Čo o tom hovorí Biblia

Je súťaženie v športe nesprávne?

JE SLNEČNÝ deň. V parku sedia dvaja starší muži a hrajú dámu. Obďaleč počuť krik detí, ktoré sa hrajú na naháňačku. A kúsok odtiaľ hrá skupina mladých mužov basketbal. Áno, každý deň sa všade okolo nás mladí i starí tešia zo športu a hier. Väčšina ľudí sa pritom veľmi snaží. Azda aj vy.

Možno však povedať, že takéto priateľské formy súťaženia sú nesprávne? Mnohí si uvedomujú, aké napomenutie dal apoštol Pavol v Galaťanom 5:26, kde povedal, že kresťania by sa nemali ‚popudzovať k súpereniu‘. Bolo by vzhľadom na to nesprávne, keby kresťania súťažili pri rekreačnom športovaní a hrách?

Krátko povedané, nie. Prečo? Skôr než si odpovieme na túto otázku, pozrime sa letmo do dejín športu a hier.

Dejiny športu a hier

Športovanie a hranie hier siaha až do čias staroveku a je stálym prvkom v celých dejinách — aj v dejinách Božieho ľudu. Slovo „lopta“ sa dokonca objavuje v Biblii. V Izaiášovi 22:18 (Evanjelický preklad) sa pri zmienke o odsudzujúcich výrokoch Jehovu Boha proti zlým ľuďom hovorí: „Zvinie [ich] do klbka a hodí ako loptu.“ Niektoré dnešné lopty — napríklad golfové a baseballové lopty — sa stále vyhotovujú tak, že materiál sa pevne zvinie. Aby uvedená analógia mala zmysel, ľudia, ktorí v tom čase žili, museli používať lopty.

Okrem toho sa v Biblii opisuje, ako patriarcha Jakob zápasil s anjelom. Podľa tejto správy sa zdá, že Jakob mal určitú natrénovanú obratnosť už predtým, keďže zápas sa skončil nerozhodne a trval celé hodiny. (1. Mojžišova 32:24–26) Je zaujímavé, že podľa niektorých učencov táto správa môže naznačovať, že Jakob poznal pravidlá zápasenia. Izraeliti sa pravdepodobne venovali aj lukostreľbe — čo bol ďalší šport, ktorý si vyžadoval tréning a zručnosť. (1. Samuelova 20:20; Plač Jeremiáša 3:12) Beh bol ďalšou športovou činnosťou, ktorej sa venovali a v ktorej sa trénovali muži dávnych dôb. — 2. Samuelova 18:23–27; 1. Paralipomenon 12:8.

Hry, ktoré zamestnávali myseľ — napríklad dávanie hádaniek— boli zjavne veľmi obľúbené a ľudia si ich veľmi cenili. Azda najpozoruhodnejším príkladom je hádanka, ktorú dal Samson Filištíncom. — Sudcovia 14:12–18.

V Kresťanských gréckych Písmach boli rôzne športy a hry niekedy použité na obrazné vykreslenie kresťanského života. Napríklad v 1. Korinťanom 9:24, 25 spomína Pavol tvrdý tréningový režim atléta a dáva ho do súvislosti s tým, že kresťan potrebuje sebaovládanie a vytrvalosť. Okrem toho je jasné, že Jehova vložil sklon k hravosti do veľkej časti svojho stvorenia, pretože človek i zvieratá si nachádzajú čas na hru. — Jób 40:20; Zechariáš 8:5; porovnaj Hebrejom 12:1.

Keď súťaženie zachádza priďaleko

O čom teda hovoril apoštol Pavol spolukresťanom, keď im povedal, aby sa ‚nepopudzovali navzájom k súpereniu‘? (Galaťanom 5:26) Odpoveď vyplýva z kontextu. Pavol im v úvode k tomuto výroku povedal, aby sa ‚nestali sebeckými‘, alebo, ako to vyjadrujú iné biblické preklady, aby sa nestali ‚pyšnými‘, ‚domýšľavými‘, ‚žiadostivými po márnej sláve‘. Honba za popularitou a za slávou bola medzi atlétmi v Pavlových dňoch veľmi rozšírená.

Takisto v dnešnom vystatovačnom svete sa stále viac športovcov pyšne nesie a upútava pozornosť na seba a na svoje schopnosti. Niektorí idú až tak ďaleko, že ponižujú druhých. Podpichovanie, obviňovanie a slovné ponižovanie či „slovné výpady“, ako to niektorí športovci nazývajú, sa rýchlo stávajú normou. Toto všetko by ‚popudzovalo k súpereniu‘ a viedlo by to k tomu, o čom sa Pavol zmienil v záverečnej časti listu Galaťanom 5:26 — k závisti.

Nevyvážené súťaženie vedie vo svojej najhoršej podobe k bitkám, ba aj k smrti. Zamyslime sa nad stretnutím Saulových mužov s Dávidovými mužmi v Gibeone, keď Abnér a Joáb súhlasili, aby ‚mladí muži vystúpili a zašportovali si pred nimi‘. (2. Samuelova 2:14–32, Tanach) Zdá sa, že je to zmienka o nejakom zápasníckom turnaji. Nech už to bola akákoľvek súťaž, rýchlo sa zvrhla na divoký a krvavý boj.

Vyvážený názor

Rekreačné športy a hry by mali byť osviežujúce, a nie skľučujúce. Môžeme to dosiahnuť tým, že si budeme udržiavať správny pohľad na veci a pamätať na to, že naša hodnota v očiach Boha a blížnych nijako nesúvisí s našimi schopnosťami v športe či v hrách.

Bolo by pochabé pripustiť, aby v nás vznikali pocity nadradenosti pre naše telesné či duševné schopnosti. Vyhýbajme sa preto nevhodnému svetskému sklonu upútavať na seba pozornosť, aby sme neprovokovali druhých k závisti, pretože láska sa nevystatuje. (1. Korinťanom 13:4; 1. Petra 2:1) A hoci je rozumné očakávať vzrušenie, spontánne výbuchy nadšenia a gratulácie spoluhráčov, nechceli by sme, aby sa tieto emócie vymkli spod kontroly a stali sa okázalým predvádzaním.

Nikdy by sme nemali merať hodnotu druhých podľa ich schopností v športe a hrách. Podobne by sme si nechceli o sebe myslieť, že sme niečo menej, lebo nie sme dosť obratní. Znamená to, že by bolo nesprávne sledovať skóre? Nemusí to tak byť. Ale mali by sme pamätať na to, aká je každá hra v skutočnosti nevýznamná — pravá hodnota ľudí nezávisí od toho, ako dobre hrajú. Pri kolektívnych hrách niektorí pravidelne menia hráčov v zložení jednotlivých tímov, takže žiaden tím nevyhráva stále.

Kresťania by mali pamätať aj na to, že Biblia sa síce zmieňuje o športe a o hrách, ale len zriedkavo. Bolo by chybou prísť k záveru, že už tým, že sa Biblia zmieňuje o športe, priamo schvaľuje všetky druhy športu. (Porovnaj 1. Korinťanom 9:26 so Žalmom 11:5.) Pavol sa zmienil aj o tom, že „telesné cvičenie je na máločo užitočné, ale zbožná oddanosť je užitočná na všetko“. — 1. Timotejovi 4:8.

Teda keď sa športu a hrám dá primerané miesto, prinášajú potešenie a osvieženie. Biblia neodsudzuje každé súťaženie, ale odsudzuje také súťaženie, ktoré vyvoláva domýšľavosť, rivalitu, chamtivosť, závisť či násilie.