Sú dni náboženstva zrátané?

„Zem bude istotne naplnená poznaním o Jehovovi tak, ako vody pokrývajú samotné more.“

IZAIÁŠ, IZRAELSKÝ PROROK 8. STOROČIA PRED N. L.

TAKTO hebrejský prorok Izaiáš predpovedal, že jedného dňa budú všetci na zemi zjednotení v uctievaní Všemohúceho Boha. Dnes sa však takáto vyhliadka môže javiť vzdialenejšia ako kedykoľvek predtým.

Začiatkom tohto storočia napríklad komunistickí revolucionári v Rusku verili, že zničenie náboženstva je nevyhnutným krokom smerujúcim k oslobodeniu proletariátu. Tvrdili, že ateizmus ‚oslobodí pracujúce masy od bremena predsudkov a bludov minulosti‘. Stalin do roku 1939 zredukoval počet funkčných pravoslávnych kostolov v Sovietskom zväze na 100 v porovnaní s viac ako 40 000 kostolmi pred rokom 1917.

Aj Hitler považoval náboženstvo za prekážku na svojej ceste k absolútnej moci. Raz vyhlásil: „Človek je alebo kresťanom, alebo Nemcom. Nemôžeš byť oboje.“ Hitler zamýšľal postupne odstrániť všetky formy uctievania, ktoré nemohol ovládnuť. Za týmto účelom nacisti vymysleli svoje vlastné kvázináboženské modlitby, sviatky, krsty, ba aj pohrebné obrady. Hitler bol ich mesiášom a vlasť bola ich bohom. Bolo možné dopustiť sa akéhokoľvek zverstva, ak si to Hitler želal.

Posledné dni náboženstva?

Ani Stalin, ani Hitler neuspeli vo svojom ťažení za potlačenie náboženstva. Ale teraz to vyzerá tak, že rolu tyranie prevzala apatia. Pre bádateľov Biblie nie je tento zvrat udalostí prekvapením. Apoštol Pavol napísal Timotejovi, že v „posledných dňoch“ budú ľudia ‚viac milovať rozkoše ako Boha‘. — 2. Timotejovi 3:1–4.

Vari Biblia učí, že tieto „posledné dni“ vyznačujúce sa náboženskou ľahostajnosťou budú predohrou zániku náboženstva ako celku? Nie. Biblia nepredpovedá koniec náboženstva ako celku, ale skôr vysvetľuje, že ku koncu dospeje falošné náboženstvo — ktorému je dané symbolické meno Veľký Babylon.a V knihe Zjavenie sa hovorí: „Silný anjel zdvihol kameň ako veľký mlynský kameň a vrhol ho do mora a povedal: ‚Tak bude Babylon, veľké mesto, zvrhnutý rýchlym vrhom, a už sa nikdy nenájde.‘“ — Zjavenie 18:21.

Výsledkom toho, že zmizne falošné náboženstvo, však nebude bezbožný svet. Na rozdiel od toho Žalm 22:27 predpovedá: „Všetky končiny zeme si spomenú a obrátia sa k Jehovovi. A všetky rody národov sa budú pred tebou skláňať.“ Len si predstavte čas, keď sa „všetky rody národov“ zjednotia v uctievaní jediného pravého Boha! Pod vládou Božieho Kráľovstva nájde tento pozoruhodný sľub svoje slávne splnenie. (Matúš 6:10) Keď príde ten čas, náboženstvo — pravé náboženstvo — bude mať veľký význam. Ale ako je to teraz?

Vypĺňanie duchovnej prázdnoty

Duchovná prázdnota, ktorá je v dnešnej Európe taká rozšírená, zodpovedá situácii v Rímskej ríši prvého storočia. Historik Will Durant opisuje, ako kresťanstvo prvého storočia úspešne napĺňalo duchovné potreby tých čias: „Do morálneho vákua umierajúceho pohanstva, do chladu stoicizmu a skazenosti epikureizmu, do sveta presýteného brutalitou, krutosťou, útlakom a sexuálnym zmätkom, do spacifikovanej ríše, ktorá zdanlivo už nepotrebovala mužnosť ani bohov vojny, [kresťanstvo] prinieslo novú morálku bratstva, láskavosti, slušnosti a pokoja.“

Morálne a duchovné vákuum v živote ľudí v našej dobe možno vyplniť tým istým mocným posolstvom, ktoré kázali raní kresťania po celej Rímskej ríši. A sú tu počúvajúce uši. Mnohí Európania, hoci navonok nie sú nábožní, stále cítia, že Boh hrá dôležitú úlohu v ich živote. Azda už nenavštevujú tradičné bohoslužby, no niektorí vyplnili duchovnú prázdnotu, ktorú cítili, niekde inde.

Juan José, mladý muž z mesta Palma de Mallorca (Španielsko), získal vzdelanie v katolíckej škole a až do svojich 13 rokov slúžil ako miništrant. Každú nedeľu chodil s rodinou na omšu, no ako dospievajúci prestal chodiť do kostola. Prečo? „Chodiť na omšu ma jednak nudilo,“ vysvetľuje Juan José. „Liturgiu som poznal naspamäť. Všetko mi pripadalo ako opakovanie toho, čo som už počul predtým. Okrem toho, náš farár s nami, miništrantmi, často zaobchádzal drsne. A považoval som za nesprávne, aby prostí ľudia platili kňazovi za vykonanie pohrebného obradu.

Stále som veril v Boha, ale myslel som si, že mu môžem slúžiť svojím vlastným spôsobom, mimo cirkvi. Spolu so skupinou priateľov som sa snažil radovať sa zo života, ako som len vedel. Myslím, že by sa dalo povedať, že zábava sa stala tým najdôležitejším v mojom živote.

Ale keď som mal 18 rokov, začal som študovať Bibliu s Jehovovými svedkami. Čo také mi mohli ponúknuť, čo som nenašiel v cirkvi? Pravú vieru založenú na Biblii, a nie na tradíciách a ‚tajomstvách‘, ktoré som nikdy nemohol pochopiť. Moje nové presvedčenie však pre mňa znamenalo veľké zmeny. Namiesto toho, aby som každý víkend trávil organizovaním večierkov na diskotékach, začal som chodiť z domu do domu, aby som sa podelil o svoju novonájdenú vieru so svojimi blížnymi. To, že som sa aktívne venoval pomoci iným, dávalo môjmu životu zmysel. Posledných sedem rokov som bol ako Jehovov svedok v službe celým časom.“

Nie sú to len mladí ľudia, ktorí sa usilujú vyplniť náboženskú prázdnotu, ktorú pociťujú. Antonia, staršia žena z oblasti Extremadura (Španielsko), strávila väčšinu svojho života „hľadaním Boha“, ako sa sama vyjadruje. Počas dospievania chodila na omšu každý deň a napokon vstúpila do katolíckeho kláštora, lebo verila, „že ak Boha nemožno nájsť v kláštore, nemožno ho nájsť nikde“. No o tri roky kláštor opustila, cítiac ešte väčšie rozčarovanie a prázdno ako predtým.

Napokon sa vo svojich päťdesiatich rokoch stala Jehovovou svedkyňou. Rozpráva: „Bola som taká šťastná, keď ma svedkovia navštívili a zodpovedali mi moje otázky z mojej vlastnej Biblie. Odvtedy, čo som sa stala Jehovovou svedkyňou, môj život má zmysel. Mám svoje problémy, ale dokážem sa s nimi vyrovnávať, pretože teraz som našla pravého Boha.“

Tieto dve skúsenosti nie sú ojedinelé. Rastúci počet ľudí, ktorí sa nepoddávajú náboženskému trendu, sa pripája k Jehovovým svedkom a zisťuje, že žiť podľa viery svedkov a kázať o nej iným dáva ich životu zmysel a cieľ.

Pravé náboženstvo má väčší význam než kedykoľvek predtým

Hoci žijeme v čase, keď mnohí náboženstvo odmietajú, bolo by nemúdre posúdiť všetky náboženstvá ako bezvýznamné. Je pravda, že v 20. storočí sa ľudia vzdávajú prázdnych rituálov a zastaraných a nebiblických dogiem a pohŕdajú chodením do kostola ,len aby sa nepovedalo‘. Biblia v skutočnosti odporúča, aby sme sa vyhýbali pokryteckému náboženstvu. Apoštol Pavol predpovedal, že niektorí ľudia v „posledných dňoch“ budú ‚mať spôsob zbožnej oddanosti, ale vzhľadom na jej silu sa budú preukazovať ako falošní‘. Takí ľudia si zachovávajú zdanie nábožnosti, ale ich správanie popiera jej oprávnenosť. Ako by sme mali reagovať na takéto náboženské pokrytectvo? „Od tých sa odvracaj,“ radil Pavol. — 2. Timotejovi 3:1, 5.

No Pavol povedal aj to, že „náboženstvo je veľkým ziskom“. (1. Timotejovi 6:6, Preklad Š. Porúbčana) Pavol nehovoril iba o hocijakom druhu náboženstva. Grécke slovo, ktoré sa tu prekladá ako „náboženstvo“, je eusebeia, čo znamená „oddanosť Bohu alebo hlboká úcta k nemu“. Pravé náboženstvo, ozajstná zbožná oddanosť, „má sľub terajšieho života a toho, ktorý má prísť“. — 1. Timotejovi 4:8.

Ako ukazujú spomínané príklady, pravé náboženstvo môže dať nášmu životu zmysel a pomáha nám čeliť problémom s vnútornou silou. Viac ako to, pravé náboženstvo zaručuje večnú budúcnosť. Takáto forma uctievania je hodna toho, aby sme ju pestovali, lebo sme uisťovaní, že toto uctievanie napokon ‚naplní zem‘.b (Izaiáš 11:9; 1. Timotejovi 6:11) Niet pochýb, že teraz je čas, keď má pravé náboženstvo väčší význam než kedykoľvek predtým.

[Poznámky pod čiarou]

[Rámček/obrázky na strane 10]

Príbeh dvoch budov

Španielsko je plné náboženských budov, ale zdá sa, že zápal, ktorý bol kedysi hnacou silou pri stavbe nákladných katedrál, sa už vytratil. Napríklad v mestečku Mejorada del Campo na periférii Madridu je rozostavaný pôsobivý katolícky kostol. Tento projekt začal uskutočňovať bývalý benediktínsky mních Justo Gallego Martínez asi pred 20 rokmi. Ale budova je stále iba hrubou stavbou. Osamelý staviteľ Martínez má teraz vyše 60 rokov, a tak sa zdá nepravdepodobné, že kostol bude niekedy dokončený. Avšak 300 kilometrov južnejšie sa odohral iný príbeh.

„Viera hory prenáša“ — takto opísali miestne noviny dvojdňovú výstavbu sály Kráľovstva Jehovových svedkov v obci Martos v provincii Jaén (Španielsko). „Ako je možné,“ pýtali sa miestne noviny, „že v súčasnom svete založenom na sebectve dobrovoľní pracovníci z rôznych oblastí [Španielska] nesebecky cestujú do Martosu, aby postavili budovu, ktorá prekonala všetky rekordy, čo sa týka rýchlosti, dokonalosti a organizácie?“ Ako odpoveď na túto otázku článok citoval slová jedného z dobrovoľných pracovníkov: „Úspech jednoducho spočíva v skutočnosti, že sme ľudom, ktorý je vyučovaný Jehovom.“

[Obrázky na strane 10]

Mejorada del Campo

Sála Kráľovstva v Martose