Čo je umenie?
OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V ŠPANIELSKU
AKÝ najkrajší pohľad sa vám v živote naskytol? Bol to pohľad na tropický západ slnka, na zasnežené pohorie, na záplavu kvetov v púšti alebo na nádherné jesenné sfarbenie lesa?
Väčšina z nás si v mysli uchováva spomienku na nejakú zvláštnu chvíľu, keď nás uchvátila krása zeme. Ak je to možné, radi trávime dovolenku v „rajskom“ prostredí, a tie najpamätnejšie obrazy sa snažíme zachytiť fotoaparátom.
Keď budete nabudúce s obdivom hľadieť na túto neskazenú nádheru, mohli by ste porozmýšľať o niektorých otázkach. Nechýbalo by vám niečo, keby v nejakej umeleckej galérii bolo pod každým obrazom uvedené: „Autor neznámy“? Keby ste boli hlboko pohnutí kvalitou a krásou malieb na výstave, nechceli by ste vedieť, kto je tým umelcom? Mali by sme sa uspokojiť s pozorovaním podivuhodných krás zeme, a pritom prehliadať Umelca, ktorý ich vytvoril?
Pravda, sú aj takí, ktorí tvrdia, že v prírode neexistuje niečo také ako umenie — že umenie si vyžaduje ľudské tvorivé schopnosti a stvárnenie. Takáto definícia umenia je však zrejme príliš obmedzená. Čo je vlastne umenie?
Definovanie umenia
Definovať umenie tak, aby to uspokojilo každého, je pravdepodobne nemožné. Ale jedno z dobrých vysvetlení sa nachádza napríklad v slovníku Webster’s Ninth New Collegiate Dictionary, ktorý hovorí, že umenie je „vedomé využívanie zručnosti a tvorivej predstavivosti najmä na vytvorenie estetických predmetov“. Na základe toho môžeme povedať, že umelec potrebuje zručnosť i tvorivú predstavivosť. Keď obidve tieto vlohy uplatní v práci, môže vytvoriť niečo, čo budú iní považovať za pekné alebo pôvabné.
Obmedzujú sa ukážky zručnosti a predstavivosti len na ľudské umelecké diela? Alebo sa prejavujú aj vo svete prírody okolo nás?
Vznešené kalifornské sekvoje, rozľahlé koralové útesy Pacifiku, mohutné vodopády v dažďových pralesoch a veľkolepé stáda africkej savany sú v rôznych ohľadoch pre ľudstvo hodnotnejšie než „Mona Líza“. Z toho dôvodu UNESCO (Organizácia OSN pre výchovu, vedu a kultúru) označila Národný park sekvojí (USA), vodopády Iguaçú (Argentína/Brazília), Veľkú útesovú bariéru (Austrália) a Národný park Serengeti (Tanzánia) za súčasť „svetového dedičstva“ ľudstva.
Tieto poklady prírody sú začlenené medzi pamiatky vytvorené človekom. Prečo? Cieľom je zachovať všetko, čo má „výnimočnú univerzálnu hodnotu“. UNESCO tvrdí, že či už je to krása Tádž Máhalu (India) alebo Grand Canyonu (USA), zaslúži si ochranu na úžitok budúcich generácií.
Ale nemusíte cestovať do nejakého národného parku, aby ste mohli pozorovať tvorivé schopnosti. Jedným z najlepších príkladov je vaše vlastné telo. Sochári v starovekom Grécku považovali ľudskú postavu za vzor umeleckej brilantnosti a usilovali sa stvárniť ju čo najdokonalejšie. Pri našom súčasnom poznaní funkcií tela si môžeme ešte viac uvedomiť nesmierne schopnosti potrebné na jeho vytvorenie a naprojektovanie.
A čo tvorivá predstavivosť? Pozrime sa na nádherné vzory chvejúceho sa pávieho chvosta, na krehký ružový púčik alebo na rýchlobalet ligotajúceho sa kolibríka. Áno, tieto majstrovské diela boli umením ešte skôr, ako boli zachytené na plátne alebo na filme. Jeden dopisovateľ spoločnosti National Geographic, ktorého zaujali purpurové tyčinky ľalie taka, sa opýtal istého mladého vedca, aký je ich účel. Jednoduchá odpoveď znela: „Odhaľujú Božiu obrazotvornosť.“
Zručnosť a tvorivá predstavivosť, ktorou oplýva svet prírody, je aj stálym zdrojom inšpirácie pre ľudských umelcov. Auguste Rodin, slávny francúzsky sochár, povedal: „Umelec je dôverníkom prírody. Kvetiny s ním vedú dialóg svojimi elegantne sklonenými stonkami a harmonicky zladenými odtieňmi svojich kvetov.“
Niektorí umelci otvorene priznali svoje obmedzenia, keď sa pokúšali napodobniť krásu prírody. „Aj naozajstné umelecké dielo je len tieňom božskej dokonalosti,“ vyznal Michelangelo, považovaný za jedného z najväčších umelcov všetkých čias.
Aj vedci môžu byť rovnako ako umelci ohromení krásou sveta prírody. Paul Davies, profesor matematickej fyziky, v knihe The Mind of God (Myseľ Boha) vysvetľuje, že „dokonca i zatvrdilí ateisti často cítia to, čo možno nazvať hlbokou úctou k prírode, očarením a rešpektom pred jej hĺbkou, krásou a detailnosťou, čo sa blíži až k náboženskej posvätnej bázni“. Čomu by nás to malo naučiť?
Umelec za umeleckým dielom
Študent umenia sa učí o niektorom umelcovi preto, aby pochopil a ocenil si jeho umenie. Uvedomuje si, že umelcovo dielo je odrazom tohto jednotlivca. Umenie v prírode takisto odzrkadľuje osobnosť pôvodcu prírody, Všemocného Boha. „Jeho neviditeľné vlastnosti vidno zreteľne... z vytvorených vecí,“ vysvetlil apoštol Pavol. (Rimanom 1:20) Okrem toho, Tvorca zeme rozhodne nie je anonymný. Ako povedal Pavol aténskym filozofom svojej doby, „[Boh] nie je ďaleko od nikoho z nás“. — Skutky 17:27.
Umenie v Božom stvorení nie je bezúčelné ani náhodné. Okrem toho, že obohacuje náš život, odhaľuje aj zručnosť, obrazotvornosť a veľkoleposť najväčšieho Umelca, Univerzálneho Projektanta, Jehovu Boha. Nasledujúci článok bude rozoberať, ako nám toto umenie môže pomôcť lepšie spoznať Najlepšieho Umelca.
[Prameň ilustrácie na strane 3]
Musei Capitolini (Rím)