Pozorujeme svet
Násilie nadobúda nové rozmery
Pre tých, ktorí si myslia, že na takých športových podujatiach, ako sú boxerské zápasy alebo turnaje v bojových umeniach, nie je dosť násilia, prišli organizátori v Spojených štátoch s novou alternatívou s názvom „extrémny zápas“ alebo „zápas do krajnosti“. Podľa správy v novinách The New York Times je priebeh zápasu jednoduchý: „Dvaja muži sa bijú, kým sa jeden z nich nevzdá alebo nie je knokautovaný a neupadne do bezvedomia.“ Muži nemajú rukavice na zmiernenie úderov, boj nemá žiadne kolá ani prestávky a okrem zákazu hrýzť a vraziť prst do oka je pravidiel iba niekoľko. Súperi používajú techniky z boxu, džuda, karate, zápasenia či pouličnej bitky — často s veľmi krvavými výsledkami. Súťaže sa konajú pred davmi fanúšikov, ktorí zaplatia za vstupenku až 200 dolárov a účastníkov boja povzbudzujú divokým krikom. Tieto zápasy sú populárne aj v káblovej televízii a možno si požičať aj nahrávky na videokazetách. Mnohé americké štáty však tieto podujatia už zakázali.
Ženy pracujú viac
Podieľajú sa muži a ženy na prácach v domácnosti rovnakým dielom? Podľa prieskumu uskutočneného Nemeckým federálnym štatistickým úradom to tak nie je. Ekonómi Norbert Schwarz a Dieter Schäfer požiadali 7200 domácností o analýzu a záznam množstva času stráveného prácami v domácnosti. Prieskum zahrnoval také práce, ako je umývanie riadu, nakupovanie, starostlivosť o chorých príbuzných a údržba auta. „Bez ohľadu na to, či chodili ženy do zamestnania alebo nie, strávili touto neplatenou prácou asi dva razy toľko času ako muži,“ oznamujú Süddeutsche Zeitung.
Náboženstvo v „cyberspace“
Ľudia, ktorí používajú počítač na prieskum „cyberspace“, čo sú siete vzájomne prepojených počítačových databáz, majú v týchto dňoch väčší výber náboženských tém. Sieť World Wide Web má teraz stranu o Márii, na ktorej môžu zvedaví nájsť odpovede na desať otázok, ktoré sa o Panne Márii kladú najčastejšie, napríklad prečo je vždy zobrazovaná v svetlomodrom plášti. Sekta Amish, ktorá sa vyhýba takej technike, ako sú elektrické prístroje, sa predstavuje programom Opýtajte sa Amisha. Na obrazovke je pripravený zoznam otázok, na ktoré odpovedajú tak, že odpovede napíšu rukou a tie sa prenášajú počítačom — pomocou snímacieho zariadenia. Časopis The Christian Century píše, že Internet má teraz stranu nazvanú spovednica, kde sa digitálny kňaz pýta: „Z čoho by ste sa chceli vyspovedať?“ V nasledujúcom riadku je rozmanitý výber odpovedí. „Spáchal som tento hriech: (vražda) (cudzoložstvo) (lenivosť) (chlípnosť) (lakomstvo) (podvod) (obžerstvo) (pýcha) (zlosť) (žiadostivosť).“
Naozaj veľký, naozaj zapáchajúci kvet
Najväčší kvet sveta je naozaj zvláštnym stvoriteľským dielom. Nazýva sa raflézia a je približne taký veľký ako koleso autobusu, a kým zakvitne, trvá mu to toľko ako rast človeka od počatia po narodenie. Veľkosť nie je jedinou príčinou, prečo je tento kvet nevhodný do kytice. Zapácha. Aby raflézia prilákala muchy, ktoré ju opeľujú, zapácha ako hnijúce mäso. V minulosti ju malajzijskí dedinčania, ktorí žijú v dažďových pralesoch, kde raflézia rastie, prezývali diablova misa, a hneď ako ju zbadali, rozsekali ju. Podľa novín South China Morning Post však malajzijský národný park Kinabalu podnikol kroky na ochranu tohto vzácneho kvetu, aby ho vedci mohli ďalej skúmať. Miestni dedinčania si teraz privyrábajú tak, že vodia turistov do lesa, aby si raflézie vyfotografovali. Väčšina sa však nepochybne drží v úctivej vzdialenosti.
Talianske Lurdy?
V talianskom mestečku Civitavecchia nedávno socha Madony údajne ronila krv, následkom čoho prúdili do mesta desaťtisíce zvedavých divákov a pútnikov. Preto starosta mestečka Pietro Tidei, ktorý sa považuje za neveriaceho, cestoval spolu s jedným katolíckym prelátom do Francúzska. Navštívili svetoznáme mesto Lurdy preslávené katolíckou svätyňou, v ktorej sa vraj dejú „zázraky“. Táto návšteva nebola púťou. Jej cieľom bolo skôr skúmanie „ekonomického zázraku“ Lúrd, očividne na získanie nápadov, ako zorganizovať a riadiť mestečko Civitavecchia tak, aby sa stalo podobnou výnosnou Mekkou pre turistov a pútnikov.
Brazílska „svätá vojna“
Pastor letnicového hnutia nedávno v Brazílii vyvolal čosi, čo celonárodná tlač nazvala svätou vojnou. Tento pastor, Sergio von Helde, v národnom televíznom vysielaní otvorene odsúdil uctievanie sôch v katolíckej cirkvi. Aby to dal dôrazne najavo, ukázal keramickú sochu Našej Panej Aparecidy, čiernej verzie Panny Márie, ktorá je pre 110 000 000 brazílskych katolíkov svätou patrónkou. Von Helde nazval sochu „odpornou, hanebnou bábkou“, pričom ju opakovane zauškoval a kopal. Tisíce katolíkov protestovali, nosiac po uliciach sochy svätej patrónky. Kričiace davy, ktoré hádzali kamene, obkľúčili niektoré kostoly sekty letnicového hnutia von Heldeho nazvanej Univerzálna cirkev Božieho kráľovstva. Von Helde, ktorého odvtedy hlava jeho cirkvi suspendovala, obviňuje médiá, že opakovane vysielali záznam toho, ako zneuctil sochu. „Televízna stanica Globo [najväčšia národná televízna sieť] urobila zo mňa netvora,“ tvrdí pastor.
Pre istotu ich zabili
V Južnej Afrike upadla jedna skupina do podozrenia, že jej členovia sú zlodejmi áut. Nazlostený dav ich vyvliekol z ich domov, ubil na smrť a natrel farbou. Noviny Saturday Star uviedli, že stúpajúci počet takýchto incidentov „svedčí o spoločnosti, ktorá stratila vieru v políciu a ktorá je jednak posadnutá zločinom a jednak ju zločin privádza do hystérie“. Hoci kriminalisti také počínanie neschvaľujú, považujú natretie zavraždených obetí farbou za závažné. Bolo mienené ako varovanie pre ďalších potenciálnych zločincov. Jeden kriminalista povedal: „Všetko nasvedčuje tomu, že situácia sa úplne vymkla spod kontroly a že verejnosť stratila schopnosť vyrovnať sa s predstavou, že je v obliehaní zločincov.“
Problémy s mladými kondormi
Kondor kalifornský — obrovský vták, ktorý sa živí zdochlinami a v tomto storočí prakticky vyhynul — stavia mimoriadne úlohy pred ochranárov, ktorí sa snažia vypustiť do voľnej prírody kondory vychované v zajatí. Vtáky, ktoré vypúšťajú celkom mladé, sú „ešte vo veku skúmania, sú to na všetko zvedaví teenageri“, hovorí jedna ochranárka citovaná v časopise New Scientist. Keďže nemajú strach pred ľuďmi ani pred elektrickým vedením, viaceré to stálo život alebo slobodu. A tak ochranári vymysleli nový spôsob na výchovu kondorích mláďat. Používajú mierne elektrické šoky, aby vtáky naučili vyhýbať sa elektrickému vedeniu. Aby ich naučili odporu k ľuďom, držia sa z dohľadu vtákov okrem tých príležitostí, keď niekoľko ľudí vtáka náhle prekvapí, chytí a podrží ho na chrbte. „To kondory nenávidia,“ píše časopis, a tak sa naučia ľuďom vyhýbať. Zatiaľ mal tento spôsob do istej miery úspech.
Hypotéza vysvetlenia záhady tunela
Archeológovia sa dlho čudovali, prečo má Ezechiášov tunel, ktorý bol prerazený v ôsmom storočí pred n. l., aby zaistil vodu pre Jeruzalem obliehaný asýrskymi vojskami, takú nelogicky kľukatú trasu. Priama, racionálnejšia trasa by si bola vyžiadala iba 320 metrov rúbania skaly namiesto výsledných 533 metrov. Roku 1880 sa na stene tunela našiel nápis v starohebrejčine. Vysvetľuje, ako dve skupiny robotníkov začali vysekávať tunel v skale z obidvoch koncov a v prostriedku sa stretli. To vyvolalo ďalšiu otázku, ako sa im to podarilo, keď vezmeme do úvahy kľukatú trasu tunela. Teraz si geológovia myslia, že našli odpoveď. Podľa Dana Gilla z Izraelského geologického prieskumu sa robotníci držali prírodných kanálov vytvorených vodou, ktorá presakovala skalou tam, kde seizmickými tlakmi vznikli pukliny alebo kde sa stretávali odlišné vrstvy skaly, a tieto prírodné kanály rozširovali. Časom sa prírodné kanály na niektorých miestach mohli značne rozšíriť, čo by mohlo vysvetľovať, prečo sa výška tunela mení od 1,7 metra až po 5 metrov a ako mohli mať robotníci používajúci olejové lampy dostatok vzduchu. Títo robotníci boli aj tak zruční, lebo tunel mohol splniť svoj účel iba vtedy, keď jeho dno mierne klesalo — a to iba 31,75 centimetra na celú dĺžku tunela.