Jedinečný Matterhorn

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! VO ŠVAJČIARSKU

„NA CELEJ zemi je iba JEDEN Matterhorn; iba JEDEN vrch s takými vyváženými proporciami. Nádherný pohľad!“ Tak sa vyjadril taliansky horolezec Guido Rey.

Skutočne, Matterhorn je neobyčajný štít a jeden z najznámejších vrchov sveta. Fotografia na týchto stranách pravdepodobne nie je prvým obrázkom tohto zaujímavého vrchu, ktorý ste videli.

Matterhorn, pripomínajúci pyramídu, sa nachádza na hraniciach Talianska a Švajčiarska, 10 kilometrov juhozápadne od mestečka Zermatt vo Švajčiarsku, po ktorom dostal vrch svoje meno. Týči sa do výšky 4478 metrov a má dva vrcholy, ktoré sú od seba vzdialené asi 100 metrov.

Hoci je Matterhorn súčasťou Centrálnych Álp, stojí osamotene, nemá bezprostredne susediacich vrchov. To prispieva k tomu, že na vrch je zo všetkých strán nádherný výhľad, a preto sa veľmi dobre fotografuje.

Niektorí ľudia priliehavo opísali Matterhorn ako vrch, ktorý má tvar ako obelisk. Svoje štyri steny vystavuje štyrom hlavným svetovým stranám, pričom každá stena vrchu je výrazne oddelená hrebeňom.

Napriek svojej výške nie je Matterhorn vždy pokrytý snehom. V neskorú jar sa jeho strmé skalné steny v hornej časti zbavujú svojho plášťa snehu a ľadu, poddávajúc sa teplým lúčom slnka. Nižšie na východe a na severozápade sa po celý rok ako biely pás okolo jeho drieku vinú ľadovce.

Nejeden obdivovateľ sa čudoval, ako tento neporovnateľný vrch asi vznikol. Okolo jeho úpätia nevidno žiadne hromady sutiny ako pozostatky materiálu, z ktorého bol vytesaný. Všetky také sutiny museli byť odplavené v priebehu nespočetných stáročí existencie vrchu. Aké mohutné prírodné sily museli prispieť k tomuto krásnemu pohľadu!

Raní osadníci

Alpské údolie, ktoré vedie k úpätiu Matterhornu, bolo obývané už za čias Rímskej ríše. Dejiny hovoria, že roku 100 pred n. l. rímsky generál Marius prekročil priesmyk Theodul, ktorý sa nachádza východne od Matterhornu vo výške 3322 metrov. Táto horská cesta sa používala aj v stredoveku na prepravu tovaru z juhu na sever.

V tých časoch obyvatelia vzhliadali k Matterhornu s veľkou úctou, dokonca s poverčivým strachom. Nikdy by sa neboli pokúsili vystúpiť na vrch, o ktorom si mysleli, že tam býva samotný Diabol! Kto iný by bol vrhal dolu lavíny ľadu a snehu a skaly veľké ako dom?

Rastúci záujem o prírodné vedy

To, čomu sa títo prostí ľudia zo strachu vyhýbali, sa neskôr vo vysokej anglickej spoločnosti stalo veľkou módou. Začal vzrastať vedecký záujem a to spôsobilo, že bádatelia vystupovali na vrch, aby študovali také oblasti poznania, ako je geológia, topografia a botanika.

V roku 1857 bol v Londýne založený Alpinistický klub a veľa zámožných Angličanov cestovalo do Francúzska, Talianska alebo do Švajčiarska, aby sa zúčastnili na dobývaní alpských vrcholov. Títo odvážlivci zdolávali jeden vrchol za druhým vrátane Mont Blancu. Hoci je tento vrch so svojimi 4807 metrami najvyšší v Európe, je pre horolezcov menej náročný než Matterhorn.

Nie všetko toto úsilie sa vyvíjalo iba v mene prírodných vied. Vkradla sa tam i ctižiadosť. Túžba po sláve, túžba byť prvým, najodvážnejším, najzdatnejším, bola dôležitým činiteľom. V tom čase neznamenalo v Anglicku slovo „šport“ nič iné, len horolezectvo.

Leto roku 1865 bolo jedno z najrušnejších v horolezectve, najmä vzhľadom na Matterhorn. Táto čarovná pyramída bola jedným z posledných vrcholov, ktoré zostali nedobyté. Bol považovaný za nedostupný a miestni vodcovia odmietali čo len pokúsiť sa o výstup. Ich postoj bol: ‚Ktorýkoľvek iný vrch, len nie Horn.‘

Dobytie Matterhornu však bolo nevyhnutné. Začiatkom šesťdesiatych rokov 19. storočia bolo dobyté množstvo alpských vrcholov. Horolezci sa učili zo skúseností a vyvíjali nové techniky lezenia. Keď mal Edward Whymper z Anglicka 20 rokov, poslal ho londýnsky vydavateľ do Švajčiarska, aby nakreslil obrázky alpskej krajiny ako ilustrácie ku knihe s týmto námetom. Whymper bol vrchmi očarený a horolezectvo sa stalo jeho vášňou. Zdolal mnohé vrcholy vo Francúzsku a Švajčiarsku a niekoľko ráz sa pokúsil zliezť Matterhorn. Ale Horn odolával.

Matterhorn dobytý!

Napokon v júli 1865 sa v Zermatte náhodou stretli tri rôzne skupiny horolezcov — všetky tri sa vypravili zliezť Matterhorn. Tieto tri skupiny boli v časovej tiesni, lebo ich mohla predbehnúť talianska skupina, preto sa rozhodli vytvoriť cordée čiže naviazať sa na jedno lano. Skupinu tvorilo sedem mužov — Edward Whymper a lord Francis Douglas, Charles Hudson a jeho mladý priateľ Hadow — všetko Angličania — a dvaja Švajčiari a jeden francúzsky vodca, ktorého sa im podarilo najať.

Z Zermattu odišli ráno 13. júla. Bez náhlenia sa blížili k vrchu z východu a nižšie časti sa im podarilo pomerne ľahko zliezť. Vo výške asi 3000 metrov si postavili stan a pokojne si užívali zvyšok slnečného dňa.

Nasledujúce ráno 14. júla začali liezť ešte pred svitaním. Lano potrebovali iba občas. Niektoré úseky boli ťažšie než iné, ale často našli cestu, ktorou mohli najväčšie prekážky obísť. Po dvoch odpočinkoch vystúpili k rozhodujúcemu úseku. Posledných 70 metrov tvorilo snehové pole a o 13.45 dosiahli vrchol. Matterhorn bol dobytý!

Ani na jednom z oboch vrcholov nebola žiadna stopa po ľudských návštevníkoch, takže boli očividne prví. Aký to bol pocit! Víťazná skupina sa asi hodinu tešila z úžasného výhľadu na všetky strany, potom sa pripravila na zostup. Talianski horolezci, ktorí sa pokúsili o výstup v ten istý deň, ďaleko zaostali, a keď si uvedomili, že súťaž o prvenstvo prehrali, vrátili sa späť.

Veľmi vysoká cena

Horolezci však mali za svoje víťazstvo zaplatiť veľmi vysokú cenu. Keď pri zostupe narazili na ťažký úsek, naviazali sa na jedno lano a najskúsenejší vodca sa ujal vedenia. Napriek opatrnosti sa najmladší účastník pošmykol a spadol na muža pod sebou, strhnúc so sebou ďalších. Traja poslední muži, upozornení výkrikom, sa nejako dokázali udržať na skalách. No lano sa pretrhlo a prví štyria muži v zlomku sekundy zmizli v priepasti.

Ochromení Edward Whymper a dvaja švajčiarski horolezci sa dostali do veľmi kritickej situácie. Cez noc museli bivakovať a nasledujúci deň sa vrátili do Zermattu. Tak sa sláva jedného dňa rýchle zmenila na tragédiu, ktorá poznačila prežijúcich na celý život.

Tri zo štyroch tiel boli neskôr vyslobodené z ľadovca o 1200 metrov nižšie od miesta nehody. Štvrtého, lorda Douglasa, nikdy nenašli.

Toto neboli posledné obete svahov Matterhornu. Napriek tomu, že mnohé laná boli dobre upevnené do skaly na rôznych trasách hore či naprieč skalnými stenami a úzkymi rozsadlinami, a napriek lepším skúsenostiam a oveľa lepšiemu výstroju horolezcov iba na tomto jednom vrchu prišlo o život asi 600 osôb.

Nebezpečenstvá

Jedným činiteľom, ktorý vo veľkej miere zvyšuje nebezpečenstvo, je počasie. Môže sa veľmi rýchle zmeniť. Deň sa môže začať ako veľmi krásny, ale skôr než si to človek uvedomí, pyramídu môže zahaliť hustá hmla alebo tmavé mraky a môže sa rozpútať desivá búrka. Tá môže byť sprevádzaná obávanými bleskami a hromobitím spolu s nápormi vetra a môže sa skončiť hustým snežením. A to všetko počas krásneho letného dňa!

Keď lezcov zastihne takýto zvrat počasia, môžu byť prinútení stráviť noc vonku, možno na malej plošine, kde môžu sotva stáť. Teplota môže klesnúť hodne pod bod mrazu. Pod horolezcami je priepasť. Vtedy si nejeden z nich môže želať, aby pozdravil Matterhorn iba z diaľky!

Ďalším nebezpečenstvom sú padajúce kamene. Niekedy nedbalí lezci sami spôsobia padanie kameňov. Vo väčšine prípadov je však spôsobené prírodnými silami. Zmeny teploty, ľad a sneh, lejak a horúce slnko, ako aj silný vietor ženúci sa okolo Hornu, to všetko pôsobí na skaly a zapríčiňuje, že sa odlamujú veľké kusy. Niekedy zostávajú celé roky na mieste ako veľká hromada tanierov, ale snehové lavíny môžu nakoniec spôsobiť ich pohyb a padanie.

Veľa lezcov sa čudovalo, že aj keď tento proces pokračoval po stáročia, predsa si vrch zachoval svoj štíhly tvar obelisku a nejaví žiadne známky zmeny tvaru. No v porovnaní s jeho vypočítanými 2,5 miliónmi metrov kubických skaly padajúce kamene nie sú natoľko významné, aby jeho tvar zmenili. Spôsobujú však zranenia a straty na životoch.

Medzitým sa zlezenie Matterhornu stalo veľmi populárnym. Niektorí vodcovia boli na jeho vrchole niekoľko sto ráz. Veľa mužov a žien zopakuje tento kúsok, vyberajúc si zakaždým inú trasu výstupu.

No nájdu sa aj ľudia, ktorí sa pokúsia Matterhorn zliezť, ale zistia, že sú buď nepriaznivé podmienky, alebo ich vlastné schopnosti, kondícia či cvik sú nedostatočné. A tak vo výstupe nepokračujú, ale nechajú triumfovať rozum nad slávou, že „urobili“ Matterhorn.

Jednako, či už ste videli tento čarovný vrch na fotografiách alebo vo filme, alebo ste stáli v blízkosti a s rešpektom obdivovali jeho nádherné farby pri východe a západe slnka, možno ste si spomenuli na Veľkého Sochára. S hlbokou úctou pred jeho majstrovským dielom možno vaše srdce opakovalo slová Žalmu 104:24: „Aké mnohé sú tvoje diela, ó, Jehova! Všetky si ich urobil v múdrosti. Zem je plná tvojich výtvorov.“