Hľadanie prijateľných riešení
NIELEN motorové vozidlá spôsobujú znečisťovanie. Súkromné domy, priemyselné závody a elektrárne musia tiež niesť svoj diel zodpovednosti. Ale úloha, ktorú hrajú v znečisťovaní Zeme motorové vozidlá, je značná.
Kniha 5000 Days to Save the Planet sa v skutočnosti odvažuje povedať: „Ak by sa to všetko malo zhodnotiť — najmä škoda spôsobená nášmu ovzdušiu vypúšťaním oxidu uhličitého — potom by autá pravdepodobne nikdy neboli skonštruované.“ Pripúšťa však: „Ale to je alternatíva, o ktorej nie sú pripravení uvažovať ani výrobcovia áut, ani cestný priemysel, ani vládne úrady a v skutočnosti ani široká verejnosť, ktorej život v rastúcej miere závisí od súkromnej dopravy.“
Nemala by byť technológia, ktorá vyniesla človeka na Mesiac, schopná skonštruovať také auto, ktoré by neznečisťovalo okolie? Urobiť niečo nie je nikdy také ľahké ako to povedať, preto kým budú zdolané prekážky vo vývoji auta neznečisťujúceho životné prostredie, pokračuje hľadanie iných prijateľných riešení.
Redukcia znečisťujúcich látok
V 60. rokoch Spojené štáty schválili návrh zákona vyžadujúceho inštalovanie regulačných prvkov do motorových vozidiel na zníženie emisie znečisťujúcich látok. To isté urobili odvtedy aj ďalšie krajiny a vlády.
Na odfiltrovávanie škodlivých látok sa teraz vo veľkej miere používajú katalyzátory, pri ktorých je potrebné použiť bezolovnatý benzín. V období medzi rokmi 1976 a 1980, po tom, čo bezolovnatý benzín začali používať mnohí motoristi, hladina olova v krvi Američanov klesla o jednu tretinu. A dobre že klesla, pretože veľké množstvo olova môže poškodiť nervový systém a brzdiť schopnosť učiť sa. Ale žiaľ, zatiaľ čo v mnohých rozvinutých krajinách sveta došlo k poklesu hladiny olova, nedá sa to povedať o menej rozvinutých krajinách.
Úspech katalyzátorov je potešiteľný, ale ich používanie zostáva sporné. Keď sa prestalo pridávať olovo, viedlo to k zníženiu výkonu, a preto sa zmenilo uhľovodíkové zloženie benzínu. To viedlo k zvýšeniu emisie iných karcinogénov, ako je benzén a toluén, v prípade ktorých katalyzátory množstvo emisie neznižujú.
Katalyzátory okrem toho vyžadujú použitie platiny. Podľa profesora Iaina Thorntona z Imperial College v Británii jedným z ich vedľajších účinkov je zvýšenie množstva platiny usadenej v prachu pri ceste. Profesor varuje pred možnosťou, že „rozpustné formy platiny by mohli vstúpiť do potravinového reťazca“.
Napriek všetkým dobrým výsledkom, ktoré prinieslo zavedenie „katalyzátorov v Severnej Amerike, Japonsku, Južnej Kórei a vo viacerých európskych krajinách“, kniha 5000 Days to Save the Planet realisticky pripúšťa, že „veľký nárast v počte áut na celom svete úplne vymazal prínos vzhľadom na kvalitu vzduchu“.
Spomalenie rýchlosti
Ďalší spôsob, ako znížiť emisiu výfukových plynov z áut, je jazdiť pomalšie. Ale niektoré štáty v USA nedávno zvýšili hranicu povolenej rýchlosti. V Nemecku je predpisovanie obmedzení nepopulárne. Výrobcovia áut, ktorých obchodný úspech závisí od schopnosti skonštruovať silné motory, ktoré bez ťažkostí umožňujú cestovnú rýchlosť viac než 150 kilometrov za hodinu, sú prirodzene proti, a proti je aj veľký počet vodičov. Teraz sa však zdá, že stále viac Nemcov je ochotných prijať obmedzenia rýchlosti nie kvôli ochrane životného prostredia, ale v záujme bezpečnosti.
V niektorých krajinách bývajú vodiči požiadaní, aby znížili rýchlosť, keď znečistenie dosiahne neprijateľnú mieru — alebo aby možno úplne prestali jazdiť. Prieskum verejnej mienky v roku 1995 ukázal, že 80 percent Nemcov by súhlasilo s určením najvyššej povolenej rýchlosti, keby sa hladina ozónu príliš zvýšila. Veľa miest na celej zemi, vrátane Atén a Ríma, už podniklo kroky na obmedzenie dopravy za určitých okolností. Iní uvažujú o tom, že urobia to isté.
Používanie bicyklov
Na obmedzenie premávky niektoré mestá zaviedli znížené sadzby za cestovanie autobusom. Iné poskytujú bezplatnú autobusovú prepravu vodičom, ktorí zaplatia nepatrný poplatok za zaparkovanie svojho auta na prístupnom mieste. Ďalšie krajiny vyhradili cestné prúdy výlučne pre autobusy a taxíky, aby zrýchlili tieto formy prepravy.
O novom spôsobe boja s týmto problémom sa nedávno zmienili noviny The European: „Vynachádzaví Dáni, inšpirovaní kampaňou v Holandsku koncom 60. rokov, prišli s návrhom obmedziť znečisťovanie ovzdušia a dopravnú zápchu tak, že budú presviedčať ľudí, aby používali dve kolesá namiesto štyroch.“ Na rôznych miestach sú na uliciach Kodane umiestnené bicykle. Vsunutím mince do príslušného zariadenia sa bicykel uvoľní a možno ho použiť. Vloženú sumu je možné získať späť, keď sa bicykel neskôr vráti na miesto. Časom sa uvidí, či sa tento program ukáže ako praktický a ujme sa.
Niektoré nemecké mestá v snahe povzbudiť k používaniu bicyklov namiesto áut dovoľujú cyklistom ísť po jednosmernej ulici v protismere! Keďže približne jedna tretina všetkých jázd po meste a viac než jedna tretina jázd na vidieku je kratších než 3 kilometre, mnohí obyvatelia by väčšinu z týchto vzdialeností mohli ľahko prejsť peši alebo na bicykli. To by pomohlo znížiť znečistenie a zároveň by vodiči mali potrebný pohyb.
Nový projekt
Pokračujú práce na vývoji automobilov, ktoré by neznečisťovali ovzdušie. Boli skonštruované elektromobily, ktoré jazdia na batérie, ale majú obmedzenú rýchlosť a dĺžku chodu. To isté sa dá povedať o autách na solárnu energiu.
Ďalšou možnosťou, ktorá sa teraz skúma, je použitie vodíka ako paliva. Vodík horí tak, že pri tom takmer nedochádza k úniku škodlivých látok, ale jeho cena je nedostupná.
Americký prezident Clinton uznal potrebu nového projektu automobilu a v roku 1993 oznámil, že vláda bude spolupracovať s americkým automobilovým priemyslom pri vývoji auta budúcnosti. Povedal: „Skúsime sa pustiť do takého náročného technologického dobrodružstva, o aké sa náš národ ešte nepokúsil.“ Či bude možné „vytvoriť dokonale výkonné a ekologicky vyhovujúce vozidlo 21. storočia“, o ktorom hovoril, to sa uvidí. Plány si vyžadujú vytvoriť prototyp v priebehu desiatich rokov — avšak za nesmierne vysokú cenu.
Niektorí výrobcovia áut pracujú na modeloch, ktoré majú kombinovaný pohon — na benzín a elektrinu. V Nemecku je už dostupný — za vysokú cenu — športový elektromobil, ktorý je za 9 sekúnd schopný akcelerácie zo stavu pokoja na 100 kilometrov za hodinu a potom až na najvyššiu rýchlosť 180 kilometrov. Ale po 200 kilometroch zostane stáť, až kým sa mu znovu nedobijú batérie, a to trvá prinajmenšom tri hodiny. Výskum pokračuje a očakáva sa ďalší pokrok.
Iba časť problému
Otázka, ako sa zbaviť jedovatých emisií, je len jednou časťou problému. Autá spôsobujú aj zamorenie hlukom — niečo, čo veľmi dobre pozná každý, kto býva pri frekventovanej ceste. Keďže neustály dopravný hluk môže nepriaznivo vplývať na zdravie, aj to je jedna zo základných súčastí problému, ktoré je potrebné riešiť.
Milovníci prírody poukážu aj na to, že veľa z prírodnej krásy krajín kazia nepekné diaľnice spolu s nevzhľadnými obchodnými priestormi a reklamnými tabuľami, ktoré ich azda lemujú. Ale so vzrastom počtu áut sa zvyšuje aj potreba väčšieho počtu ciest.
Niektoré autá po rokoch znečisťovania v službách svojich majiteľov pokračujú v znečisťovaní aj „po smrti“. Opustené autá, ktoré slúžia len ako tŕň v oku, sa stali takým problémom, že na niektorých miestach museli byť vydané zákony, aby sa zabránilo tomu, že by tieto autá nemiestne zohyzďovali prírodu. Bude niekedy skonštruovaný ideálny automobil, vytvorený z ľahko recyklovateľného materiálu? Také vozidlo je v nedohľadne.
„Väčšina Nemcov si robí veľké starosti o životné prostredie,“ uviedli nedávno jedny noviny a dodali: „Ale málokto sa podľa toho správa.“ Jeden vládny úradník povedal: „Nikto sa nepovažuje za vinníka a nikto nechce byť volaný na zodpovednosť.“ Áno, je ťažké vyriešiť tieto problémy vo svete, pre ktorý sú charakteristickí ľudia, čo ‚milujú samých seba‘ a sú „neprístupní akejkoľvek dohode“. — 2. Timotejovi 3:1–3.
Hľadanie prijateľného riešenia však stále pokračuje. Bude niekedy možné nájsť ideálne riešenie problému znečisťovania a automobilov?
[Obrázok na strane 7]
Mohlo by sa znečisťovanie obmedziť, keby sme používali verejnú dopravu, bicykel alebo viacerí jedno auto?