Celosvetová obec, a predsa rozdelená

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V NIGÉRII

POČULI ste niekedy príbehy o skupine ľudí, ktorí nemali ústa, a preto nemohli ani jesť, ani piť? Vraj žili z vône, najmä z vône jabĺk. Zlý zápach by ich zabil.

Rozprávali sa aj povesti o ľuďoch v západnej Afrike, ktorí obchodovali so zlatom. Jeden portugalský lodný kapitán, ktorý vtedy žil, oznámil: „Dvesto míľ za kráľovstvom [Mali] nájdete krajinu, ktorej obyvatelia majú psie hlavy a zuby a chvosty podobné psím. Sú to černosi, ktorí sa odmietajú rozprávať, lebo si neprajú vidieť iných ľudí.“ To boli niektoré z čudných predstáv, ktoré sa prijímali pred mnohými rokmi, pred vekom cestovania a objavov.

Národy nadväzujú kontakt

Takéto príbehy boli po stáročia brané vážne. Ale keď cestovatelia zmapovali planétu, nenašli žiadnych bezústych ovoniavačov jabĺk, žiadnych ľudí so psími hlavami. Dnes ostalo len málo záhad o tých, čo žijú mimo nášho územia. Svet sa stal celosvetovou obcou. Televízia prináša informácie o cudzích krajinách a národoch do našich obývacích izieb. Letecká doprava umožňuje navštíviť tieto krajiny v priebehu niekoľkých hodín a milióny ľudí tak robia každý rok. Iní cestujú z obchodných alebo z politických dôvodov. Správa Fondu OSN pre populačné činnosti uvádza: „Hľadajúc lepší život, ľudia na celom svete opúšťajú svoj domov a sťahujú sa inde, a to v takom rozsahu, aký sme v histórii nepoznali a ktorý určite bude vzrastať.“ Okolo sto miliónov ľudí žije mimo krajiny, v ktorej sa narodili.

Vzájomná ekonomická závislosť národov rastie. Celosvetová komunikačná sieť, podobná gigantickému centrálnemu nervovému systému, spája všetky národy na zemi. Vymieňajú sa predstavy, informácie a technológie, a tak sa kultúry spájajú a prispôsobujú jedna druhej. Ľudia na celom svete sa obliekajú podobnejšie ako kedykoľvek predtým. Mestá sveta majú veľa spoločného — políciu, luxusné hotely, dopravný ruch, obchody, banky, znečistenie. A keďže národy sveta nadväzujú kontakt, sme svedkami toho, čo niektorí opísali ako zrod svetovej kultúry.

Prečo ľudstvo ostáva rozdelené

Ale zatiaľ čo sa národy a kultúry zmiešavajú, zjavne nie všetci sa pozerajú jeden na druhého ako na brata. „Každý rýchlo obviní cudzinca,“ napísal grécky dramatik pred viac ako 2000 rokmi. Žiaľ, to isté je pravdivé aj dnes. Doklady toho ľahko vidieť v novinových správach o bigotnosti, nenávisti voči cudzincom, „etnických čistkách“, rasových sporoch, náboženských nepokojoch, hromadnom zabíjaní civilného obyvateľstva, vražedných poliach, znásilňovacích táboroch, mučení alebo o genocíde.

Samozrejme, väčšina z nás môže urobiť len málo alebo nemôže urobiť nič pre to, aby sme ovplyvnili výskyt etnických konfliktov. Nemusíme byť nimi ani priamo ovplyvňovaní. Mnohí z nás však majú problémy vyplývajúce z nedostatku komunikácie s cudzincami, s ktorými prichádzame do kontaktu — so susedmi, spolupracovníkmi alebo spolužiakmi.

Nezdá sa to zvláštne, že pre ľudí z rozličných etnických skupín je tak často ťažké navzájom si dôverovať alebo vážiť si jeden druhého? Koniec koncov, naša planéta je planétou nesmiernej rozmanitosti a nekonečnej pestrosti. Väčšina z nás si oceňuje bohatý výber jedál, hudby a farieb, ako aj veľa druhov rastlín, vtákov a zvierat. Ale naše ocenenie pestrosti sa akosi neprenáša vždy na ľudí, ktorí nerozmýšľajú a nekonajú rovnakým spôsobom ako my.

Mnohí sa nepozerajú na pozitívne stránky rozmanitosti medzi národmi, ale majú sklon sústreďovať sa na odlišnosti a robiť ich predmetom sporu. Prečo je to tak? Aký je úžitok zo snahy komunikovať s ľuďmi, ktorých kultúra sa odlišuje od našej? Ako môžeme zbúrať múry, ktoré bránia komunikácii, a nahradiť ich mostami? Nasledujúce články sa pokúsia odpovedať na tieto otázky.