie rozkladá organickú hmotu na viacero vedľajších produktov, pričom sa pri tomto procese uvoľňuje teplo. Vedľajšie produkty kompostovania môžu byť celkom užitočné. Plyny a teplo možno využiť ako zdroj energie. A tuhý vedľajší produkt, humus, je hodnotným pôdnym hnojivom v poľnohospodárstve.
Kompostovanie si získava čoraz väčšiu popularitu. Napríklad vo Fínsku mesto Korsholm a susedné mesto Vaasa vyvinuli vyspelé zariadenie na spracovanie odpadu, ktoré využíva kompostovanie. Konštruktéri tohto zariadenia našli dômyselný spôsob, ako vyriešiť dva problémy tej oblasti naraz. Štrk na výstavbu budov a ciest sa tam vyskytuje zriedkavo. Preto prišli na myšlienku vyhĺbiť pomocou trhaviny širokú, 40 metrov hlbokú jamu v skalnom podklade. Po vyťažení veľkého množstva štrku sa jama stala ideálnym miestom pre obrovský bioreaktor na spracovanie komunálneho odpadu. Reaktor je obklopený pevnou skalou a to mu pomáha udržiavať konštantnú teplotu, ktorá je pre proces kvasenia taká nevyhnutná.
A výsledok? Toto moderné zariadenie do značnej miery vyriešilo problém s odpadom v tej oblasti. Redukuje ho čo do objemu o 75 percent a čo do hmotnosti o 66 percent. Ako je to možné? Poďme sa na toto zariadenie pozrieť.
Unikátne zariadenie na spracovanie odpadu
Naším prvým dojmom pri príchode je, že toto miesto má málo spoločného s bežnými skládkami odpadu. Nie sú tu nijaké potkany a nie je tu nijaký hnilobný zápach. Spracúvanie odpadu tu vyzerá iba ako ďalšie produktívne priemyselné odvetvie.
Správca zariadenia nám najprv ukazuje schému, ktorá znázorňuje, čo sa v tomto zariadení deje. Proces pozostávajúci z dvoch krokov redukuje väčšiu časť hmoty a objemu odpadu — najprv jeho kompostovaním a potom hnilobným rozkladom. Pri kompostovaní sa odpad rozkladá za prítomnosti vzduchu; pri hnilobnom rozklade kvasí bez pôsobenia vzduchu. Ale skôr ako sa oba tieto procesy začnú, odpad sa drví.
Z okna riadiacej kabíny vidíme, ako veľkými dverami cúva vozidlo na odvoz smetí. Vysýpa odpadky do obrovskej jamy tvaru lievika, kde ich pás posúva do drviča. Väčšie predmety, ako sú rámy bicyklov, pneumatiky áut, výfukové rúry a väčšina kusov plastu, odstraňuje žeriav. Náš hostiteľ vysvetľuje, že keď sa dnu dostanú staré chladničky a mrazničky, posielajú sa do opravy a neskôr sa predajú do menej rozvinutých krajín.
Po prvom drvení odpad prechádza hrubým sitom, cez ktoré prepadáva všetko menšie ako 50 milimetrov. To predstavuje asi polovicu odpadu a tá ide ďalej k prvému kroku jej biologického spracovania, ku kompostovaniu. Kompostovanie prebieha vo veľkej nádrži, kde sa rozdrvený odpad zmiešava s kalom z mestskej čistiarne odpadových vôd.
„Keď sme tento proces vyvíjali, stále sme pritom mysleli na životné prostredie,“ hovorí náš hostiteľ, „a preto zachytávame aj prach, ktorý vzniká pri drvení. Okrem toho vháňame vzduch do kompostovacej nádrže, kde sa zmes odpadu a kalu homogenizuje a zohrieva približne na 40 stupňov Celzia. Vzduch, ktorý vychádza von, by následkom aeróbneho rozkladu hrozne zapáchal, keby sme ho najprv nenechali prejsť filtrom.“
Po jednom alebo dvoch dňoch v kompostovači sa táto hmota dostáva do hlavného, 40 metrov vysokého bioplynového reaktora. Čo sa deje tam? Nuž, drobné mikróby, ktoré môžu žiť iba v takomto prostredí bez prístupu kyslíka, rozkladajú organické zložky zmesi. Táto etapa sa nazýva celkom jednoducho: hnilobný rozklad. Trvá 15 dní pri teplote 35 stupňov Celzia. Konečným produktom je bioplyn a humusová hmota, v ktorej je asi 85 až 90 percent vody. Väčšina tejto vody sa vylisuje a vráti späť do reaktora.
Čo sa však stalo s polovicou odpadu, ktorý sa nedostal cez sito? Náš sprievodca hovorí, že táto časť je úplne spáliteľná, pretože pozostáva najmä z papiera a plastov. No bezpečné spaľovanie odpadu by si vyžadovalo teplotu vyše 1000 stupňov Celzia — a v okolí nie je žiadna taká spaľovňa. „Preto zostávajúci odpad ešte raz drvíme a vraciame ho do tohto procesu,“ hovorí náš sprievodca. „Je pravda, že biologickým procesom nie je možné rozložiť plasty, ale väčšinou ide o papierový odpad, ktorý sa napokon stáva humusovou zmesou.“
Čo je produktom tohto zložitého procesu? Náš hostiteľ odpovedá: „Prevažne získavame dva produkty, humusovú zmes a bioplyn. Humusovú hmotu predávame, aby sa využila pri vytváraní zelených plôch a na pokrytie uzavretých skládok. Teraz je humusová hmota veľmi žiadaná, lebo mnohé staré skládky sú uzavreté. Musíme preskúmať, či sa táto hmota po odstránení skla a plastov bude dať v budúcnosti využiť v poľnohospodárstve. Bioplyn pozostáva zo 60 percent metánu a 40 percent oxidu uhličitého. Kvalitou zodpovedá zemnému plynu a používa sa rovnako. Máme potrubný systém na jeho rozvod do najbližších priemyselných závodov.“
A čo problémy s ťažkými kovmi v odpade a v kale? Náš hostiteľ pokračuje: „Ťažké kovy sa sústreďujú vo vode. Preto v budúcnosti zamýšľame získať zariadenie na odstraňovanie ťažkých kovov z vody. Potom azda bude náš produkt vhodný na akékoľvek účely. Keď hovoríme o budúcnosti, musím vám povedať o svojom sne, aby všetky domácnosti odpadky triedili, takže by sme nedostávali ani sklo, ani plasty, ani kovy. To všetko je recyklovateľné. Ba aj syntetické textílie, plasty a guma sú recyklovateľné.“
Toto zariadenie je schopné poradiť si s odpadom, ktorý produkuje 100 000 ľudí. To je vo Fínsku dôležité. Do roku 2000 táto krajina plánuje využiť približne polovicu svojho odpadu — buď vo forme surovín, alebo energie.
Naša návšteva nám poskytla konkrétny dôkaz, že so záplavou odpadkov možno niečo urobiť. Každý z nás môže konať v súlade so všetkými predpismi o recyklácii, ktoré platia tam, kde žijeme. No skôr ako sa s naším sprievodcom rozlúčime, pýtame sa, či je veľa zariadení, ktoré spracúvajú odpad tak účinne ako toto. „Ťažko povedať,“ odpovedá. „Neviem o nijakých podobných zariadeniach. Možno, že problémy sú na mnohých miestach o toľko väčšie, že toto si nikto netrúfol vyskúšať.“