Aký je stav mŕtvych?

STRACH z mŕtvych spočíva na jednom predpoklade — že zomrelý má dušu alebo ducha, ktorý po smrti ďalej žije. Ak Biblia jasne učí, že táto predstava je falošná, potom je otázka, či vám mŕtvi môžu uškodiť, bezpredmetná. Teda čo hovorí Biblia?

O stave mŕtvych Božie Slovo hovorí: „Živí si uvedomujú, že zomrú, ale mŕtvi si neuvedomujú vôbec nič, ani už nemajú žiadnu mzdu, pretože sa zabudla ich pamiatka. A zahynula aj ich láska aj ich nenávisť aj ich žiarlivosť, a na neurčitý čas už nemajú podiel na ničom, čo sa musí robiť pod slnkom.“ — Kazateľ 9:5, 6.

Môžu vám teda mŕtvi pomôcť či uškodiť? Písma hovoria, že nie. Mŕtvi si nič neuvedomujú a mlčia. Nie sú schopní komunikovať so živými ani prejavovať nejaký cit — lásku či nenávisť — ani vykonať nejaký skutok. Nemusíte z nich mať žiaden strach.

‚Nuž áno, to môže byť pravda, ak máte na mysli smrť hmotného tela,‘ povie azda niekto. ‚Ale fyzická smrť neznamená koniec života; pri nej sa len z tela uvoľňuje duch. Tento duch by mohol živým pomôcť alebo uškodiť.‘ To si myslia milióny ľudí na celom svete.

Napríklad na Madagaskare je život považovaný len za prechodné obdobie, takže pohreb a exhumácia sa pokladajú za dôležitejšie než svadba. Ľudia si myslia, že človek vzišiel zo svojich predkov a keď zomrie, vracia sa k nim. Preto sa domy pre živých stavajú z dreva a z nepálených tehál, z materiálov, ktoré sa časom rozpadajú, kým hrobky, „domovy“ pre mŕtvych, sú zvyčajne robené dôkladnejšie a sú trvácnejšie. Rodina a priatelia zomrelého si myslia, že pri exhumácii budú požehnaní, a ženy veria, že ak sa dotknú kostí mŕtveho príbuzného, stanú sa plodnými. Ale opäť, čo hovorí Božie Slovo?

Ľudstvo nemalo zomierať

Je zaujímavé všimnúť si, že Jehova Boh stvoril človeka na to, aby žil, a že o smrti hovoril Boh len ako o následku neposlušnosti. (1. Mojžišova 2:17) Žiaľ, prvý muž a prvá žena zhrešili a v dôsledku toho sa hriech rozšíril na celé ľudstvo ako smrtonosné dedičstvo. (Rimanom 5:12) Dalo by sa teda povedať, že od neposlušnosti prvého ľudského páru je smrť stále životnou skutočnosťou, áno, bolestnou životnou skutočnosťou. Boli sme stvorení, aby sme žili, a to čiastočne vysvetľuje, prečo je pre nespočetné milióny ľudí také ťažké prijať, že smrť znamená koniec.

Podľa biblickej správy sa Satan snažil oklamať prvý ľudský pár v súvislosti so smrťou popretím Božej výstrahy, že neposlušnosť prinesie smrť. (1. Mojžišova 3:4) Postupom času sa však stalo úplne zjavným, že ľudia zomierajú, ako to povedal Boh. A tak Satan v priebehu storočí zareagoval ďalšou lžou — že nejaká duchovná časť človeka prežíva smrť tela. Taký podvod zodpovedá Satanovi Diablovi, ktorého Ježiš označil za „otca lži“. (Ján 8:44) V protiklade k tomu Božou reakciou na smrť je povzbudivý sľub.

Aký sľub?

Je to sľub vzkriesenia pre mnohých. Grécke slovo prekladané ako „vzkriesenie“ je anastasis. Doslovne znamená „opäť vstať“ a vzťahuje sa na vzkriesenie zo smrti. Áno, človek zaspáva v smrti, no Boh môže človeka svojou mocou opäť vzkriesiť. Človek stráca život, no Boh mu môže život opäť dať. Boží Syn, Ježiš Kristus, povedal, že „prichádza hodina, keď všetci v pamätných hrobkách budú počuť jeho hlas a vyjdú“. (Ján 5:28, 29) Apoštol Pavol vyjadril svoju „nádej v Bohu... že nastane vzkriesenie spravodlivých i nespravodlivých“. (Skutky 24:15) Aj Jób, verný Boží služobník v predkresťanskej dobe, urobil vyhlásenie o svojej nádeji na vzkriesenie: „Keď zomrie telesne schopný muž, môže znovu ožiť? Po všetky dni svojej nútenej služby budem čakať, kým príde moja úľava. Zavoláš [Boh], a ja ti odpoviem.“ — Jób 14:14, 15.

Nedokazuje jasný sľub o vzkriesení lživosť myšlienky, že mŕtvi žijú v akejsi duchovnej podobe? Keby mŕtvi žili a tešili sa z existencie v nebi alebo v nejakom duchovnom svete, aký účel by malo vzkriesenie? Či by už nedostali svoju odmenu alebo miesto určenia? Štúdium Božieho Slova odhaľuje, že mŕtvi sú skutočne mŕtvi, nič si neuvedomujú, spia až do veľkého prebudenia vzkriesením v novom svete — v raji — ktorý sľúbil náš milujúci Otec Jehova. No ak smrť neznamená rozdelenie tela a ducha a ak duch ďalej nežije, čo možno povedať o správach, ktoré zdanlivo pochádzajú z duchovného sveta?

Správy z duchovnej ríše

Hovorilo sa už o nespočetnom množstve správ, ktoré údajne prišli z duchovnej ríše. Aký je ich skutočný pôvod? Biblia nás vystríha, že „sám Satan sa maskuje za anjela svetla. Preto je bežné, že aj jeho zástupcovia sa maskujú za zástupcov dobra.“ (2. Korinťanom 11:14, 15, The New English Bible) Áno, aby démoni (spurní anjeli) ľahšie oklamali a zviedli ľudí, komunikujú so živými a niekedy predstierajú, že sú užitoční.

Apoštol Pavol dáva ďalšiu výstrahu pred týmto podvodným ťažením: „Niektorí odpadnú od viery, tak, že budú venovať pozornosť zvádzajúcim inšpirovaným výrokom a náukám démonov.“ (1. Timotejovi 4:1) Je teda veľmi pravdepodobné, že akákoľvek odpoveď pripisovaná mŕtvemu môže pochádzať od démonov, ktorí sa vydávajú za „zástupcov dobra“ a podporujú náboženskú lož, robiac tak z ľudí otrokov povier, ktoré ich odvádzajú od pravdy Božieho Slova.

Žalm 146:3, 4 potvrdzuje, že mŕtvi nemôžu nič hovoriť, nič robiť ani nič cítiť, a hovorí: „Nevkladajte dôveru v urodzených ani v syna pozemského človeka, ktorému nepatrí záchrana. Jeho duch vychádza, on sa vracia do svojej zeme; v ten deň sa pomíňajú jeho myšlienky.“ Aký duch „vychádza“? Je to životná sila človeka udržiavaná dýchaním. Preto keď mŕtvy prestal dýchať, jeho zmysly už nepracujú. Dostáva sa do stavu úplnej nevedomosti. A tak je nemožné, aby ovládal živých.

Práve preto Biblia prirovnáva smrť človeka k smrti zvieraťa a hovorí, že človek i zviera sa v smrti dostávajú do stavu, keď si už nič neuvedomujú, a vracajú sa do prachu, z ktorého boli vytvorení. V Kazateľovi 3:19, 20 sa hovorí: „Lebo sa stáva to isté ľudským synom a to isté sa stáva zvieratám, a všetkým sa stáva to isté. Ako umiera jeden, tak umiera druhý; všetci majú len jedného ducha, takže niet nadradenosti človeka nad zvieraťom, pretože všetko je márnosť. Všetci idú na jedno miesto. Všetci pochádzajú z prachu a všetci sa vracajú do prachu.“

Jehova Boh vie, že démoni sa usilujú ľuďom nahovoriť, že môžu s mŕtvymi komunikovať a môžu byť nimi ovplyvnení, preto svoj ľud, starovekých Izraelitov, vystríhal: „Nemá sa nájsť v tebe... nikto, kto používa veštenie, kto pestuje mágiu, ani nikto, kto hľadá znamenie, ani čarodejník, ani ten, kto spútava iných zaklínaním, ani nikto, kto sa radí so špiritistickým médiom alebo s tým, kto z povolania predpovedá udalosti, ani nikto, kto sa vypytuje mŕtvych. Lebo každý, kto robí tieto veci, je niečím odporným Jehovovi.“ — 5. Mojžišova 18:10–12.

Je zrejmé, že myšlienka, že mŕtvi nám môžu uškodiť, nepochádza od Boha. Boh je Bohom pravdy. (Žalm 31:5; Ján 17:17) A pre tých, ktorí milujú pravdu a uctievajú Boha „duchom a pravdou“, má Boh pripravenú nádhernú budúcnosť. — Ján 4:23, 24.

Jehova, Boh pravdy a lásky

Náš milujúci nebeský Otec, „ktorý nemôže luhať“, dal svoje slovo: Milióny a milióny tých, čo zomreli a boli uložení do hrobiek, budú vzkriesené s vyhliadkou na večný život v novom svete spravodlivosti! (Títovi 1:1, 2; Ján 5:28) Tento láskyplný sľub o vzkriesení odhaľuje, že Jehova má o blaho svojho ľudského stvorenia hlboký záujem a že úprimne túži odstrániť smrť, žiaľ a bolesť. Mŕtvych sa teda netreba báť, ani sa kvôli nim a ich vyhliadkam netreba nadmieru znepokojovať. (Izaiáš 25:8, 9; Zjavenie 21:3, 4) Náš milujúci a spravodlivý Boh Jehova ich môže vzkriesiť a aj ich vzkriesi, a tak odstráni bolesť smrti.

Božie Slovo veľakrát opisuje, aké budú na zemi podmienky, keď nastane ten sľúbený nový svet spravodlivosti. (Žalm 37:29; 2. Petra 3:13) Bude to čas pokoja a šťastia a lásky k všetkým blížnym. (Žalm 72:7; Izaiáš 9:7; 11:6–9; Micheáš 4:3, 4) Každý bude mať bezpečný, krásny domov, ako aj prácu prinášajúcu radosť. (Izaiáš 65:21–23) Pre každého tam bude množstvo dobrých vecí na jedenie. (Žalm 67:6; 72:16) Všetci budú prekypovať zdravím. (Izaiáš 33:24; 35:5, 6) Hoci apoštoli spolu s ďalším vymedzeným počtom budú s Ježišom vládnuť v nebi, Biblia sa nezmieňuje o tom, že by aj duše ďalších ľudí čakali po smrti požehnané podmienky v nebi. (Zjavenie 5:9, 10; 20:6) To, že sa o tom nezmieňuje, by bolo zvláštne, keby miliardy zomrelých po smrti ďalej žili.

No nie je to zvláštne, keď poznáme jasné učenie Biblie: mŕtvi prestali ako živé duše existovať. Nemôžu vám uškodiť. Tí, čo sú v pamätných hrobkách, jednoducho odpočívajú, nič si neuvedomujú, až kým nebudú v Božom patričnom čase vzkriesení. (Kazateľ 9:10; Ján 11:11–14, 38–44) Naše nádeje a túžby sa teda upierajú na Boha. „Tešme sa a radujme sa zo záchrany od neho.“ — Izaiáš 25:9.

[Obrázok na strane 7]

Ako to Božie Slovo jasne ukazuje, mŕtvi sú až do vzkriesenia v úplnej nečinnosti