Svet bez automobilov?
VIETE si predstaviť svet bez motorových vozidiel? Alebo môžete spomenúť nejaký iný vynález, ktorý by v poslednom storočí od základu zmenil životný štýl a správanie ľudí tak ako automobily? Bez áut by nebolo motelov ani reštaurácií a kín pre motoristov. A čo je dôležitejšie, ako by ste sa bez autobusov, taxíkov, osobných alebo nákladných áut dostali do práce alebo do školy? Ako by poľnohospodári a výrobcovia dostali svoj tovar na trh?
„Každý šiesty americký podnik je závislý od výroby, distribúcie, opráv alebo použitia motorových vozidiel,“ uvádza The New Encyclopædia Britannica a dodáva: „Odbyt a príjmy automobilových firiem predstavujú viac ako jednu pätinu veľkoobchodu krajiny a viac ako jednu štvrtinu jej maloobchodu. V iných krajinách sú tieto proporcie o trochu nižšie, ale Japonsko a krajiny západnej Európy sa rýchlo približujú k úrovni USA.“
Napriek tomu niektorí ľudia hovoria, že lepší by bol svet bez motorových vozidiel. Hovoria to v zásade z dvoch príčin.
Celosvetová zápcha
Ak ste už niekedy krúžili bez konca, hľadajúc miesto na parkovanie, nemusí vám nikto hovoriť, že hoci sú autá dobrá vec, ak ich je príliš veľa v preľudnenej oblasti, už to nie je také dobré. Alebo ak ste dakedy uviazli v hroznej dopravnej zápche, viete, aké frustrujúce je byť uväznený vo vozidle, ktoré je určené na pohyb, ale bolo prinútené zostať stáť.
V roku 1950 boli Spojené štáty jedinou krajinou, kde pripadalo jedno auto na štyri osoby. Do roku 1974 ich dostihlo Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Švédsko, Taliansko a Veľká Británia. Ale dovtedy už v USA tento pomer stúpol na takmer jedno auto na dve osoby. Nemecko a Luxembursko majú teraz približne jedno motorové vozidlo na dvoch obyvateľov. Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Taliansko a Veľká Británia nie sú veľmi pozadu.
Väčšina veľkých miest — bez ohľadu na to, v ktorej časti sveta sa nachádzajú — sa postupne mení na obrovské parkoviská. Napríklad hlavné mesto Indie Naí Dillí sa v čase vyhlásenia nezávislosti v roku 1947 pýšilo 11 000 autami a nákladnými vozidlami. Do roku 1993 toto číslo prevýšilo 2 200 000! Astronomický vzrast — ale podľa časopisu Time „sa očakáva, že tento počet sa do konca nášho storočia zdvojnásobí“.
Zatiaľ je vo východnej Európe, kde na jednu osobu pripadá len štvrtina počtu áut západnej Európy, okolo 400 miliónov potenciálnych zákazníkov. Za niekoľko rokov sa situácia v Číne, ktorá je doteraz známa svojimi 400 miliónmi bicyklov, zmení. Podľa správ z roku 1994 „vláda koncipuje plány na rýchly rast výroby áut“, ktorá sa zvýši z ročnej produkcie 1,3 milióna áut na 3 milióny do konca tohto storočia.
Hrozba znečistenia
„Británia si vyčerpala čistý vzduch,“ uvádza sa v novinách The Daily Telegraph z 28. októbra 1994. Možno je to prehnané, avšak dostatočne pravdivé na vyvolanie obáv. Profesor Stuart Penkett z Východoanglickej univerzity varoval: „Automobily menia chemické zloženie celej našej prirodzenej atmosféry.“
Vysoká koncentrácia oxidu uhoľnatého vo vzduchu „zbavuje telo kyslíka, narúša vnímanie a myslenie, spomaľuje reflexy a spôsobuje ospalosť“, hovorí kniha 5000 Days to Save the Planet (5000 dní na záchranu planéty). A Svetová zdravotnícka organizácia hovorí, že „asi polovica všetkých obyvateľov miest v Európe a Severnej Amerike je vystavená neprijateľne vysokej hladine oxidu uhoľnatého“.
Usudzuje sa, že na niektorých miestach výfukové plyny z áut ročne zabijú veľa ľudí, okrem toho, že spôsobia škody na životnom prostredí vo výške miliárd dolárov. V júli 1995 v jedných televíznych správach uviedli, že ročne zomrie okolo 11 000 Britov následkom znečistenia ovzdušia spôsobeného autami.
V roku 1995 sa v Berlíne konala Konferencia OSN o ovzduší. Zúčastnení zo 116 krajín súhlasili s tým, že je potrebné niečo urobiť. Ale mnohí boli sklamaní tým, že úloha prijať konkrétne ciele a určiť pevné pravidlá alebo vypracovať presné programy bola odložená.
Vo svetle toho, čo uviedla kniha 5000 Days to Save the Planet v roku 1990, sa tento malý pokrok pravdepodobne dal očakávať. Kniha poukázala na to, že „povaha politickej a ekonomickej moci v súčasnej priemyselnej spoločnosti diktuje, že opatrenia v boji proti ničeniu životného prostredia sú prijateľné len vtedy, ak nie sú v rozpore s chodom ekonomiky“.
Preto časopis Time nedávno varoval pred „možnosťou, že nahromadenie oxidu uhličitého v atmosfére a ďalších plynov spôsobujúcich skleníkový efekt postupne povedie k otepleniu Zeme. To by podľa mnohých vedcov mohlo viesť k suchám, k roztápaniu ľadových čiapok, k stúpnutiu hladiny mora, k pobrežným záplavám, k prudším víchriciam a k iným klimatickým katastrofám.“
Závažnosť problému znečisťovania vyžaduje, aby sa niečo urobilo. Ale čo?