Pohľad na súčasnú science-fiction

AUTÁ, telefóny, počítače — je možné, že by niekto mohol pred 130 rokmi predvídať ich vynájdenie? Spisovateľ science-fiction (sci-fi) Jules Verne to dokázal! Tieto ohromujúce vedecké pohľady sa našli v nedávno objavenom rukopise románu Jula Verna s názvom Paríž v dvadsiatom storočí. V tomto doposiaľ nepublikovanom románe Verne opisoval dokonca vynález, ktorý sa až prekvapujúco podobá na moderný fax!a

No aj tí najbystrejší spisovatelia science-fiction sú veľmi ďaleko od toho, aby boli pravdivými prorokmi. Napríklad román Jula Verna Cesta do stredu Zeme poskytuje vzrušujúce čítanie, no vedci dnes už vedia, že takáto cesta je nemožná. Zdá sa taktiež nepravdepodobné, že by sa rok 2001 stal svedkom pristátia ľudí na Jupiteri alebo na inej planéte, tak ako o tom niektorí v minulosti hovorili.

Spisovateľom science-fiction sa tiež nepodarilo predpovedať mnohé z ohromujúcich výdobytkov vedy, ktoré sa skutočne dosiahli. V článku, ktorý vyšiel v časopise The Antlantic Monthly, spisovateľ science-fiction Thomas M. Disch uznáva: „Zoberte do úvahy to, že sci-fi nebola schopná predvídať vek kybernetiky [počítačov]... skleníkový efekt, ničenie ozónovej vrstvy alebo aids. Zamyslite sa nad novou geopolitickou nerovnováhou síl. Vezmite do úvahy všetky tieto veci a spýtajte sa, či o tom sci-fi niečo hovorila. Takmer ani slovo.“

Science-fiction — veľký obchod

Samozrejme, že pre svojich priaznivcov science-fiction nepredstavuje vedecké hĺbanie, ale zábavu. No i v tomto ohľade niektorí spochybňujú jej hodnotu. Povesť bezcennej literatúry si science-fiction získala na začiatku tohto storočia, keď boli vydávané časopisy pochybnej hodnoty, ktoré boli zamerané na science-fiction. Jedným z prvých bol časopis Amazing Stories (Úžasné príbehy), ktorý sa dostal na trh v roku 1926. Jeho zakladateľovi Hugovi Gernsbackovi sa pripisuje vytvorenie slova, z ktorého sa vyvinul pojem „science-fiction“. Mnohí videli, že tieto senzačné dobrodružné príbehy majú iba malú, ak vôbec nejakú literárnu hodnotu.

Po 2. svetovej vojne sa na science-fiction začalo pozerať s väčšou vážnosťou. Veda si svojou dramatickou úlohou, ktorú zohrala v tejto vojne, získala novú prestíž. Predpovede spisovateľov science-fiction sa zrazu zdali vierohodnejšie. A tak začala narastať produkcia sci-fi komiksov, časopisov a brožovaných kníh. Viazané knihy science-fiction zaujali popredné miesta v zozname najpredávanejších kníh. No v snahe uspokojiť dopyt širokých más po science-fiction býva často obetovaná literárna kvalita a vedecká presnosť. Spisovateľ science-fiction Robert A. Heinlein vyjadruje nespokojnosť nad tým, že dnes sa vydáva všetko, „čo sa dá aspoň trochu čítať, dokonca aj keď je to iba trochu zábavné“, vrátane „veľkého množstva podradných špekulatívnych románov“. Spisovateľka Ursula K. Le Guinová pripája, že dnes sa vytlačí aj „druhotriedny brak“.

Napriek tejto kritike dosahuje science-fiction nové vrcholy popularity, keďže jej opäť silno zafúkal vietor do plachát, no tentoraz nie zo strany vedy, ale zo strany filmového priemyslu.

Science-fiction dobýva filmové plátno

Filmy na tému science-fiction vznikajú od roku 1902, keď Georges Méliès nakrútil film Cesta na Mesiac. Neskoršiu generáciu mladých návštevníkov kín fascinoval Flash Gordon. A v roku 1968, rok pred pristátím človeka na Mesiaci, získal umelecké uznanie, ako aj komerčný úspech film 2001: Vesmírna odysea. Odvtedy začal Hollywood schvaľovať na filmy science-fiction obrovské rozpočty.

Koncom sedemdesiatych a začiatkom osemdesiatych rokov tvorili príjmy z filmov ako Votrelec, Hviezdne vojny, Blade Runner a E. T. mimozemšťan polovicu celkových príjmov všetkých kín v Spojených štátoch. Možno dokonca povedať, že science-fiction priniesla vskutku jeden z najúspešnejších filmov všetkých čias, Jurský park. Spolu s filmom prišla záplava asi 1000 výrobkov, ktoré sa viažu na film Jurský park. Neprekvapuje, že televízia nezostala bokom. Populárna televízna relácia Star Trek viedla k produkcii mnohých ďalších programov o vesmíre.

Napriek tomu majú mnohí pocit, že uspokojovanie dopytu po tom, čo je obľúbené, viedlo k tomu, že niektorí spisovatelia obetovali tie kvality science-fiction, ktoré jej dodávali určitú mieru hodnoty. Nemecký spisovateľ Karl Michael Armer tvrdí, že ‚science-fiction je teraz iba obľúbenou značkou, ktorá už nie je definovaná svojím obsahom, ale skôr mechanizmom speňaženia‘. Ďalší vyjadrujú nespokojnosť nad tým, že skutočnými hviezdami dnešných filmov science-fiction nie sú ľudia, ale zvukové a obrazové efekty. Istý kritik dokonca povedal, že science-fiction je „odporná a úbohá v mnohých svojich prejavoch“.

Napríklad mnohé takzvané filmy science-fiction v skutočnosti vôbec nehovoria o vede alebo o budúcnosti. Futuristický rámec slúži v skutočnosti iba ako kulisa živého násilia. Spisovateľ Norman Spinrad poznamenáva, že v mnohých príbehoch science-fiction je niekto „zastrelený, prebodnutý, premenený na paru, zasiahnutý laserom, rozdriapaný, zožraný alebo roztrhaný pri výbuchu“. V mnohých filmoch je toto mrzačenie zobrazené v hrôzostrašných detailoch!

Znepokojujúce je tiež to, že v mnohých vedecko-fantastických knihách a filmoch sú vyzdvihované nadprirodzené prvky. Zatiaľ čo niektorí v týchto príbehoch vidia iba alegorický boj medzi dobrom a zlom, zdá sa, že niektoré z týchto diel idú za hranice alegórie a podporujú špiritistické praktiky.

Potreba vyrovnanosti

Biblia samozrejme neodsudzuje obrazotvornú zábavu ako takú. V Jotámovom podobenstve o stromoch sú znázornené rastliny, ktoré nemajú vedomie, ako sa medzi sebou rozprávajú — ba dokonca kujú úklady a plány. (Sudcovia 9:7–15) Podobne prorok Izaiáš použil ako prostriedok predstavu, v ktorej zobrazil vládcov národov, ktorí už dávno zomreli, ako sa v hrobe zhovárajú. (Izaiáš 14:9–11) Dokonca aj niektoré z Ježišových podobenstiev obsahovali prvky, ktoré by sa nemohli uskutočniť doslovne. (Lukáš 16:23–31) Tieto obrazotvorné prostriedky neslúžili iba na zábavu, ale na odovzdanie pokynov a na vyučovanie.

Niektorí dnešní spisovatelia môžu právom použiť futuristický rámec na to, aby čitateľov poučili alebo zabavili. Napriek tomu čitatelia, ktorí sú svedomitými kresťanmi, budú mať na mysli, že Biblia nás nabáda, aby sme uvažovali o veciach, ktoré sú čisté a užitočné. (Filipanom 4:8) Pripomína nám tiež: „Vieme, že pochádzame z Boha, ale celý svet leží v moci toho zlého.“ (1. Jána 5:19) Niektoré filmy a knihy science-fiction slúžia ako prostriedok na rozširovanie myšlienok a filozofií, ktoré nie sú zlučiteľné s Bibliou, ako je evolúcia, nesmrteľnosť človeka a reinkarnácia. Biblia nás varuje, aby sme sa nestali korisťou ‚filozofie a prázdneho klamu‘. (Kolosanom 2:8) V súvislosti so science-fiction je teda namieste opatrnosť, tak ako aj pri všetkých formách zábavy. Mali by sme byť nároční pri výbere toho, čo čítame alebo na čo sa pozeráme. — Efezanom 5:10.

Ako sme sa už predtým zmienili, mnohé populárne filmy obsahujú násilie. Ak by sme si myseľ sýtili duševnou potravou naplnenou bezdôvodným krviprelievaním, páčilo by sa to Jehovovi, o ktorom čítame, že „každého, kto miluje násilie, Jeho duša istotne nenávidí“? (Žalm 11:5) Keďže Písmo odsudzuje špiritizmus, kresťan bude chcieť prejavovať dobrý úsudok v súvislosti s knihami a filmami, ktoré obsahujú prvky mágie a čarodejníctva. (5. Mojžišova 18:10) Uvedomte si tiež, že zatiaľ čo dospelý dokáže bez veľkých ťažkostí odlíšiť fantáziu od reality, všetky deti to nedokážu. Preto si rodičia budú chcieť pozorne všímať, ako na deti pôsobí to, čo čítajú alebo na čo sa pozerajú.b

Niektorí sa možno rozhodnú pre iný druh čítania alebo zábavy. Nie je však potrebné, aby preto posudzovali v tomto ohľade iných alebo aby robili sporné otázky z vecí, ktoré sú ponechané na osobnú voľbu. — Rimanom 14:4.

Naproti tomu kresťania, ktorí sa rozhodli, že sa príležitostne zabavia rozličnými formami fikcie, urobia dobre, ak budú dbať na Šalamúnovo varovanie: „Robeniu mnohých kníh niet konca, a veľa sa im venovať je únavné pre telo.“ (Kazateľ 12:12) Mnohí ľudia v dnešnom svete zašli jednoznačne priďaleko so svojou záľubou v knihách a filmoch science-fiction. Množia sa kluby a zjazdy nadšencov sci-fi. Podľa časopisu Time sa priaznivci Star Treku na piatich svetadieloch náruživo učia vymyslený jazyk klingon, ktorý sa objavil v reláciách a filmoch Star Trek. Takéto výstredné správanie nie je v súlade s biblickou radou v 1. Petra 1:13: „Buďte triezvi [„vyrovnaní“, poznámka pod čiarou v Reference Bible].“

Ani tá najlepšia science-fiction však nemôže uspokojiť túžbu človeka vedieť, čo prinesie budúcnosť. Tí, ktorí chcú skutočne poznať budúcnosť, sa musia obrátiť na spoľahlivý zdroj. O tom budeme hovoriť v nasledujúcom článku.

[Poznámky pod čiarou]

[Obrázok na strane 7]

Rodičia by mali dohliadať na zábavu svojich detí

[Obrázok na strane 7]

Kresťania musia byť pri výbere science-fiction nároční