Čo o tom hovorí Biblia?
Mali by ste sa báť mŕtvych?
DOTKNITE sa témy mŕtvych, a mnohí ľudia sa stiahnu a nebudú chcieť o tom ďalej hovoriť. Pre niektorých však nie je táto téma len nepríjemná; dostávajú strach. Nie je neobvyklé nájsť zvyky a rituály vyplývajúce zo strachu z mŕtvych v kultúrach na celom svete. Pozrime sa napríklad na zvyky v subsaharskej Afrike.
Istá žena v jednom západoafrickom meste si živo pamätá, čo sa dialo, keď zomrel člen jej rodiny. Rozpráva: „Príbuzná pravidelne pripravovala pre zosnulého tanier s jedlom a vždy ho starostlivo položila do jeho spálne. Keď nebola nablízku, išla som a jedlo som zjedla. Keď sa príbuzná vrátila, bola taká šťastná! Verila, že mŕtvy dobroty prijal. Takto to išlo nejaký čas, dokiaľ som neochorela. Stratila som chuť do jedla a nemohla som nič jesť. To vo mne vyvolalo paniku! Mnohí príbuzní usúdili, že moju chorobu spôsobil mŕtvy príbuzný. Musí byť nahnevaný na niekoho z rodiny, mysleli si.“
V tom istom meste, ak má rodina dvojčatá a jedno z nich zomrie, nikto v dome nesmie hovoriť o zosnulom. Ak sa niekto pýta na dvojča, ktoré zomrelo, rodina zvyčajne odpovie: „Išiel (išla) kúpiť soľ.“ Pevne veria, že keby hovorili pravdu, bol by vzatý život žijúcemu dvojčaťu.
Ďalej si predstavte takúto scénu: Muž, ktorý mal tri ženy, zomrel. Deň po pohrebe sú pre manželky ušité špeciálne biele odevy. V tom istom čase je v blízkosti domu postavená špeciálna stavba z dreva a slamy, kde sa budú tieto ženy kúpať a prezlečú sa do bieleho rúcha. Na to miesto nesmie vkročiť nikto okrem nich a ženy, ktorá bola určená, aby im pomáhala. Po vyjdení z tejto špeciálnej umyvárne majú ženy zahalené tváre. Okrem toho ženy nosia na „ochranu“ sebe, náhrdelník zo špagátu. Toto obradné umývanie sa robí každý piatok a pondelok počas 100 dní. V tomto období si nemôžu nič vziať od nejakého muža priamo. Keď im chce muž niečo dať, musí to najprv položiť na zem alebo na stôl. Až potom si to žena zoberie. Nikomu nie je dovolené sedieť alebo spať na posteli týchto žien. Kedykoľvek opustia dom, musia nosiť špeciálnu palicu. Myslia si, že ak majú túto palicu, zabráni to ich zosnulému manželovi, aby im uškodil. Domnievajú sa, že ak sa spomenuté pokyny nedodržia, mŕtvy manžel by sa mohol nahnevať a ublížiť im.
Takéto prípady sú v tejto časti sveta bežné. Tieto zvyky však nie sú typické len pre Afriku.
Rozšírený strach z mŕtvych
Jedna encyklopédia, Encarta, hovorí o tom, ako sa mnohé národy pozerajú na svojich mŕtvych predkov, toto: „Veria, že [zosnulí príbuzní] sa stali mocnými duchovnými bytosťami alebo, čo je zriedkavejšie, že dosiahli postavenie bohov. [Táto predstava] je založená na presvedčení, že predkovia sú aktívnymi členmi spoločnosti a stále sa zaujímajú o záležitosti svojich žijúcich príbuzných. To je vo veľkom rozsahu dokumentované v spoločenstvách v západnej Afrike..., v Polynézii a v Melanézii (medzi obyvateľmi ostrovov Dobu a Manus), medzi viacerými indoeurópskymi národmi (starovekými Škandinávcami a Germánmi) a predovšetkým v Číne a Japonsku. Vo všeobecnosti sa verí, že predkovia disponujú veľkou právomocou a majú zvláštnu schopnosť ovplyvňovať vývoj udalostí a dohliadať na blaho svojich žijúcich príbuzných. Ochrana rodiny je jedným z ich prvoradých záujmov. Sú považovaní za sprostredkovateľov medzi najvyšším bohom alebo bohmi a ľuďmi a môžu komunikovať so živými prostredníctvom snov a tým, že ovládajú ich myseľ. Postoj k nim je kombináciou strachu a úcty. Ak sú predkovia zanedbávaní, môžu spôsobiť chorobu a iné nešťastia. Skutky zmierenia, prosby, modlitby a obete sú rôzne spôsoby, ako môžu živí komunikovať s predkami.“
Skutočne, príjem rodiny sa môže vyčerpať následkom strachu z mŕtvych. Tí, čo sú pevne presvedčení, že mŕtvych by sme sa mali báť, často vyžadujú komplikované obrady, pri ktorých je potrebné jedlo a nápoje, živé zvieratá na obete a drahé odevy.
Ale sú mŕtvi príbuzní alebo predkovia skutočne v takom postavení, ktoré si vyžaduje strach a úctu? Čo o tom hovorí Božie Slovo, Biblia?
Môžu vám mŕtvi ublížiť?
Možno by bolo pre vás zaujímavé dozvedieť sa, že Biblia uznáva existenciu takýchto názorov. V 5. knihe Mojžišovej sa spomínajú zvyky spojené so strachom z mŕtvych. Hovorí sa tam: „Nemá sa nájsť v tebe nikto, kto... spútava iných zaklínaním, ani nikto, kto sa radí so špiritistickým médiom alebo s tým, kto z povolania predpovedá udalosti, ani nikto, kto sa vypytuje mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je niečím odporným Jehovovi.“ — 5. Mojžišova 18:10–12.
Všimnite si, že Jehova Boh odsúdil takéto rituály. Prečo? Pretože sú založené na lži. Prvou lžou o mŕtvych je to, že duša žije ďalej. Napríklad časopis The Straight Path povedal o tom, čo sa deje s mŕtvymi, toto: „Smrť nie je nič iné ako odchod duše... Hrob je miestom len pre telo, nie pre dušu.“
Biblia s tým nesúhlasí. Prečítajte si Ezechiela 18:4: „Hľa, všetky duše — mne patria. Ako otcova duša, tak synova duša — mne patria. Duša, ktorá hreší — tá zomrie.“ Stav mŕtvych je jasne opísaný v Božom Slove v Kazateľovi 9:5: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič.“ To vysvetľuje, prečo nie je jedlo odložené pre mŕtvych zjedené, pokiaľ ho nezje niekto živý.
Biblia nás však nenecháva bez nádeje, pokiaľ ide o tých, ktorí sú v hrobe. Môžu opäť žiť! Biblia hovorí o „vzkriesení“. (Ján 5:28, 29; 11:25; Skutky 24:15) Nastane to v Božom určenom čase. Zatiaľ mŕtvi ležia bez vedomia v hrobe, ‚spia‘, kým ich Boh v svojom čase „neprebudí“. — Ján 11:11–14; Žalm 13:3.
Ľudia sa zvyčajne boja toho, čo nepoznajú. Presné poznanie môže človeka oslobodiť od nepodložených povier. Biblia uvádza pravdu o stave tých, čo sú v hrobe. Mŕtvych sa jednoducho nemusíte báť! — Ján 8:32.