Správna vyrovnanosť môže osladiť váš život
TOLERANCIA je ako cukor v šálke kávy. Správne množstvo môže osladiť život. Ale zatiaľ čo sme možno štedrí, pokiaľ ide o cukor, pri tolerancii sme často skúpi. Prečo?
„Ľudské bytosti nechcú byť tolerantné,“ napísal Arthur M. Melzer, docent na Michiganskej štátnej univerzite. „Od prírody majú sklon... k predsudkom.“ Intolerancia teda nie je jednoducho chyba charakteru, ktorá sa prejavuje len u menšiny; úzkoprsosť je prirodzená pre nás všetkých, pretože celé ľudstvo je nedokonalé. — Porovnaj Rimanom 5:12.
Sklon zasahovať do práv iných
Časopis Time priniesol v roku 1991 správu o rozširujúcej sa úzkoprsosti v Spojených štátoch. Článok opísal „spôsob života ľudí zasahujúcich do práv iných“, ľudí, ktorí sa pokúšajú každému vnútiť svoje vlastné normy správania. Tí, čo odporovali, sa stali obeťami. Napríklad jedna žena v Bostone bola prepustená z práce, pretože odmietla používať make-up. Jeden muž v Los Angeles bol prepustený, pretože mal nadváhu. Prečo tá horlivosť podrobovať si iných?
Úzkoprsí ľudia sú nerozumní, sebeckí, tvrdohlaví a dogmatickí. No či nie je väčšina ľudí do istej miery nerozumná, sebecká, tvrdohlavá alebo dogmatická? Ak tieto črty nájdu pevné miesto v našej osobnosti, budeme úzkoprsí.
A čo vy? Krútite hlavou nad tým, čo niekomu inému chutí? Chcete mať v rozhovore obyčajne posledné slovo? Ak pracujete v skupine, očakávate, že sa ostatní budú riadiť vaším spôsobom myslenia? Ak áno, možno by bolo dobré, keby ste si do svojej šálky kávy pridali trochu cukru!
No ako už bolo uvedené v predchádzajúcom článku, intolerancia sa môže objaviť vo forme nepriateľských predsudkov. Jedným činiteľom, ktorý môže intoleranciu vystupňovať, je hlboká úzkosť.
„Silný pocit neistoty“
Etnológovia študovali minulosť ľudstva, aby zistili, kedy a kde sa objavili rasové predsudky. Zistili, že tento druh intolerancie sa neprejavuje stále a ani sa neobjavuje v každej krajine v rovnakej miere. Nemecký prírodovedecký časopis GEO uvádza, že rasové trenice sa vynárajú v čase krízy, keď „majú ľudia silný pocit neistoty a cítia, že je ohrozená ich identita“.
Je takýto „silný pocit neistoty“ dnes rozšírený? Rozhodne je. Ľudstvo postihuje jedna kríza za druhou ako nikdy predtým. Nezamestnanosť, narastajúce životné náklady, preľudnenie, úbytok ozónovej vrstvy, zločinnosť v mestách, znečistenie pitnej vody, globálne otepľovanie — hlodavý strach z ktorejkoľvek z týchto vecí zväčšuje úzkosť. Krízy spôsobujú úzkosť a neprimeraná úzkosť otvára dvere intolerancii.
Takáto intolerancia sa napríklad prejaví tam, kde sa navzájom miešajú rôzne etnické a kultúrne skupiny, ako je to v niektorých európskych krajinách. Podľa správy v National Geographic z roku 1993 západoeurópske krajiny hostili v tom čase vyše 22 miliónov imigrantov. Mnohí Európania „sa cítili zaplavení prílivom prišelcov“ s odlišným jazykom, náboženstvom alebo kultúrou. V Belgicku, Británii, Francúzsku, Nemecku, Rakúsku, Španielsku, Švédsku a Taliansku narastá cítenie zamerané proti cudzincom.
A čo vodcovia sveta? V tridsiatych a štyridsiatych rokoch Hitler spôsobil, že intolerancia sa stala vládnou politikou. Žiaľ, niektorí politickí a náboženskí vodcovia dnes používajú intoleranciu na dosiahnutie svojich vlastných cieľov. Tak to bolo na takých miestach, ako je Francúzsko, Írsko, Rakúsko, Rusko, Rwanda a Spojené štáty.
Vyhnúť sa pasci apatie
Ak je v našej šálke kávy príliš málo cukru, cítime, že nám niečo chýba; ak je v nej príliš veľa cukru, máme v ústach nepríjemne sladkú chuť. Rovnako je to s toleranciou. Pouvažujte o zážitku jedného muža, ktorý vyučuje na vysokej škole v Spojených štátoch.
Pred niekoľkými rokmi našiel David R. Carlin ml. jednoduchý, no napriek tomu účinný spôsob na podnietenie diskusie v triede. Urobil vyhlásenie sformulované tak, aby spochybňovalo názory jeho študentov, pričom vedel, že budú odporovať. Výsledkom bola živá diskusia. V roku 1989 však Carlin napísal, že tá istá metóda už viac neúčinkuje. Prečo? Hoci študenti stále nesúhlasia s tým, čo povie, už sa viac neobťažujú s tým, aby argumentovali. Carlin vysvetlil, že si osvojili „pohodlnú toleranciu skeptikov“ — ľahostajný, bezstarostný postoj.
Je bezstarostný postoj to isté, čo tolerancia? Ak sa nikto nestará o to, čo si kto myslí a čo kto robí, neexistujú vôbec žiadne normy. Tam, kde nie sú normy, je apatia — úplný nedostatok záujmu. Ako môže k takémuto stavu dôjsť?
Podľa profesora Melzera sa apatia môže rozšíriť v spoločnosti, ktorá prijíma mnoho rôznych noriem správania. Ľudia uveria, že všetky spôsoby správania sú prijateľné a že všetko je proste vecou osobnej voľby. Namiesto toho, aby sa ľudia naučili myslieť a skúmať, čo je prijateľné a čo nie, „často sa učia nemyslieť vôbec“. Chýba im morálna sila, ktorá podnecuje človeka, aby odolával intolerancii iných.
A čo vy? Prichytíte sa niekedy pri tom, že si osvojujete bezstarostný postoj? Smejete sa na neslušných alebo rasistických vtipoch? Dovolíte svojmu dospievajúcemu synovi alebo dcére pozerať video, ktoré podporuje chamtivosť alebo nemravnosť? Je podľa vás v poriadku, ak vaše deti hrajú násilné počítačové hry?
Príliš veľa tolerancie povedie k tomu, že rodina alebo spoločnosť bude žať úzkosť, keďže nikto nevie — alebo nikoho nezaujíma — čo je správne a čo nie. Senátor Spojených štátov Dan Coats varoval pred „pascou tolerancie, ktorou je apatia“. Tolerancia môže viesť k otvorenej mysli; príliš veľa tolerancie — apatia — k myšlienkovej prázdnote.
Teda čo by sme mali tolerovať a čo by sme mali zavrhovať? Aké je tajomstvo dosiahnutia správnej vyrovnanosti? To bude rozoberať nasledujúci článok.
[Obrázok na strane 5]
Snažte sa na situácie reagovať vyrovnane