Krehký, no vytrvalý cestovateľ

OD DOPISOVATEĽA PREBUĎTE SA! V KANADE

Umelci ich maľujú a básnici o nich píšu. Početné druhy žijú v tropických dažďových pralesoch. Mnohé žijú v lesnatých krajoch, na poliach a v prériách. Niektoré znesú chlad na vrcholkoch hôr, iné horúčavu púští. Boli opísané ako jeden z najkrajších druhov hmyzu.

NEPOCHYBNE dobre poznáte tohto nádherného a pôvabného tvora — motýľa. Jeden druh motýľa si však získal svetovú povesť pre svoje úžasné výkony v lietaní. Týmto krehkým, no vytrvalým cestovateľom je danaus sťahovavý. Pozrime sa na tento klenot stvorenia a na jeho neuveriteľnú migráciu bližšie.

Krehký klenot stvorenia

Predstavte si, že ste v teplý, slnečný deň na lúke. Zahľaďte sa na tie pôvabné okrídlené divy poletujúce sem a tam medzi lúčnymi kvetmi pri svojom nekonečnom hľadaní potravy a niečoho na pitie. Nehýbte sa a vystrite ruku. Jeden sa blíži. Ó, chystá sa sadnúť si vám na ruku! Všimnite si, ako jemne pristane.

Teraz si ho prezrite lepšie. Pozrite si dva páry akoby popráškovaných, jemno oranžových krídel pretkaných čiernymi žilkami, so zložitým vzorom na okraji. Hovorí sa, že danausovi dali anglickí osadníci v Amerike meno monarch, lebo ho spájali so svojím monarchom Viliamom Oranžským. Skutočne, tento motýľ je „monarchom“. Ale táto krehká krása s hmotnosťou iba 0,5 gramu a s rozpätím krídel 8–10 centimetrov dokáže prekonať dlhé, náročné cesty.

Pozoruhodný let

Zatiaľ čo niektoré motýle s nástupom zimy údajne migrujú na dlhšie vzdialenosti, iba danaus podniká také dlhé cesty s presným cieľom a v takom veľkom počte. Migrácia danausa je skutočne nevšedný motýlí jav. Uvažujme o niektorých pozoruhodných výkonoch týchto vytrvalých cestovateľov.

Danausy odlietajú z Kanady do svojich zimovísk v Kalifornii alebo v Mexiku na jeseň a ich let je dlhý vyše 3200 kilometrov. Letia ponad veľké jazerá, rieky, nížiny a vrchy. Milióny ich úspešne dosiahnu cieľ migrácie vysoko v horách Sierry Madre v strednom Mexiku.

Takéto lety sú viac než úžasné, keď zvážime, že mladé motýle tento let nikdy predtým nepodnikli ani nikdy nevideli miesta na prezimovanie. No neomylne vycítia smer, ktorým majú letieť, a vedia, kedy majú priletieť do svojho zimoviska. Ako to robia?

Časopis Canadian Geographic píše: „Je jasné, že v ich jednoduchých, malých mozgoch existuje nejaké zložité genetické naprogramovanie. Niektorí predpokladajú, že azda vedia odhadnúť uhol dopadu slnečných lúčov tak ako včely alebo sa pri lete orientujú podľa magnetického poľa Zeme, ktoré zrejme vedie vtáky. Na konci cesty im môže pomáhať schopnosť rozlíšiť podnebie s určitou teplotou a vlhkosťou. Ale tieto odpovede až doposiaľ vedci nepoznajú.“ Ako tvory spomenuté v biblickej knihe Prísloví „majú vrodenú [inštinktívnu] múdrosť“. — Príslovia 30:24.

Danausy sú aj majstrovskými letcami. Letia kĺzavým letom rýchlosťou asi 12 kilometrov za hodinu, stúpajú pomocou vzdušných prúdov rýchlosťou asi 18 kilometrov za hodinu a — ako vie každý, kto sa ich snažil chytiť — vyrazia ešte rýchlejšie, rýchlosťou asi 35 kilometrov za hodinu. Sú veľmi obratné vo využívaní vetra — dokonca i keď letia proti prevládajúcemu západnému vetru pri lete na juh k svojmu cieľu. Používajúc zložité spôsoby letu, vyrovnávajú sa so zmenami rýchlosti a smeru vetra. Veľmi podobne ako piloti vetroňov a jastraby zachytávajú teplé, stúpavé vzdušné prúdy. Podľa jedného prameňa danausy bežne preletia asi 200 kilometrov za deň. Letia však iba cez deň. V noci odpočívajú, často na tom istom mieste každý rok.

Vedec David Gibo z Torontskej univerzity zistil, že danaus nevyužíva stúpavé vzdušné prúdy a kĺzavý let iba príležitostne. Píše: „Podľa mňa motýle musia využívať vietor oveľa obratnejším spôsobom ako sťahovavé husi.“ Obvyklý spôsob lietania, stúpania vo vzdušných prúdoch a prijímania potravy danausom umožňuje priletieť do Mexika s dostatočnou zásobou tuku, aby prežili zimu a na jar sa vydali na spiatočný let na sever. Profesor Givo tiež hovorí: „Dlhú cestu prekonávajú pomocou kĺzavého letu a do cieľa sa dostanú silné a zdravé.“

Hromadná migrácia

Už dlho sa vedelo, že danausy západne od Skalnatých vrchov sa sťahujú na juh a zimujú v Kalifornii. Možno ich vidieť, ako visia v rojoch na boroviciach a eukalyptoch pozdĺž južného pobrežia Kalifornie. Ale cieľ migrácie veľkých rojov danausov vo východnej Kanade bol nejaký čas záhadou.

Roku 1976 bola táto záhada objasnená. Ich zimoviská boli napokon objavené — lesnatý vrchol hôr Sierra Madre v Mexiku. Milióny a milióny motýľov boli nájdené, ako sedia tesne vedľa seba na vetvách a kmeňoch vysokých sivozelených jedlí. Tento pôsobivý pohľad je pre návštevníkov naďalej fascinujúcou atrakciou.

Jedným z miest v Kanade, kde možno najlepšie vidieť danausy vo veľkom množstve, je Národný park Point Pelee v štáte Ontario, kde sa zhromažďujú a pripravujú na sťahovanie na juh. Koncom leta sa zhromaždia na tomto najjužnejšom výbežku Kanady, čakajúc na severnom pobreží Erijského jazera na priaznivý vietor a teplotu, kým sa vydajú na cestu na juh do zimovísk v Mexiku.

Cieľ

Z Point Pelee letia z ostrova na ostrov ponad Erijské jazero, a tak začínajú svoju dlhú cestu ponad kontinentálnu časť Spojených štátov. Cestou sa k nim pridávajú ďalšie roje danausov. Vysoko v horách severozápadne od Mexico City sa ich zhromaždí asi 100 miliónov a tu prezimujú.

Iné migrujú cez Floridu a ponad Karibské more a tieto danausy azda doletia do ešte neobjaveného zimoviska na polostrove Yucatán alebo v Guatemale. Či už v Mexiku alebo v iných zimoviskách, danausy sa sústredia na pomerne malých plochách horských lesov.

Človek by si myslel, že ich dlhý let do zimoviska vedie na miesto oddychu na teplých, slnečných lúkach. No nie je to tak. Hrebene vulkanických Kordiller, kam letia, sú chladné. Ale podnebie, ktoré vrcholky hôr motýľom poskytujú, je na prezimovanie ideálne. Je tam dosť chladno na to, aby strávili čas v stave takmer úplnej nečinnosti — tak si predĺžia život na osem až desať mesiacov, čo im umožňuje letieť do Mexika, prezimovať tam a vydať sa na spiatočnú cestu. Mohli by sme povedať, že je to niečo ako prázdniny.

Prichádza jar a motýle sú opäť čulé. Ako sa dni predlžujú, poletujú na slnku, začínajú sa páriť a vydávajú sa na cestu späť na sever. Predpokladá sa, že niektoré zvládnu aj celú cestu späť, ale obyčajne je to iba ich potomstvo, ktoré v lete priletí do Kanady a na sever Spojených štátov. Až tri alebo štyri generácie motýľov prechádzajú štádiami vajíčok, lariev, kukiel a motýľov počas postupného sťahovania sa späť cez kontinent. Samička, naplnená stovkou i viac oplodnených vajíčok, poletuje ponad plochy s lúčnymi kvetmi a kladie vajíčka jednotlivo na spodnú stranu mäkkých mladých listov glejovkovitých rastlín. A tak cyklus stále prebieha a cesta danausov na letovisko pokračuje.

Je pravda, že danaus je očarujúce stvorenie. Akú výsadu majú ľudia, že ho môžu pozorovať a skúmať jeho život. Neprekvapuje však, že zimoviská danausa v Mexiku, ktoré boli dlho tajomstvom, ako i zimoviská v Kalifornii ohrozuje činnosť človeka. Predpokladať, že tieto nežné krásy stvorenia majú iné miesto, kam by mohli ísť, môže znamenať ich vyhubenie. Je chvályhodné, že sa vyvíja úsilie ochrániť ich pred takými možnými následkami. Aké to bude nádherné, keď v Stvoriteľovom sľúbenom pozemskom Raji, ktorý je už blízko, budú mať títo krehkí, no vytrvalí cestovatelia zaručene bezpečné útočisko!

[Prameň ilustrácie na strane 15]

Motýle: Parks Canada/​J. N. Flynn

[Pramene ilustrácií na strane 17]

Na 16. strane hore a dole: Parks Canada/​J. N. Flynn; v strede: Parks Canada/​D. A. Wilkes; na 17. strane hore: Parks Canada/​J. N. Flynn; v strede a dole: Parks Canada/​J. R. Graham