Sloboda prejavu — je zneužívaná?

ONEDLHO sa otvoria dvere do 21. storočia. Nové storočie nepochybne prinesie so sebou aj nové nádeje, nové ideály, nové morálne postoje, vízie ohromujúcej techniky a požiadavky väčších slobôd. Tradičné názory vlád, náboženstiev a ľudí už ustupujú novým názorom a požiadavkám. Na mnohých miestach sa dôrazne požaduje odstránenie existujúcich obmedzení slobody prejavu a vyjadrovania, a to bez ohľadu na následky!

To, čo voľakedy rozhlasové a televízne spoločnosti a cenzori odsudzovali a zakazovali — ako je oplzlá reč a pornografické scény a gestá — je teraz v mnohých krajinách samozrejmosťou, a to pod rúškom práva na slobodu prejavu!

Tí, ktorí vedia narábať s počítačmi, či už deti alebo dospelí, majú teraz možnosť za niekoľko sekúnd poslať na iný svetadiel obrázky obscénnych sexuálnych stykov a rozprávať sa so známymi sexuálnymi delikventmi a zneužívateľmi detí, ktorí si pýtajú meno a adresu, aby si mohli dohovoriť tajnú schôdzku. Hudobné skladby s textami, v ktorých sú poslucháči inšpirovaní a povzbudzovaní k samovražde alebo k vražde rodičov, policajtov a vládnych úradníkov, možno dnes denne počuť v rozhlase a v televízii alebo ich deti počúvajú z nahrávok.

No aj z tých, ktorí požadujú neobmedzenú slobodu prejavu, bude zrejme väčšina súhlasiť so sudcom Najvyššieho súdu Spojených štátov Oliverom Wendellom Holmesom ml., ktorý v jednom prevratnom rozsudku v oblasti slobody prejavu pred vyše polstoročím napísal: „Ani tá najprísnejšia ochrana slobody prejavu by nechránila človeka, ktorý bezdôvodne začne v divadle kričať, že horí, a tým spôsobí paniku.“ Následky takéhoto činu sú zrejmé. Aké je preto nerozumné, že tí istí ľudia podceňujú alebo zaznávajú význam nasledujúcej vety tohto rozhodnutia a svojhlavo odporujú zmyslu tejto vety. „Spornou otázkou každého prípadu je,“ povedal Holmes, „či boli slová použité za takých okolností a či boli takej povahy, že vytvorili zrejmé a pretrvávajúce nebezpečenstvo vzniku vážnych škôd, ktorým má Kongres právo zákonne zabraňovať.“

Počítačová pornografia

„V dnešnej dobe je sex všade,“ píše časopis Time, „v knihách, v časopisoch, vo filmoch, v televízii, v hudobných videoklipoch i v reklame na parfum na zastávke autobusu. Je na firemných vizitkách pornografickej telefonickej služby, ktoré nájdete zastrčené za stieračmi... Väčšina Američanov si tak zvykla na otvorený erotizmus — a na argumenty, ktorými sa odôvodňuje jeho zvláštny status na základe Prvého dodatku [o slobode prejavu] — že si to už málokto z nich vôbec všimne.“ No kombináciou otvoreného sexu a počítačov nadobudlo slovo „pornografia“ nový rozmer a nový význam. Pornografia sa stala populárnou, preniká všade, a to v celosvetovom rozsahu.

Ako ukázala istá štúdia, používatelia bulletinov pre dospelých, ktorí sú ochotní zaplatiť za používanie bulletinu mesačne 10 až 30 dolárov, pochádzajú z „viac ako 2000 miest všetkých 50 štátov [Spojených štátov], ako aj zo 40 krajín, oblastí a provincií na celom svete, medzi ktorými sú aj také krajiny, ako je Čína, kde vlastnenie pornografického materiálu môže byť hrdelným trestným činom“.

Časopis Time opísal jeden druh počítačovej pornografie ako „zmes ‚úchylného‘ materiálu zobrazujúceho úchylné zväzovanie, sadomasochizmus, močenie, defekáciu a sexuálne styky so zvieratami celého hospodárskeho dvora“. Objavenie sa takéhoto materiálu vo verejnej počítačovej sieti, ku ktorej majú prístup muži, ženy a deti na celom svete, nastoľuje vážne otázky o zneužívaní slobody prejavu.

„Keď sa už raz deti pripoja na sieť,“ poznamenali jedny britské noviny, „pornografia najhrubšieho zrna neleží nedosiahnuteľne vysoko na vrchných policiach regálu, ale je pre ktorékoľvek dieťa na dosah ruky stlačením klávesu, a to v súkromí jeho spálne.“ Podľa prognóz bude koncom roku 1996 na počítačové siete pripojených 47 percent všetkých britských domácností. „Mnohí rodičia v Británii nie sú v oblasti špičkovej techniky takí zbehlí ako ich deti. Za posledných 18 mesiacov sa stalo ‚surfovanie na sieti‘ jednou z najobľúbenejších zábav teenagerov,“ hovorí sa v novinách.

Kathleen Mahoneyová, profesorka práva na Univerzite v Calgary (Kanada), ktorá je odborníčkou v oblasti právnych sporov súvisiacich s pornografiou, napísala: „Verejnosť by mala byť upozornená na to, že existuje médium, ktoré nie je vôbec kontrolované, prostredníctvom ktorého môžu byť deti zneužívané a využívané.“ Istý kanadský policajný úradník povedal: „Signály jednoznačne nasvedčujú, že na obzore sa črtá prudký nárast počtu prípadov detskej pornografie súvisiacich s počítačmi.“ Mnohé skupiny rodinných poradcov trvajú na tom, že prístup detí k počítačovej pornografii a jej možný vplyv na ne predstavuje „zrejmé a pretrvávajúce nebezpečenstvo“.

Odmietavé názory

Bojovníci za občianske slobody sú pohoršení akoukoľvek snahou Kongresu obmedzovať také veci, ako je počítačová pornografia, v súlade s rozhodnutím sudcu Holmesa a Najvyššieho súdu Spojených štátov. „To je frontálny útok na Prvý dodatok,“ vyhlásil istý profesor práva na Harvardovej univerzite. Ako uvádza časopis Time, vysmievajú sa z toho aj prokurátori vo výslužbe. „To neprejde ani cez prešetrovanie súdu, ktorý sa zaoberá prečinmi,“ povedal jeden z nich. „Ide o vládnu cenzúru,“ povedal jeden úradník Electronic Privacy Information Center. „Prvý dodatok by sa nemal končiť tam, kde sa začína Internet,“ cituje jeho výrok časopis Time. „Ide jednoznačne o porušovanie slobody prejavu,“ oznámil istý člen Kongresu Spojených štátov, „a o porušenie práva dospelých na vzájomnú komunikáciu.“

Istá profesorka na Právnickej fakulte v New Yorku argumentuje, že je dobré, ak sú rôzne vyjadrenia o sexe predkladané bez ohľadu na hranice občianskych práv a slobody prejavu. „V skutočnosti môže byť sex na Internete pre mladých ľudí užitočný,“ uvádza jej názor časopis Time. Povedala: „[Cyberspace] je bezpečné miesto, kde možno preskúmať to, čo je zakázané a tabu... Poskytuje možnosť rozprávať sa úprimne a bez ostychu o správnych, ako aj o skreslených predstavách o sexe.“

Pobúrení akýmkoľvek pokusom obmedziť pornografiu v počítačových sieťach sú aj mnohí mladí, predovšetkým študenti vysokých škôl. Niektorí z nich demonštrovali proti tomu, čo označili za obmedzovanie práva na slobodu prejavu. Názor istého muža, ktorý síce nie je študentom, ale istotne vystihuje pocity mnohých, ktorí protestujú proti akémukoľvek návrhu zakazujúcemu pornografiu v počítačoch, bol citovaný v novinách The New York Times: „Predpokladám, že sa na tom budú zabávať všetci používatelia Internetu v tejto krajine a budú to ignorovať a Spojené štáty sa stanú predmetom posmechu pre všetkých ostatných používateľov Internetu na svete.“

Časopis U.S.News & World Report vo svojej reportáži uvádza komentár istého úradníka skupiny vystupujúcej za občianske slobody, ktorý povedal: „Cyberspace [počítačové siete] možno posilní slobodu prejavu viac ako Prvý dodatok. Áno, možno sa už ‚stalo doslova nemožným, aby nejaká vláda umlčala ľudí‘.“

V Kanade sa vedú spory o to, čo môže narušiť práva na slobodu prejavu, ktoré sú zabezpečené Chartou práv a slobôd. Boli zatknutí umelci, ktorí svojimi obrazmi vzbudili hnev kritikov a polície, ktorí tieto obrazy označili za oplzlé. Umelci a obhajcovia slobody prejavu sa zjednotili v spoločnom proteste a odsúdili tieto zatknutia ako porušovanie ich slobody prejavu. Ešte asi pred štyrmi rokmi polícia v rámci bežnej praxe konfiškovala pornografické videokazety na základe kanadského zákona o obscénnosti, prípady sa dostávali pred súd a obchodníci, ktorí predávali tieto kazety, boli uznaní za vinných.

No to všetko sa zmenilo, keď v roku 1992 Najvyšší súd Kanady rozhodol v prevratnom súdnom procese, že na základe záruky slobody prejavu v Charte práv a slobôd tieto produkty nepodliehajú trestnému stíhaniu. Súdne rozhodnutie „vyvolalo výrazné zmeny v kanadskej spoločnosti“, píše časopis Maclean’s. „V mnohých mestách v stánkoch na rohoch ulíc bežne dostať časopisy a videokazety s pornografiou najhrubšieho zrna,“ poznamenal časopis. A aj také materiály, ktoré by podľa súdneho rozhodnutia mohli byť zakázané, sú pre spotrebiteľov stále k dispozícii.

„Viem, že ak tam pôjdete, nájdete tam veci, ktoré možno sú za hranicou zákona,“ povedal istý policajný úradník. „Je tam pravdepodobne materiál, ktorý by nás oprávňoval zasiahnuť a obchodníka zažalovať. Ale... nemáme na to čas.“ Nemajú ani záruku, či tieto žaloby budú považované za platné. V tejto povoľnej dobe sa zdôrazňuje neobmedzená osobná sloboda a súdy sa často riadia verejnou mienkou. No nech slúži ako racionálne odôvodnenie čokoľvek, táto diskusia bude i naďalej roznecovať prudké a rozdeľujúce vášnivé postoje na oboch stranách — na strane za i na strane proti.

V Japonsku bola kedysi sloboda prejavu a tlače prísne obmedzená. Nemohlo sa napríklad otvorene napísať o zemetrasení s intenzitou 7,9 stupňa Richterovej stupnice, pri ktorom zahynulo viac ako tisíc ľudí. Nesmeli sa uverejniť správy o korupcii a o milencoch, ktorí sa navzájom zabili po uzavretí samovražednej zmluvy. Keď sa zintenzívnila kontrola, redaktori novín sa poddávali tlaku vlády aj vo veciach, ktoré niektorí považovali za triviálne. No po druhej svetovej vojne boli obmedzenia zrušené a Japonsko sa začalo tešiť z väčšej slobody prejavu a tlače.

No kyvadlo sa prehuplo do opačného extrému, keď časopisy a niektoré kreslené obrázkové seriály pre deti sa začali napĺňať erotickými a oplzlými kresbami. Popredné tokijské noviny The Daily Yomiuri raz poznamenali: „Azda jedným z najšokojúcejších pohľadov pre cudzinca, ktorý práve pricestoval do Japonska, je vidieť, ako si podnikateľ číta v tokijskom metre kreslený obrázkový časopis otvorene zobrazujúci sex. V súčasnosti sa zdá, že trend je zameraný na druhú polovicu obyvateľstva, pretože na regáloch kníhkupectiev a obchodných domov sa začala objavovať ‚pornografia najhrubšieho zrna‘ vo forme kreslených obrázkových časopisov pre ženy.“

V roku 1995 uznávané noviny Asahi Shimbun označili Japonsko za „porno-raj“. Zatiaľ čo redaktori a vydavatelia dobrovoľne prijali určité obmedzenia, čím reagovali skôr na námietky rodičov ako na nejaké vládne obmedzenia, mladí čitatelia protestovali. Človek si kladie otázku: ‚Čí názor nakoniec zvíťazí?‘

Sloboda prejavu je v súčasnosti predmetom rozsiahlych sporov vo Francúzsku. Francúzsky autor Jean Morange vo svojej knihe o slobode prejavu napísal: „Niet pochýb o tom, že dejiny slobody prejavu sa neskončili a že táto otázka bude naďalej spôsobovať rozdelenie... Neprejde rok bez toho, aby nebol vyrobený film alebo televízny seriál, alebo aby sa nekonala reklamná kampaň, ktoré by nevzbudili prudkú reakciu, ktorá rozprúdi starý a nikdy sa nekončiaci spor týkajúci sa cenzúry.“

Článok, ktorý vyšiel v parížskych novinách Le Figaro, uviedol správu o rapovej skupine s názvom Ministère amer (Horké ministerstvo), ktorá podnecuje svojich fanúšikov, aby zabíjali policajtov. V jednom z ich textov sa spieva: „Pokoj nebude dovtedy, kým [policajti] nebudú odpočívať v pokoji.“ „V našej nahrávke,“ ako vyhlásil hovorca skupiny, „im hovoríme, aby spálili policajnú stanicu a obetovali [policajtov]. Čo by sa dalo považovať za normálnejšie?“ Proti rapovej skupine neboli podniknuté žiadne kroky.

Aj rapové skupiny v Amerike obhajujú zabíjanie policajtov a vyhlasujú, že na takéto vyjadrenia majú právo zabezpečené právom na slobodu prejavu. Vo Francúzsku, Taliansku, Anglicku a v ďalších krajinách Európy a na celej zemi počuť zo všetkých strán volanie, že sloboda verejne sa vyjadrovať by mala byť neobmedzená, a to dokonca bez ohľadu na to, či tieto vyjadrenia sú ‚takej povahy, že vytvárajú zrejmé a pretrvávajúce nebezpečenstvo‘. Kedy sa tento spor skončí a kto sa v ňom ukáže ako víťaz?

[Obrázok na strane 7]

Počítačová pornografia — „zmes ‚úchylného‘ materiálu“